Profil politika na PL.sk slúži na spájanie poslanca a občana. Poslankyňa najsilnejšej opozičnej strany SaS Renáta Kaščáková podobne ako jej kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov a poctivo na ne odpovedá. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo vás ako občanov zaujíma.
Budúcnosť regiónu je nad zemou
Baníctvo je témou, ktorá sa na Slovensku opakovane otvára a utlmuje už celé mesiace. Problematike sa aktívne venuje tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek. Podľa liberálov sú Hornonitrianske bane neefektívne a umelo dotované štátom. Proti takemúto stavu aktívne bojujú. Len pred niekoľkými týždňami zvolali liberali tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovali budúcnosť baníkov nad zemou. Zástupcovia liberálnej strany predstavili návrh na prezamestnanie baníkov z Hornonitrianskych baní do pobočky automobilky Jaguar. Spolu s tým predstavili aj dopravné riešenie, ktorým by mala byť železničná doprava. „Z peňazí daňových poplatníkov ide rok čo rok približne 100 miliónov eur na dotácie do uhoľných baní. Je to obrovská suma, na ktorú sa musia daňovníci skladať, a v podstate sa živí priemysel, ktorý, ak máme byť úprimní, nemá žiadnu budúcnosť,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Kandidátka liberálov na predsedu Trenčianskeho kraja Renáta Kaščáková tvrdí, že baníci za 650 eur mesačne riskujú holý život. Je presvedčená, že uzatvorením baní región neutrpí, bude to, naopak, preň príležitosť. „Budúcnosť tohto regiónu nie je v baníctve, ale nad zemou,“ dodala.
Viac sme o tom písali TU.
Aj pre čitateľa PL Kaščáková znova zopakovala, že sa nesnažia baníctvo utlmiť, pretože útlm ako taký je v regióne hornej Nitry podľa jej názoru nezvratný. „Bojujem za taký útlm baníctva, ktorý by nastal bez ďalšieho plánu ako ďalej. Bane ani vláda však neriešia budúcnosť baníkov. Namiesto toho len umelo predlžujú agóniu baní tým, že podporujú ťažbu, ktorá je naozaj nerentabilná,“ tvrdí a pokračuje, že sa rentuje len preto, lebo ich uhlie odkupuje elektráreň Nováky s pomocou štátu, pričom sa na to skladáme všetci v cenách energií. Jedným dychom dodáva, že budúcnosť ľudí je potrebné riešiť akčným plánom, ktorý musí vzniknúť za jedným stolom v spolupráci štátu, kraja, dotknutých miest aj potenciálnych zamestnávateľov.
Liberálka načrtla aj riešenia, pričom perspektívy vidí v kúpeľníctve, cestovnom ruchu, u veľkých zamestnávateľov, ale aj v malom a strednom podnikaní, ktoré je potrebné podporiť.
Zdroj: Redakcia/Tlačová konferencia SaS na tému baníctva
Na pretras sa dostal aj riaditeľ Hornonitrianskych baní Peter Čičmanec, ktorý mal premiérovi Robertovi Ficovi dávať finančnú dotáciu známu ako „peniaze zabalené v alobale“. Čitateľa zaujímalo, či si je Kaščáková istá, že Čičmanec peniaze Ficovi naozaj dáva. „Ak pochybujem o čestnosti pánov Fica a Čičmanca, vychádzam z autentickej výpovede manželky bývalého poslanca za Smer Petra Jánoša, ktorá bola svedkom toho, ako jej manžel prinášal domov veľké množstvá peňazí určené aj pre premiéra a balil ich do alobalu,“ opísala a dodala, že pochybuje o spravodlivom súde, ktorý by páchateľov usvedčil a odsúdil.
Už o pár dní, v auguste, zasadne do šéfovského kresla verejnoprávneho média RTVS nový šéf. Aktuálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník tak vystrieda ešte stále úradujúceho šéfa RTVS Václava Miku. V súvislosti s voľbou nového generálneho šéfa sa rozprúdila debata o financovaní média. Niektorí vyjadrili názor, že sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Jednou z nich je aj liberálka. Čitateľ sa pýta, či financovanie RTVS zo štátu nedostane verejnoprávne médium do područia tej-ktorej vlády.
Zdroj: TASR/RTVS
Občania prispievajú svojimi daňami do štátneho rozpočtu dosť
Podľa jej názoru tu područie hrozí v oboch prípadoch financovania. „…vláda predsa môže rovnako dobre rozhodnúť o navýšení rozpočtu pre RTVS, ako aj o zvýšení koncesionárskych poplatkov,“ hovorí a dodáva, že koncesionárske poplatky sú z princípu nesystémové zdanenie, ktorým štát zaťažuje ľudí nad rámec bežných daní. „Podľa môjho názoru už občania prispievajú svojimi daňami do štátneho rozpočtu dosť na to, aby časť z toho mohla byť použitá aj na RTVS – ak už tu je spoločenská dohoda na tom, že chceme takúto inštitúciu platiť ako verejnoprospešnú službu,“ objasňuje.
Kaščáková poukzuje na to, že problém nevzniká tam, z akého zdroja peniaze do RTVS idú, ale v tom, že nestačia pokrývať všetky výdavky. „Tam je zdroj rizika područia politickým záujmom. Potreba vyjednávať o dodatočných zdrojoch pre RTVS by sa odstránila, ak by v štátnom rozpočte bola rovno celá suma na jej chod – bolo by to prehľadnejšie a voči občanom spravodlivejšie,“ uzavrela.
