sobota, 15 augusta, 2020
27.7 C
Bratislava
Úvod Aréna Nejaké pnutie vo vnútri SaS je, ale odchod Mihála s nami nezamával,...

Nejaké pnutie vo vnútri SaS je, ale odchod Mihála s nami nezamával, hovorí zakladajúci člen strany

Kedy odštartovala vaša politická kariéra a čomu ste sa venovali predtým? Aké profesie ste vykonávali v „predpolitických“ rokoch?

Nazvať to „predpolitickými“ rokmi môžem len čiastočne, keďže spočiatku som vykonával politiku popri práci a nie na „full-time“ (na plný úväzok – pozn. red.). Som vyštudovaný manažér kvality a to som v tom čase aj riešil – riadenie procesov celý čas vo firmách.
 
Prípadne mi prischli aj ďalšie iné funkcie, lebo som bol iniciatívny a aktívny. Takže keď bolo niečo nové vo firme, riešil som to väčšinou ja. A to isté platilo aj pri politike.
 
Keď som niečo chcel zmeniť tu v Ružinove, lebo sa mi nepáčilo, ako to (ne)fungovalo za starého starostu, tak som sa prihlásil ako nezávislý kandidát s tým, že vtedy sa trošku prepočítali v rámci prerátavania petičných hlasov a zamietli registráciu mojej kandidatúry s dôvetkom, aby som sa odvolal na okresný súd.
 
Žiaľ, bol som v tom čase v Anglicku, takže som sa nestihol odvolať a moju registráciu zamietli. Zle spočítali moje podpisy.
 
No a v roku 2008 sme s dvoma priateľmi rozmýšľali nad tým, akým spôsobom sa zapojiť, aby sa to tu podarilo zlepšiť. A deň nato vyšiel blog Richarda Sulíka o tom, že ide zakladať novú politickú stranu, pričom tam mal napísané, čo presne by to malo byť.
 
A vtedy sme si presne povedali, to je ono! To bol aj dôvod, prečo som sa prihlásil do SaS-ky a som jeden zo zakladajúcich členov. No a odvtedy vlastne fungujem v rámci SaS. 

Do politiky ste sa rozhodli vstúpiť z vlastnej iniciatívy alebo vás niekto presvedčil, prípadne odrádzal?

Sám. Ako som už spomenul, chcel som najprv vstúpiť ako nezávislý kandidát, keď sa o SaS ešte ani nechyrovalo. 

Tým, že sa venujem zmenám a mám to v sebe vnútorne zakorenené bez ohľadu na to, či sa to priamo týka mojej pozície, tak sa skrátka snažím niečo zmeniť k lepšiemu. Toto bola ďalšia vec, ktorá sa skôr týkala života okolo mňa. 

Keď ste vtedy znenazdajky zbadali spomenutý Sulíkov blog, čím vás oslovili jeho vízie, respektíve čím vám zaimponovala strana SaS?

Základom je zjednodušovanie a zoštíhľovanie štátu. To bolo to, čo ma asi najviac upútalo.  
 
V praxi to znamená, aby bolo čo najmenej rozličných direktív alebo príkazov obyvateľom. Jednoducho aby každý mal tú svoju slobodu až po okamih, keď už narúša slobodu niekoho iného. To by mal byť základ.
 
Skrátka zbytočné preregulovanie života ľudí je nezmysel.
 
Ale pre mňa bolo  dôležité aj to druhé slovo, ktoré máme v názve, solidarita. Lebo zase nedá sa fungovať len na nejakom libertariánskom prístupe, že každý nech sa stará sám o seba. 
Lebo existujú aj určité skupiny ľudí, ktorí si sami pomôcť nedokážu, respektíve je lepšie im pomôcť, aby sa potom mohli o seba sami postarať.
Takže tá miera solidarity tam musí byť.

Predvolebný plagát Vladimíra Slobodu pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Zdroj: Facebook, Vladimir Sloboda

Na akú skupinu obyvateľov narážate, keď spomínate, že existujú ľudia, ktorým treba pomôcť?

Napríklad zdravotne postihnutí alebo ľudia, ktorí sa sami o seba nedokážu postarať do takej miery, aby dokázali slušne vyžiť. Samozrejme, netýka sa to prípadov, keď ten dotyčný pomoc nechce.

A čo drogovo závislí alebo spoluobčania na rôznych „odvykačkách“? 

Aj pri „odvykačkách“ si vždy treba spočítať, koľko reálne stojí odvykacia kúra a koľko potom stojí starostlivosť štátu o takého človeka, keby tieto kúry neboli. A vyjde to oveľa drahšie ako tá samotná „odvykačka“. 

Čiže toto je tiež jedna z vecí, ktorú si treba zvážiť aj ekonomicky.

Prejdime teraz už viac k vnútrostraníckym záležitostiam. Nemáte pocit, že je v SaS niekedy až priveľké vnútorné pnutie? Pred pol rokom vystúpil z vašich radov Jozef Mihál a pár dní predtým mali menší konflikt predseda Richard Sulík s Martinom Poliačikom…

Tým, že Martin Poliačik prezentuje skôr ľavicovejšiu časť liberalizmu, nejaké odlišnosti v názoroch sa vyskytnú. Drvivá väčšina tých názorov je však pravicová, čo prezentuje koniec koncov aj náš program, sme pravicoví liberáli.
 
Ako prioritu máme skôr tie pravicové myšlienky. Hoci sa nebránime, pochopiteľne, ani ľavicovým myšlienkam.
 
Nejaké to pnutie tam je, akurát keď si zvážite, koľko členov je za pravicové a koľko za ľavicové idey, tak to vychádza jednoznačne v prospech pravice.
 
Samozrejme, je dobré mať oba názory na vyváženie, ale  nemyslím si, že vnútri strany je prílišné pnutie.
 
Napokon svedčí o tom aj fakt, že s nami odchod Joža Mihála nezamával.

Keď už ste to v poslednej vete načali, prečo podľa vás teda Jozef Mihál odišiel zo strany?

V princípe toho nejako veľa nepovedal. Pritom to bol môj prísediaci v parlamente. Je to ale na ňom, na jeho rozhodnutí. Nám (v strane) to nijako extra nekonkretizoval.

Tak Martin Poliačik, ako aj Jozef Mihál sa pred pol rokom dostali s predsedom strany do názorovej kolízie. Druhý menovaný už v SaS dnes nepôsobí. Zdroj: TASR

Vy osobne pôsobíte ako overovateľ v rámci Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Táto funkcia znie dosť zaujímavo – mohli by ste prezradiť viac, čo je náplňou vašej práce?

V podstate ide naozaj o kontrolu činností Vojenského spravodajstva. Hlavný dôraz sa kladie na správne vykonávanie činností. Aby skrátka na niečo nepozabudli a robili to, čo majú, a podľa správnych postupov. Majú to presne vymedzené v zákone.
 
Prípadne dbať na to, aby sa na niečo nepozabudlo, respektíve aby sa zvýšil dôraz na ten-ktorý aspekt. Teraz bol prednedávnom napr. problém, že sa vojakom stratili veci zo skladov a je divné, že o tom nevedeli.
Takže toto je moja úloha. V rámci manažérstva kvality sa venujem aj bezpečnosti informácií a občas zabŕdnem aj do týchto vecí.  
 
Samozrejme, nečakám od tajných, že budú priamo na rokovaní výborov poskytovať všetky údaje. V čom ich ale musím v porovnaní s minulosťou pochváliť, a aj kolegovia to tak posúdili, je fakt, že zverejňujú oveľa častejšie a detailnejšie niektoré záležitosti.
 
To znamená, že už sú voči poslancom otvorenejší.

Ste tiež členom Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii. Čo si má bežný človek pod týmto komplikovaným názvom predstaviť?

Čo sa týka konkrétne Stredoeurópskej iniciatívy, tieto iniciatívy málokedy vyvíjajú veľkú aktivitu. Síce sú tam poslanci priradení, ale je otázka, kedy nás do niečoho takého zapoja. Momentálne žiadnu aktivitu neevidujem.
 
Čiže áno, sme tam síce priradení, no zatiaľ asi len šéf skupiny niečo riešil.
 
Väčšinou je to o odovzdávaní si skúseností medzi parlamentmi, čo mňa osobne vždy zaujímalo, lebo by sme radi zmenili na Slovensku systém samospráv. 
 

Vo februári ste upozornili na „tyrana z Bratislavskej župy“, menovite na riaditeľa investícií BSK Jána Keselého, ktorý mal fyzicky napadnúť ekonomickú riaditeľku Divadla Aréna (Zdenka Bothová – pozn. red.). Podarilo sa vám vedno s ďalšími kolegami presadiť odvolanie Jána Keselého z Úradu BSK?

Áno, vyvinuli sme natoľko silný tlak, že ho odvolali. Na druhej strane, musím povedať, že zo strany Úradu BSK bol vyvinutý tlak na účastníkov toho konkrétneho stretnutia tak, že až  na  jednu výnimku všetci vyhlásili, že skutok sa nestal.
 
Ale už iba to, že tento jeden človek odmietol podpísať vyhlásenie, ktoré tvrdilo, že sa nič nestalo, svedčí o tom, že niekde asi problém naozaj bol. A zastrašovať všetkých naokolo považujem za absolútne neadekvátne.  
 
Nebolo to tak, že by niekto niekoho prefackal, no takýmto spôsobom sa ten dotyčný určite správať nemôže. Navyše mal som z úradu potvrdené, že to nebol jediný prípad, keď sa takto správal.

Ste aj župným poslancom a mestským poslancom za MČ Ružinov. Práve v Ružinove zaznieva už dlhšie množstvo kritických hlasov, najmä z radov mestských poslancov, smerom k starostovi Dušanovi Pekárovi. Oprávnene?

Úplne oprávnene, pretože aj na konci minulého volebného obdobia a aj v tomto období nekoná príliš korektne vzhľadom na samotných obyvateľov, ako aj mestskú časť.
 
Keď si pozrieme, aké stavebné konania sú rozbehnuté, čo všetko mohol urobiť pre to, aby niektoré stavby boli menšie alebo vhodnejšie do prostredia Ružinova, to naznačuje, že niekde v zákulisí to je pod jeho vedením na mestskom úrade čudne nastavené.
 
A to nie sú, samozrejme, jediné problémy, ktoré sa vyskytli.
 
Problémy boli aj s financiami, problémy boli tiež s tým, že časť Ružinov bola vyhlásená za jednu z mála obcí, ktorá je nelegálnym zamestnávateľom.
 
Takže nemôžeme prijímať žiadne eurofondy, žiadne dotácie od štátu… Je to pre našu mestskú časť absolútny problém, pretože donedávna bola naozaj jedinečná príležitosť dostať eurofondy a aktuálne máme na niekoľko rokov na eurofondy stopku.
 
Otázkou je tiež, ako to bude s dotáciami na prenesený výkon štátnej správy a aký veľký dosah to bude napokon mať.

Keď sa bavíme o komunálnej politike, koho považujete za najväčšieho favorita na kreslo bratislavského župana v novembrových voľbách?

Nemôžem povedať iné, len to, že najlepšou voľbou by bol Juraj Droba. Podporí ho aj najväčšia koalícia pravicových strán.
 
Už len táto dohoda svedčí o kompetentnosti nášho kandidáta a verím, že nakoniec presvedčí voličov do takej miery, aby sa stal županom. 

A čo súčasný župan Pavol Frešo?

Pánovi Frešovi musím uznať, že vie dať ľudí dokopy a dokáže ich presvedčiť. Zase ale na strane druhej musím povedať, že nie vždy sme spokojní s tým, akým spôsobom rokuje či už župný úrad, alebo ostatné župné kluby. 

Majú VÚC-ky vlastne opodstatnenie? Zaznievajú aj hlasy, že je to zbytočnosť (napr. Miroslav Beblavý)…

Majú. Koniec koncov, v rámci ďalšej fázy decentralizácie štátnej správy mali byť župy a obce posilnené vo svojich právomociach s tým, že postupne by boli rušené okresné úrady.
 
Jednotlivé kompetencie by sa riešili na miestnej úrovni v rámci konkrétnej samosprávy a to je to, čo nás ešte čaká. 

A na záver aktuálna politická téma – Andrej Danko vypovedal začiatkom týždňa koaličnú zmluvu. Ako hodnotíte tento jeho krok?

Bolo to prekvapujúce, no už sme si zvykli, že keď majú v SNS nejakú vážnu kauzu, tak to prekryjú niečím úplne iným. Čiže beriem to skôr na prekrytie kauzy, ktorá sa vyskytla pri mene ministra Plavčana. Alebo je to možno o tom, že niekto z koaličných partnerov naňho tak zatlačil, že sa mu to nepáčilo a zareagoval takýmto spôsobom.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Budaj chce vláde predložiť koncepciu rokovania s Maďarskom o Gabčíkove

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) chce vláde predložiť novú koncepciu rokovania s Maďarskom vo veci vodného diela Gabčíkovo a nedostavania Nagymarosu...

Podpísali dohodu: Poľsko a USA posilnili vojenskú spoluprácu

Predstavitelia Spojených štátov a Poľska podpísali v sobotu vo Varšave dohodu o posilnení vojenskej spolupráce, ktorá otvára cestu pre premiestnenie časti amerických...

Kurz chce prísnejšie kontroly na rakúskych hraniciach

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz plánuje prísnejšie kontroly na hraniciach pre tých, ktorí sa vracajú z dovoleniek, keďže počet nových prípadov nákazy koronavírusom...

Spomienkovými stretnutiami do Kališťa vraciame život, odznelo v prejave prezidentky SR

Pred viac ako trištvrte storočím došlo v Kališti k takej strašnej tragédii, že sa tam život už nevrátil. Spomienkovými stretnutiami na mieste...

Zelenskyj: Prepustenie ruských “žoldnierov” bude mať “tragické následky”

Rozhodnutie Bieloruska prepustiť skupinu ruských "žoldnierov" bude mať "tragické následky", varoval v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, na ktorého sa odvolala agentúra...

ÚVZ: Väčšina nových prípadov COVID-19 je z podchytených ohnísk

V prípade väčšiny nových potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 ide o kontakty už potvrdených prípadov z podchytených ohnísk nákazy. Informuje o tom Úrad...

Koronavírus na Ukrajine: rekordný denný nárast

Na Ukrajine zaznamenali do soboty rána 1847 prípadov ochorenia COVID-19 za jeden deň, čo je dosiaľ najvyšší počet prípadov nákazy novým koronavírusom...
Slovensko
Pozitívne vzorky 2,855 +54 Dnes Úmrtí 31 Uzdravení 1,969 Infikovaných 855 Last updated: 15. augusta 2020 - 16:23 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky