Zdá sa, že desiatky rokov socialistických vlád sa začínajú trpezlivým Švédom predsa len protiviť. Socialisti a zelení rozhodli o prijatí takmer 200-tisíc migrantov od začiatku migračnej krízy a Švédsko zaplavila vlna teroru a znásilňovania. Okrem toho musela vláda čeliť niekoľkým škandálom, ktoré sa týkali predovšetkým moslimských ministrov. Jeden z nich Mehmet Kaplan musel opustiť svoje miesto po tom, ako vyšlo najavo, že sa stýkal s tureckými islamistami.
Navyše sa ukázalo, že Kaplan zastáva antisemitské postoje, keď porovnával Izrael s nacistickým Nemeckom. O niekoľko mesiacov neskôr musela odísť z čela ministerstva ďalšia moslimka, ktorá bola, paradoxne, usvedčená z konzumácie alkoholu pred jazdou. Korunu všetkému nasadil poslanec za Stranu zelených Yasri Khan po tom, ako švédska verejnoprávna televízia odhalila, že Khan odmietol v súvislosti so svojím náboženským presvedčením podať ruku žene.
Uvedené aspekty sa premietli na poklese popularity vládnych strán, čo sa týka najmä zelených. Hoci pred tromi rokmi získali v parlamentných voľbách takmer sedem percent a dosiahli svoj historicky druhý najlepší výsledok, podľa aktuálnych prieskumov to ani zďaleka tak optimisticky nevyzerá. Agentúra YouGov prisudzuje zeleným 4 % a Inizio dokonca ešte o percento menej. Podobná situácia panovala aj pred pár dňami podľa prieskumu spoločnosti Demoskop.
Naopak, radovať sa môžu Švédski demokrati, ktorí v jednom zo štyroch prieskumov z ostatných dní predstihli vládnucich Sociálnych demokratov. Podľa spoločnosti Sentio by euroskeptická a „protiutečenecká“ strana získala 27 %, teda o tri percentá viac ako socialisti. Ale v ďalších troch prieskumoch hrali prím socialisti na čele s premiérom Stefanom Löfvenom. Asi najviac optimizmu im poskytol prieskum Sifo, podľa ktorého by získali 30 %, čo by bolo len o percento menej ako v roku 2014.
Stefan Löfven. Zdroj: TASR
Vrásky na čele pribúdajú aj umierneným, ktorí v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi získali vyše 23 %. Avšak zatiaľ oscilujú medzi 15 % a 17 %. Práve tejto strane ubrali hlasy spomínaní Švédski demokrati, ktorí pri zatiaľ posledných voľbách získali o niečo menej ako 13 %. Ak sa v nasledujúcich dvanástich mesiacoch nestane nič dramatické, mohli by v prípade naplnenia najoptimistickejšieho scenára získať budúci rok v septembri až dvojnásobok.
