Prieskum naznačil, že počet Európanov, ktorí optimisticky vnímajú aj stav svojho národného hospodárstva, sa blíži k väčšine. Dôvera v EÚ dosiahla zatiaľ najvyššiu úroveň od roku 2010 a aj podpora eura je väčšia ako kedykoľvek od roku 2004.
Optimistický pohľad na budúcnosť EÚ má 56 percent Európanov, čo je nárast o šesť percentuálnych bodov v porovnaní s jeseňou 2016. Najoptimistickejší sú Francúzi (55 percent), Dáni (70 percent) a Portugalci (64 percent).
Dôvera v EÚ je naďalej na vzostupe a dosahuje 42 percent (v porovnaní s 36 percentami na jeseň 2016 a 32 percentami na jeseň 2015).
Optimistickí najmä Francúzi a Dáni
Najväčší nárast dôvery je vo Francúzsku (41 percent), v Dánsku (56 percent) a v Estónsku (55 percent).
Celkovo 40 percent Európanov vníma EÚ pozitívne (nárast o päť percentuálnych bodov od jesene 2016) a počet respondentov, ktorí majú pozitívny pohľad na EÚ, sa zvýšil v 24 z 28 členských štátov; najviac vo Francúzsku (40 percent), v Dánsku (42 percent) a v Luxembursku (57 percent).
Až 68 percent Európanov sa cíti byť občanmi EÚ, čo je zatiaľ najvyššia úroveň.
Podobne ako v dvoch predchádzajúcich prieskumoch na jar a na jeseň 2016 sa úroveň dôvery v národné parlamenty a vlády takisto zvýšila na 36 až 37 percent, ale zostala pod úrovňou dôvery v EÚ.
Napriek tomu, že medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely, pozitívne vnímanie situácie v národných hospodárstvach sa posilnilo v 22 členských štátoch, najmä vo Fínsku (59 percent), v Portugalsku (33 percent), Belgicku (60 percent) a Maďarsku (41 percent).
Áno pre euro
V 19-člennej eurozóne takmer tri štvrtiny respondentov podporujú jednotnú menu (73 percent), čo je najvyšší počet bodov dosiahnutý od jesene 2004. V šiestich krajinách eurozóny – Slovensko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Slovinsko a Luxembursko – má euro vyše 80-percentnú podporu obyvateľov.
V odpovediach na otázky týkajúce sa výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, občania Únie najčastejšie uviedli terorizmus (44 percent). Na druhom mieste sa ocitla migrácia (38 percent), nasleduje hospodárska situácia (18 percent), stav verejných financií členských štátov (17 percent) a nezamestnanosť (15 percent).
Terorizmus vnímajú ako najväčšiu obavu občania 21 členských štátov. Terorizmus a migrácia sa uvádzajú ako hlavné výzvy vo všetkých krajinách s výnimkou Portugalska a Švédska.
Na vnútroštátnej úrovni sa za hlavné problémy naďalej považujú nezamestnanosť (29 percent) a prisťahovalectvo (22 percent), v oboch prípadoch však s klesajúcou hodnotou.
