Ste najmladšia starostka na Slovensku. Máte len tridsať rokov a už skoro tri roky šéfujete obci Kláštor pod Znievom. Aký je to pocit?
Keď som nastúpila, uzatvárali sa stávky, ako dlho tam vydržím… Práca s ľuďmi nie je vždy jednoduchá, a preto aj moje pocity sa menia, keď sa darí, sú lepšie dni, a keď nie je všetko podľa predstáv alebo príde deň „blbec“ a do toho sa o sebe ešte dozviem nejakú „pikošku“, tak by som najradšej ani nevyliezla z postele a pýtam sa, či mi to vôbec niekedy stojí za tie nervy. A potom sa zas niečo podarí a mňa to ešte viac nakopne.
Ale vaša otázka smerovala asi inam. Myslím, že nezáleží na veku, dobrý starosta dokáže byť aj mladý človek, len sa mu ťažšie presviedča ľudí, že to zvládne, a nebudem klamať, je to dobrý pocit, že som získala dôveru ľudí, ale zároveň aj veľmi zaväzujúci.
Vyštudovali ste právo, venovali ste sa modelingu, aktuálne ste starostka. So všetkým začínate v mladom veku, povedzte, ako a kedy ste sa dostali k modelingu, rovnako ako a prečo ste sa rozhodli zahodiť právnickú prax a zabojovať o starostovskú stoličku?
K modelingu som sa dostala v trinástich, keď ma oslovila na ulici skautka. Od pätnátich som sa do modelingu dostala aktívnejšie, zúčastnila som sa súťaží, začala cestovať… Právnickú prax som ani nie tak zahodila, ale bola to skôr zhoda okolností. Čakala som bábätko, mala som ísť na materskú a z Bratislavy sme sa presťahovali do Kláštora pod Znievom, pretože sme chceli deťom dať detstvo na dedine. Ale veľmi nevydržím sedieť so založenými rukami, začala som sa angažovať v obci, zaujímať sa o život a nefungovalo to tam všetko podľa mojich predstáv.
Tak namiesto rodičovskej dovolenky som starostka. A táto práca ma napĺňa momentálne viac ako právo. Asi mi viac sedí živelnosť a akčnosť… A práva si dosť užijem aj ako starostka a stále sa môžem k nemu kedykoľvek vrátiť…
Zdroj: Súkromný archív EC/ Erika Cintulová v časoch, keď robila modeling
Ako sa hovorí, Boh vám nadelil, čo do krásy, to do intelektu. Ktorý chlebíček je ťažší a prečo?
Každý má svoje plusy a mínusy. Modeling je náročný možno v tom, že ste dlho od rodiny a ako pri všetkom, nie je ľahké sa presadiť. Ale bola to dobrá skúsenosť do života, každý mladý človek by si mal prejsť obdobím, keď sa musí spoľahnúť sám na seba vo všetkom. Starší ľudia hovoria, že mladým chýba základná vojenská služba, ja som vďaka modelingu možno také niečo prežila. (smiech)
Právo bolo pre mňa príliš kancelárske, ale začiatky sú také a starostovanie ma momentálne napĺňa asi aj práve preto, že ma každý deň čaká niečo iné. Po tomto mám pocit, že človek môže robiť takmer čokoľvek. Ste stavbár, eventovka, reklamka, mediátor, projektový manažér….
Po škole ste ostali žiť v Bratislave, prečo ste sa vrátili do Kláštora, z ktorého pochádzate?
Ako som už spomenula, vychovať deti. To rozhodnutie prišlo postupne, najprv víkendmi u rodičov, únik z toho rýchleho života v Bratislave, potom, aby sme neobmedzovali stále našich, chceli sme si kúpiť dom na víkend a nakoniec v ňom bývame…
FOTO Erika v obci
Zdroj: Súkromný archív EC/ Erika Cintulová starostka Kláštoru pod Znievom
Keď ste začínali s kampaňou, mali ste víziu, čo chcete zmeniť. Dnes, keď ste vo funkcii už skoro tri roky a pozriete sa spätne, čo sa vám z tejto vízie podarilo naplniť?
Mala som pocit, že Kláštor bol krásne zaspaté mestečko, ktoré nevyužívalo svoj potenciál po každej stránke. Nič sa nedialo a obecný rozpočet sa vnímal ako trhací kalendár. Všetko bolo z môjho pohľadu zanedbané. Chcela som, aby ľudia boli hrdí nielen na históriu, ale aj na súčasnosť. Aby sa im v Kláštore dobre žilo. Aby mali všetko, čo potrebujú. Obec je ako podnik, občan je zákazník. Za svoje peniaze by mal mať možnosť slušne žiť aj ďalej ako po bránu svojho dvora. Mať pre deti kvalitnú škôlku, bezpečnú obec s dobrými cestami a upraveným okolím. A vedel sa v nej aj zabaviť či si zašportovať.
Keď som sa rozhodla, že budem kandidovať, nelákala ma ani tak funkcia starostky, ale presne som vedela, čo chcem s obcou urobiť. Stretávala som sa s ľuďmi, zisťovala som dobré príklady, ako sa čo dá. Myslím, že som kandidovala dôkladne pripravená. A momentálne máme kvalitnú škôlku, bezpečnú obec, staráme sa o stromy, cesty, budovy, máme veľké aj malé podujatia, kde môže prísť celá rodina. Polovica vecí v obci je o peniazoch, tie, ktoré sú v rozpočte, na všetko zďaleka nestačia. Podávame veľa projektov.
Je niečo, o čom už dnes viete povedať, že to bolo nereálne očakávanie a nepodarí sa vám ho realizovať ani do konca funkčného obdobia?
Svoj volebný program mám vo veľkom formáte v kancelárii a pozerám sa naň každý deň. Dôkazom toho, že som kandidovala pripravená, je aj to, že volebný program, mám už takmer splnený. V tom volebnom programe som sľubovala konkrétne veci, nebolo ich málo, ale všetky boli splniteľné. Dokonca sa podarilo aj veľmi veľa vecí mimo volebného programu, môžem povedať rétorikou čias minulých „plán plníme na 180 %“.
Okrem toho, že ste starostkou, ste mladá vydatá žena a spolu s manželom máte dve deti. Ako to všetko stíhate?
Nestíham to vždy ideálne, nie vždy mám doma upratané alebo navarené, ale ja som štastná, deti tiež a to je podstatné. (úsmev) Radšej idem s nimi cez víkend a vo voľnom čase na výlet a venujem sa im, a niektoré veci idú bokom. Nemám vôbec záhradu a predzáhradku s veľa kvetmi, po ktorej som vždy túžila, vymením vždy v kuchynskom okne asi po mesiaci-dvoch opäť vyschnuté kvety a ide sa ďalej. Dá sa to stíhať, často hovorím, že všetko sa dá, keď sa chce.
Zdroj: Súkromný archív EC/ Erika Cintulová s rodinou
Keby ste mali povedať, aká ste starostka, čo by ste povedali?
Možno nie som typický starosta, ktorý sa v prvom rade snaží vychádzať s ľuďmi, len aby bol v ďalších voľbách zase zvolený. Nemám problém ísť aj do konfliktu, keď som presvedčená, že konám v prospech obce. Viem, čo chcem s obcou dosiahnuť a idem za tým. Dôležité je pre mňa, že sa snažím robiť svoju prácu dobre a keď sa za seba obzriem, mám čisté svedomie a robím to najlepšie, ako viem. A ostatné je už na ľuďoch, aký budú mať pocit oni…
Síce je to ešte ďaleko, ale predsa, budete sa aj opätovne uchádzať o pozíciu starostky vo vašej rodnej obci?
Voľby budú už za necelý rok a pol, ide to rýchlo. Ak sa nestane nič závažné alebo nepredvídateľné, momentálne tak áno. Nemám starostovskú stoličku „prilepenú k zadku“ a bude to na ľuďoch, či boli s mojou prácou spokojní. Tak ako v prvých voľbách, ak budem mať víziu, čo s Kláštorom robiť nasledujúce štyri roky, tak ju vo voľbách ponúknem, ale už teraz mi napadá veľa vecí.
