Ako fyzik určite poznáte zákon akcie a reakcie. Prekvapila vás ostrá reakcia neochvejných zástancov bruselskej politiky po podpísaní vyhlásenia neformálneho ekonomického fóra (NEF) Hospodársky klub o migrácii? Uvádza sa v ňom napríklad, že súčasná migrácia je precízne politicky a mediálne organizovaný stret s našou európskou civilizáciou.
Nie, reakcia ma neprekvapila. Počítal som s tým. Napriek tomu, že som si bol vedomý, čo ma očakáva, a nebolo to nič príjemné, pripojil som sa k vyhláseniu, lebo som presvedčený, že ľudia si viac pamätajú mlčanie, keď sa mlčať nemá, ako mnoho rečí. Názor na ilegálnu migráciu som nezmenil. Legálnu migráciu, do ktorej spadá aj výmena študentov, učiteľov a vedcov, som vždy podporoval a podporovať aj budem. Sám som skoro celé deväťdesiate roky minulého storočia strávil v USA, Nemecku a Švajčiarsku, čo bolo pre mňa nesmierne užitočné z hľadiska môjho profesionálneho rastu, a doprajem to aj iným mojim kolegom, ktorí chcú ísť do sveta, a rád prijmem tých, pre ktorých je pobyt u nás prínosný.
Kým pre podpis vyhlásenia na vás do mesiaca zaútočil jeden slovenský denník, váš podpis pod výzvou osobností okolo amnestií médiám nestál ani za komentár. Tam im už neprekážalo, že post dekana fakulty je „manažérsky post s celospoločenským dosahom“. Čím si to vysvetľujete?
Selektívnosťou našich médií a ich „samopasovaním“ sa do pozície absolútnych a neomylných arbitrov dobra, pravdy, krásy, múdrosti či korektnosti.
Absolvent vašej fakulty, informatik Peter Lalík vo svojom blogu uviedol, že pre dobrého vedca je podľa neho schopnosť kritického myslenia nutnosť, ale u vás mu v rozhovore v Denníku N okrem vášho odboru chýba. Čo by ste mu odkázali?
Neodkázal by som mu nič. Pán Lalík mi napísal e-mail a poslal mi aj text jeho blogu. Text blogu som nečítal a necítil som potrebu mu odpovedať a teraz tiež necítim potrebu niečo mu odkázať.
Na stránke Hospodárskeho klubu (HK) ste uvedený ako jeden z podpredsedov výboru združenia na obdobie 2017 až 2019. Ako dlho ste jeho členom? Mohli by ste bližšie vysvetliť zmysel a poslanie klubu?
Ani neviem odkedy som členom, ale asi od roku 2013, keď som dostal od NEF ocenenie Zlatý biatec. Poslanie klubu je definované jeho cieľmi, ktorými sú oponovať vládnu aj opozičnú hospodársku politiku, pomáhať rozvoju medzinárodných vzťahov a šíriť dobré meno SR. Okrem klubových podujatí a diskusií z času načas vydáme nejaké vyhlásenia. Keď sú v zhode s ideológiou hlavného prúdu, tak obyčajne zostanú nepovšimnuté, ale keď nie, tak nasleduje mediálny lynč.
V roku 2009 ste dostali titul Vedec roka SR za vytvorenie doteraz najúplnejšieho modelu interakcií kozmického žiarenia s látkou, používaného v jadrovej fyzike, geovedách, archeológii a v ďalších vedných disciplínach. Môžete to priblížiť aj laickej verejnosti?
Je to model, ktorý opisuje jadrové reakcie vyvolané kozmickým žiarením. V dôsledku týchto reakcií vznikajú nové častice, nové jadrá alebo nové žiarenie v atmosfére. Tieto nové produkty jadrových reakcií sa dajú použiť na skúmanie vlastností kozmického žiarenia aj vlastností a variability ožarovaných objektov. Tak napríklad aplikáciou modelu na produkciu nových jadier v atmosfére Zeme, ktoré sú z nej vymývané zrážkami a ukladajú sa do ľadovcov a sedimentov, môžeme potom porovnaním s meraniami povedať, ako sa menila slnečná aktivita v minulosti, ako sa menilo geomagnetické pole, môžeme identifikovať niektoré katastrofické udalosti, ktoré v minulosti ohrozovali našu planétu. Oblasť aplikácií je veľmi široká a nie je priestor na ich vymenovanie.
Prítomnosť vody na Marse ste dokázali detektorom neutrónov na družici obiehajúcej okolo Marsu. Merali ste pritom pomer pomalých a rýchlych neutrónov. Kde je voda, je viac pomalých neutrónov, pretože po vzniku v reakciách kozmického žiarenia s vodíkom sa vo vode spomalia. Nemohlo však tie neutróny spomaliť niečo iné? Ako viete, že to bola práve voda?
Mohol to byť napríklad uhlík v živých organizmoch, ale to by bolo ešte zaujímavejšie. Aby sme sa však tomuto vyhli a identifikovali príčiny spomalenia presne, merali sme ešte aj gama žiarenie unikajúce z povrchu Marsu a to nám umožnilo povedať, že to bola voda.
Ste jadrový fyzik, aký je váš názor na odklon Nemecka od jadrovej energetiky a celkovo na politiku, mimochodom, absolventky fyziky Angely Merkelovej? Je možné pokryť energetické potreby ľudstva len obnoviteľnými zdrojmi?
Som jadrový fyzik a nie politológ, preto by som si nedovolil hodnotiť politiku kolegyne fyzičky Merkelovej. Navyše nemám ani ambíciu rozšíriť rady truhlíkov, ktorí potrebujú len kľúčové slová a rozumejú všetkému, a dokonca aj o tom píšu. Môžem len povedať, že veľa vecí v jej politike sa mi páčilo a aj páči a niektoré, ako napríklad jej migračná politika, sa mi nepáčia. Keďže pozitíva prevládali nad negatívami, nemal som problém obhajovať a za fakultu, ktorej som dekanom, aj predložiť návrh na jej čestný doktorát Univerzity Komenského. Obnoviteľné zdroje majú potenciál na pokrytie energetických potrieb ľudstva. Či ho využijeme a či ho využijeme tak, aby sme nenapáchali na prírode viac škôd ako s terajšou energetikou vrátane jadrovej, to ukáže blízka budúcnosť.
Únik fukušimskej radiácie do oceánu. Zdroj: Australian Radiation Services
Pred šiestimi rokmi ste komentovali zamorenie okolia Fukušimy s tým, že údaje sú rozporuplné a nedá sa jednoznačne povedať, či radiácia stúpa alebo klesá. Aj dnes sa údaje rôznia. Podľa japonských úradov škodlivé látky rozptýlené v oceáne nepredstavujú zdravotné riziká, podľa bývalého pracovníka v jadrovom priemysle Arnolda Gundersena nie je bezpečné jesť ryby z Tichého oceánu. Tvrdí tiež, že od výbuchu vo Fukušime je zvýšená rádioaktivita aj v ovzduší Tokia. Sledujete ešte tento prípad?
Vývoj okolo havárie vo Fukušime sledujem, no nie je to predmet mojej profesionálnej orientácie. Výsledky meraní, ku ktorým mám prístup, ma vedú k presvedčeniu, že tvrdenia pána Gundersena sú prehnané a nezakladajú sa na fyzikálne doložených faktoch. Niektoré merania a modelovania robil aj u nás tím profesora Povinca a moja dlhoročná skúsenosť s mojím učiteľom je, že mu verím a jeho merania potvrdzujú, že hoci stopy radiácie sa dajú v skúmaných vzorkách nájsť, sú hlboko pod povolenými limitmi.
Aký je váš pohľad na globálne otepľovanie či zmeny klímy? Je podľa vás vplyv ľudstva na klímu zanedbateľný či nie? Má snaha o znižovanie emisií oxidu uhličitého zmysel? Môže byť podľa vás zmena klímy v budúcnosti jedným z dôvodov zvýšenej migrácie do krajín s prijateľnejšou klímou pre život?
Atmosféra Zeme je veľmi komplikovaný a dynamický systém citlivo reagujúci na vonkajšie podnety, a preto sa neustále mení, takže jej zmena v súčasnosti nie je ničím výnimočným. Výnimočné by bolo, keby sa nemenila. Vplyv ľudstva na klímu nie je zanedbateľný, je významný, presne kvantifikovaný však nie je. Som zástancom názoru, že prírodné systémy by sme nemali znečisťovať ničím zbytočným okrem nevyhnutných vecí, ktoré potrebujeme na udržanie našej existencie na rozumnej úrovni konzumu. Aj znižovanie emisií oxidu uhličitého patrí k tomu, čo dokážeme a čo by sme mali znižovať. Zmena klímy bude určite jedným z dôvodov migrácie, treba sa na to pripraviť a zvládnuť to oveľa lepšie ako to, čo sa deje teraz.
Snahu o vedecký dôkaz existencie Boha považujete za scestnú, je to podľa vás vec viery. Boli ste vo viere v Boha vychovávaný?
Veda a viera sú založené na úplne rozdielnych princípoch. Preto niektoré pokusy dokázať existenciu Boha nemajú nič spoločné s poctivou vedou. Niekedy v rámci spopularizovania alebo snahy zjednodušiť veci sa použijú formulácie, ktoré sa potom vysvetľujú ako dôkazy existencie Boha. Tak je to napríklad s Higgsovou časticou, ktorá sa zvykne nazývať božská častica, či s teorémou v matematike, ktorá sa zvykne niekedy v úvodzovkách nazývať matematickým dôkazom existencie Boha. Keďže úplnú fyzikálnu teóriu všetkého nemáme, tak niektorým veciam aj vedci len veria. V našich experimentoch vo fyzike vysokých energií sme sa dostali k časom veľmi krátko po vzniku vesmíru, ale medzi úplným počiatkom a tým, čo vieme preskúmať experimentálne, je ešte z pohľadu kvantovej fyziky dlhý čas a že to tam fungovalo tak, ako predpovedajú teórie, zatiaľ musíme len veriť. Moja odpoveď na otázku je teda áno.
Mali ste pre vieru za socializmu nejaké problémy?
Nie.
Boli ste predsedom poroty a odborným garantom programu Slovenskej televízie Hlava XXI, ktorý mal študentom otvoriť dvere do sveta. Ako hodnotíte odbornú spôsobilosť mladej generácie a možnosti na uplatnenie, ktoré im Slovensko ponúka?
Mladá generácia je rovnaká ako generácie pred ňou. Starší tvrdia, že je zlá, rozmaznaná, lenivá… Toto sa tvrdilo o mladých už v antickom Ríme. Myslím si, že mladá generácia si tieto prívlastky nezaslúži. Tak ako vždy boli v generácii rôzni ľudia. My na fakulte máme šťastie, že tu máme veľmi veľa šikovných, pracovitých, po poznaní túžiacich mladých ľudí, ktorí majú slušný rozhľad aj mimo odboru, a tých sa oplatí vzdelávať a venovať im aj svoj voľný čas. O ich uplatnenie a presadenie sa v odbore, ale aj mimo odboru nemám najmenšie obavy. Niektorí sa presadia doma, iní v širšom okolí, ale to mne neprekáža. My ich máme pripraviť vo zvolenom odbore, ale aj naučiť vybrať si pozíciu, na ktorej budú spokojní oni samotní, ale urobia aj niečo užitočné pre spoločnosť a tí najlepší aj pre celé ľudstvo.
Jozef Masarik (vľavo) a prezident SR Andrej Kiska počas slávnostného otvorenia urýchľovačového laboratória na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Zdroj: TASR – Andrej Galica
