Washington zároveň uvalil na Madura sankcie, na základe ktorých bude jeho majetok v USA zmrazený, pričom americkí občania a firmy budú mať zákaz s ním obchodovať. Nedeľňajšie hlasovanie je medzinárodným spoločenstvom všeobecne považované za prostriedok upevnenia si moci venezuelskej hlavy štátu.
Madura zapísali na zoznam osôb sankcionovaných pre podkopávanie demokracie vo svojej vlasti. Ide o štvrtého zahraničného lídra, ktorý sa stal predmetom takýchto opatrení zo strany USA – popri sýrskom prezidentovi Bašárovi Asadovi, vodcovi KĽDR Kim Čong-unovi a zimbabwianskom prezidentovi Robertovi Mugabem.
Sankcie oznámil šéf rezortu financií Steven Mnuchin. „Včerajšie nelegitímne voľby potvrdili, že Maduro je diktátor, ktorý neberie do úvahy vôľu svojho ľudu. Sankcionovaním Madura dávajú USA najavo svoj nesúhlas s politikou jeho režimu a vyjadrujú podporu venezuelskému obyvateľstvu požadujúcemu návrat k demokracii,” vyhlásil.
Voľby sprevádzalo násilie a rozsiahle protesty
Zmienené ministerstvo uvalilo už 26. júla sankcie na 13 súčasných i bývalých venezuelských predstaviteľov v snahe odradiť Madura od konania volieb. Bol medzi nimi minister vnútra aj najvyšší činiteľ armády. Maduro tieto opatrenia označil za “protiprávne, nehanebné a bezprecedentné,” uviedla spravodajská stanica BBC.
Voľby sprevádzalo násilie a rozsiahle protesty, ktoré si vyžiadali najmenej desať mŕtvych. Nové ústavodarné zhromaždenie bude mať i právomoc rozpustiť Národné zhromaždenie – zákonodarnú časť venezuelskej vlády ovládanú opozíciou. Tá voľby bojkotovala a vyzývala obyvateľstvo, aby sa na nich nezúčastnilo.
Caracas k voľbám nepripustil medzinárodných pozorovateľov, všíma si agentúra DPA. Podľa opozície, ktorá výsledky volieb neuznáva, hlasovanie ignorovalo až 88 percent z 19,4 milióna oprávnených voličov. Volebná komisia však tvrdí, že účasť dosiahla 41,5 percenta. Nové ústavodarné zhromaždenie má mať 545 členov.
Výsledky referenda neuznali ani vlády okolitých krajín vrátane Argentíny, Brazílie, Čile, Kolumbie či Peru, rovnako ako európske vlády. Na druhej strane, krajiny ako Bolívia, Kuba, Nikaragua či Rusko vyjadrili Madurovi v tomto ohľade podporu. Washington ale k reštrikciám ohľadom dovozu venezuelskej ropy do USA nepristúpil.
Venezuelu s 30 miliónmi obyvateľov už roky sužuje politická kríza, vysoká miera inflácie, nedostatok potravín či liekov, ako aj vysoká miera kriminality, jedna z najvyšších na svete. Protesty proti Madurovi a jeho plánom na vytvorenie ústavodarného zhromaždenia si za uplynulé štyri mesiace vyžiadali celkovo vyše 120 mŕtvych.
Madura sa v ysmial novým americkým sankciám
Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v pondelok večer vysmial novým americkým sankciám voči nemu a rovnako tak aj domácej a zahraničnej kritike volieb do ústavodarného zhromaždenia. Vyhlásil, že toto hlasovanie mu dalo mandát ľudu na radikálne zrevidovanie politického systému v krajine.
Maduro podľa agentúry AP uviedol, že nezamýšľa odstúpiť zo svojich plánov na prepracovanie ústavy. Bude aj naďalej prenasledovať nepriateľov – od nezávislých venezuelských spravodajských staníc až po ozbrojencov, o ktorých tvrdí, že ich poslala susedná Kolumbia na zmarenie volieb. Ide podľa neho o súčasť medzinárodného sprisahania vedeného mužom, ktorého nazýva “imperátor Donald Trump”.
„Nezastrašia ma. Hrozby a sankcie impéria ma ani na chvíľu nezastrašia,” povedal Maduro v štátnej televízii. “Nepočúvam nariadenia od impéria, ani teraz ani nikdy… Uvaľ ďalšie sankcie, Donald Trump.”
Spojené štáty označili v pondelok Madura za “diktátora” po tom, ako sa vo Venezuele uskutočnili kontroverzné voľby do ústavodarného zhromaždenia, ktoré bude môcť prepracovať ústavu z roku 1999, zameranú na sociálne reformy.
Washington zároveň uvalil na Madura finančné sankcie, na základe ktorých bude akýkoľvek jeho majetok v USA zmrazený, pričom americkí občania a firmy budú mať zákaz s ním obchodovať. Nedeľňajšie hlasovanie je medzinárodným spoločenstvom všeobecne považované za prostriedok upevnenia si moci venezuelskej hlavy štátu.
