VIDEO Žil som naplno, robil som naplno, dával som vám všetko… Mečiar oslavuje narodeniny. Toto je to NAJ z jeho búrlivých rokov v politike

    0
    Vladimír Mečiar (Autor: TASR)
    Vladimír Mečiar oslavuje svoje 75. narodeniny. Rodák zo Zvolena dnes už žije v ústraní na vidieku. Striedavo v rozľahlej chalupe v Dolnej Porube a v Trenčianskych Tepliciach, kde vlastní vilu Elektra, ktorá bola svojho času predmetom známej kauzy. O politiku a veci verejné sa zaujíma len súkromne a v médiách sa vyjadruje len veľmi sporadicky. 
     
    Prednedávnom urobil expremiér výnimku a prijal pozvanie do Slovenského rozhlasu. V relácii Sobotné dialógy reagoval na zrušenie kontroverzných amnestií. „Som veľmi rád, že občania Slovenskej republiky nemajú iný problém ako amnestie spred vyše dvadsiatich rokov,“ reagoval expremiér v úvode relácie s úsmevom. 
     
    Nie všetky mediálne výstupy či rozhovory s politickými kolegami však Mečiar zvládal s úsmevom na perách. Azda najznámejšie je jeho lúčenie sa s politikou z roku 1998, keď v závere diskusnej relácie verejnoprávnej televízie začal spievať. 
     
    „Mal som rád život a mám ho rád. Žil som naplno, robil som naplno, dával som vám všetko… A čo teraz mám hovoriť. Poďte, poďme si zaspievať,“ povedal Mečiar a so smutným výrazom v tvári spustil: 
    S Pánom Bohom
    idem od vás.
    Neublížil som… neublížil som
    žiadnemu… z vás.
    Tento Mečiarov popevok koluje na portáli YouTube dodnes.
     
     
    Krátko po odspievanom lúčení sa v médiách prevalilo, že má Mečiar v Trenčianskych Tepliciach vilu, ktorý by si z premiérskeho platu nemohol dovoliť. Podozrivé bolo, ako sa k nehnuteľnosti v hodnote 41 miliónov slovenských korún dostal, ale vyšetrovania boli neskôr pre nedostatok dôkazov zastavené. Len pár mesiacov pred zverejnením informácie o tom, že vlastní honosnú vilu, expremiér tvrdil, že má iba trojizbový byt a malú „korzičku“ (Opel Corsa).  
     
    Označenie majetkovej situácie slovom „korzička“ na Slovensku časom zľudovelo rovnako ako slovo „mečiarizmus“, čo je názov pre obdobie Mečiarovej vlády z rokov 1994 až 1998. Expremiér, spoluzodpovedný za rozdelenie Československa, bol podľa viacerých odborníkov populistický politik a za jeho éry išlo o vládu jedného muža. 
     
    Politológ Miroslav Kusý sa ešte počas Mečiarovho aktívneho pôsobenia v politike vyjadril, že jeho vláda z čias takzvaného „mečiarizmu“ bola založená „na ľuďoch, ktorí išli tvrdo za zištnými cieľmi“ a „neštítili sa takmer ničoho“. 
     
    Otec národa, ako Mečiar sám seba rád označoval, má za sebou viacero nepopierateľných politických úspechov, ale aj nezmazateľných káuz, ktoré sa ťahajú až dodnes, a čerešničkou na torte sú niektorého jeho mediálne výstupy. 
     
    Okrem spomínanej pesničky na rozlúčku spomeňme napríklad spot, s ktorým HZDS v deväťdesiatom štvrtom vyhralo voľby. Pesničku Vivat Slovakia si vtedy po boku šéfa strany Vladimíra Mečiara zaspievali napríklad súčasný europoslanec Sergej Kozlík, exprezident Ivan Gašparovič, Ján Cuper či Oľga Keltošová. 
     
     
    Mečiarovi, ktorého kritici a novinári medzi sebou prezývali pre jeho spôsob vládnutia „Mufty“, však do spevu vždy nebolo. Takmer legendárnou sa stala jeho veta: „Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi.“ Takto počastoval expremiér kolegov v parlamente v roku 2006, keď sa hovorilo o vražde Róberta Remiáša pri jednom z predošlých návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií.  
     
    V debate Mečiar nikdy neváhal použiť ostré slová. „Vážení, vám dr*lo. Jaroslav Svěchota je dva roky mŕtvy. Idete ho vyhrabať alebo čo budete robiť?“ povedal k údajnej zodpovednosti bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Jaroslava Svěchotu za únos Michala Kováča mladšieho do cudziny. Mečiar svojho času dokonca prirovnal bývalého šéfa SIS Ivana Lexu k Ježišovi Kristovi. 
     
     
    Mimoriadne citlivou témou je pre Mečiara už spomínaná vila v Trenčianskych Tepliciach. Keď sa ho ešte počas aktívnej politickej kariéry v roku 2002 reportér televízie JOJ opýtal, kde vzal peniaze na Elektru, mimoriadne sa rozvášnil. „Ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti je*nem, že sa nespamätáš!“ povedal Mečiar novinárovi, a pritom ho výhražne chytil za golier. 
     

    Politická kariéra

    Vladimír Mečiar bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre negatívny postoj k sovietskej okupácii Československa ho v roku 1970 zo strany po previerkach vylúčili.
     
    Po roku 1989 sa začal politicky angažovať v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Na pôde tohto politického subjektu založil najprv platformu, ktorá prerástla do novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom. Od 14. júna 2003 bola strana známa pod názvom Ľudová strana – HZDS (ĽS – HZDS).
     
    Mečiar bol premiérom dovedna tri razy. Prvýkrát od júna 1990 do apríla nasledujúceho roka. Už v júni 1992 po ďalších voľbách do vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) bol v premiérskom kresle opäť, ale v marci 1994 sa dočkal vyslovenia nedôvery zo strany poslancov. Okrem vlády viedol aj ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Privatizácia niektorých strategických podnikov je dodnes predmetom rozsiahlej kritiky. Ešte v tom istom roku vyhralo HZDS voľby a Mečiar sa stal premiérom do tretice. S premiérskou funkciou sa rozlúčil už spomínanou pesničkou v roku 1998. 
     
    Poslancom NR SR bol v roku 1994, 1998 a ĽS – HZDS zastupoval v NR SR aj v rokoch 2002 – 2006.
     
    Svoj poslanecký mandát si v období 1998 – 2002 neuplatnil, na ustanovujúcej schôdzi NR SR sa postu vzdal v prospech bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a ministra jeho vlády Ivana Lexu, spájaného s únosom syna prezidenta SR Michala Kováča.
     
    Od októbra 1992 do marca 1993 a opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády výkonom niektorých právomocí prezidenta SR a práve v tom čase udelil dnes už zrušené amnestie.  
     
    V roku 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách v SR, víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar kandidoval aj v roku 2004. Prvé kolo volieb vyhral. V druhom kole skončil ako druhý a prezidentom sa napokon stal Ivan Gašparovič. 
     
    V parlamentných voľbách v septembri 2002 získala ĽS – HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,50 percenta hlasov. Podobne ako v predošlom období sa jej však nepodarilo zostaviť vládu.
     
    Naposledy sa ĽS – HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom dostala do parlamentu v roku 2006, keď sa strana spojila vo vládnej koalícii so Smerom-SD a SNS. Vo voľbách o štyri roky neskôr sa už mečiarovci do národnej rady neprebojovali. V roku 2012 Mečiar odišiel po 21 rokoch z vedenia strany a o dva roky neskôr stranu na mimoriadnom sneme v Žiline rozpustili.
     
    - Reklama -