Podľa Hlinu chovali slovenskí chovatelia v minulosti 2 milióny oviec, dnes je to 300.000 oviec. „Ak s tým nič neurobíme, môj odhad je, že dnešné stavy v priebehu troch, štyroch rokov klesnú na polovicu a ovce budú chovať iba blázni, z nostalgie,“ tvrdí Hlina.
Nízke stavy oviec vedú k nedostatku ovčieho mlieka, preto ho spracovatelia nakupujú v zahraničí. „Slovenská dojná ovca situáciu nezachráni. Slovenskí producenti mlieka nemôžu konkurovať francúzskym, ktorí dostávajú dotáciu 60 centov na liter, naši nedostávajú nič. Treba im vytvoriť rovnaké podmienky.“
Milan Halmeš z PD Žemberovce, ktoré sa zaoberá aj chovom oviec, tvrdí, že záleží na chovateľovi, do akej miery je chov oviec efektívny. „Chýba ešte časť podpory, aby boli ovce rentabilné. Podpora by mala byť na produkciu mlieka, na odchované jahňa, aby sa udržali šľachtiteľské chovy, ktoré sú zárukou kvalitného chovu na Slovensku,“ povedal Halmeš. Pozitívne podľa neho je, že v tomto roku nedošlo k poklesu ceny ovčieho mlieka.
Podľa Hlinu je problém aj v označovaní produktov vyrobených síce na Slovensku, no z francúzskeho ovčieho mlieka. „Navrhujeme, aby bryndza vyrobená z domácej suroviny bola jasne označená ako bryndza vyrobená zo slovenského ovčieho mlieka.“ Predseda KDH tvrdí, že sa už dohodol s kľúčovými majiteľmi gastroprevádzok na označení prevádzok, ktoré používajú na výrobu svojich produktov slovenské ovčie mlieko.
Označovanie produktov vyrobených na Slovensku zo zahraničnej suroviny za slovenské považuje Halmeš za zavádzanie spotrebiteľa. „Značkou SK by mali byť označované len produkty, ktoré majú svoj pôvod na Slovensku, teda ktoré boli dopestované, spracované aj vyrobené výlučne na Slovensku,“ tvrdí.
Podľa jeho názoru systém označovania potravín na Slovensku existuje, len by sa mal dodržiavať. Pridávanie ďalších označení na obal produktu môže byť kontraproduktívny. „Už dnes je tam tých informácií toľko, že sa v tom zákazník stráca a rozhoduje sa nie na základe pôvodu výrobku, ale jeho ceny.“
