Varovanie zaznelo priamo z úst Macronovej spoluobčianky, poslankyne Európskeho parlamentu Élisabeth Morinovej-Chartierovej. Tá varovala Macrona po tom, ako o riešení problému prednedávnom rokoval s premiérmi Česka, Slovenska, Rakúska, Bulharska a Rumunska.
Sprava český premiér Bohuslav Sobotka, rakúsky kancelár Christian Kern, francúzsky prezident Emmanuel Macron a slovenský premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie v Salzburgu. Zdroj: TASR
Téma odmeňovania vysielaných pracovníkov je Macronovou obľúbenou. Už v predvolebnej kampani sa často rozohňoval nad tým, že osobitné podmienky, ktoré majú zamestnanci krátkodobo vyslaní do inej krajiny EÚ, zvýhodňujú „lacných“ pracovníkov z východných krajín EÚ a doplácajú na ne francúzski robotníci. Títo zamestnanci totiž podliehajú sociálnym štandardom (vrátane minimálnej mzdy) svojej domovskej krajiny, ktoré sú nižšie ako francúzske štandardy. S touto údajnou nespravodlivosťou chce Macron skoncovať a podriadiť takýchto zamestnancov francúzskym podmienkam.
Francúzsky prezident vyjadril optimizmus, že k dosiahnutiu dohody by mohlo dôjsť do konca roka. Europoslankyňa Morinová-Chartierová, vplyvná členka výboru zaoberajúceho sa pracovnou problematikou, ho však varuje, že si nemôže myslieť, že sa dohodne priamo s premiérmi a obíde európske inštitúcie.
„Jeho iniciatíva môže utvoriť v EÚ rôzne bloky,“ varuje europoslankyňa v rozhovore pre server EURACTIV. Pridala aj výklad, ako sa ona s ostatnými europoslancami naopak snaží vzťahy medzi východom a západom Európy v EÚ vyvažovať.
Élisabeth Morinovej-Chartierovej ide vraj predovšetkým o to, že spoločne so svojím kolegom už predložila do europarlamentu smernicu, ktorá sa venuje vysielaniu pracovníkov. Tá by mohla v dôsledku Macronovej iniciatívy na úrovni členských štátov vyjsť naprázdno.
„Verím, že táto smernica uspeje. Ak nie, tak podnietime euroskepticizmus; a ďalšie voľby nie sú ďaleko,“ varovala europoslankyňa, ktorá bude spolu so svojimi kolegami obhajovať mandát v júni 2019.
Potom sa nahnevala, že Macron obchádza Európsky parlament. Pritom úprava bude musieť byť vo finále schválená trojstranným rokovaním členských štátov, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. „Prezident Macron nemôže ignorovať prácu, ktorú odviedli poslanci Európskeho parlamentu za uplynulých 18 mesiacov,“ rozčúlila sa členka úniového legislatívneho zboru.
Ľavicoví europoslanci už predtým kritizovali Macrona. Podľa nich svojím konaním porušil dohody uzavreté v Európskom parlamente ešte v čase, keď nevykonával prezidentský úrad. Macronovo tvrdohlavé trvanie na prísnom časovom obmedzení vysielania pracovníkov vraj marí akúkoľvek šancu na dohodu.
Macron sa vraj navyše snaží pretlačiť svoj striktný návrh „nasilu“. Europoslankyňa údajne žasne nad jeho správaním, keď sa nedívno odmietol stretnúť s poľskou premiérkou Szydlovou a ešte si s ňou posielal cez médiá urazené poznámky. Práve veľké a nie úplne zanedbateľne vplyvné Poľsko je pritom hlavným odporcom úpravy, ktorú Macron presadzuje.
Europoslankyňa „svojho“ prezidenta upozorňuje aj na to, že ostrý postoj, ktorý možnosť vysielania pracovníkov výrazne sťažuje, nemusí Francúzsku len pomáhať. Rozhodne to vraj totiž nie je tak, že by chodili len pracovníci z východu Európy do Francúzska. Samotní Francúzi pomerne často pracujú v cudzine a na ťaženie svojho prezidenta proti všetkým zahraničným pracovníkom preto môžu doplatiť.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
