Pôsobíte ako generálny manažér hnutia Sme rodina. Čo si má bežný občan predstaviť pod touto funkciou? Čo je vašou dennou pracovnou náplňou?
Každá strana musí mať funkciu generálneho manažéra alebo to nie je povinné a vždy je to len na rozhodnutí konkrétnej strany?
Zákon vám neukladá, ako máte štruktúrovať politické hnutie ako nejakú právnickú osobu. Takže to nie je povinné. Čiže je to na každej strane, ako si to zariadi. Nesledujem nejako vnútorný život iných politických strán, no myslím si, že strany zväčša majú svojich generálnych manažérov.
Niekedy sa táto pozícia môže volať aj tajomník, prípadne sekretár. Náplň je ale viac-menej tá istá.
Aj vy ste kandidovali vo vlaňajších parlamentných voľbách, na kandidátke Sme rodina vám patrila 15. pozícia. Na prienik do NR SR to však nestačilo a tým pádom nemáte poslanecké povinnosti. Na druhej strane, nie je to vlastne teraz vaša výhoda, že máte viac času na svoju funkciu, ktorú môžete vykonávať „nerušene“?
Ťažko môžem na takúto situáciu úplne reagovať, je to hypotetická otázka. Keby som bol poslancom aj generálnym manažérom, tak asi by som si to vedel tiež nejako zariadiť. Takto to však vyšlo a snažím sa plne koncentrovať na výkon svojej funkcie.
Tarčákov predvolebný plagát v roku 2016 Zdroj: Facebook/Dávid Tarčák
O priazeň voličov ste sa uchádzali aj v roku 2014, keď ste kandidovali na post primátora v rodnom Námestove. V čase konania volieb ste pritom mali iba 30 rokov. Prečo ste sa rozhodli kandidovať v takom mladom veku? Predsa len, nehrozilo, že si vás Námestovčania ihneď zaškatuľkujú ako príliš mladého a neskúseného uchádzača?
Závisí od každého z nás, ako to cítime a aj v akom veku. Ja si v každom prípade myslím, že vek nie je prekážkou. Skôr by som to otočil – my mladí sme možno už viac šikovnejší, dravejší, chce sa nám viac robiť na sebe aj pre okolie, máme modernejšie predstavy o živote.
A to som chcel aj implementovať v Námestove. Kandidoval som ako nezávislý, pretože som to tak cítil a aj ľudia z môjho prostredia ma k tomu nabádali. Lebo tam boli, respektíve stále sú isté pretrvávajúce problémy a mesto sa nerozvíja tak, ako by sa mohlo.
Niekedy stačí naozaj maličký nápad. Napríklad označiť tabuľou historické pamiatky, ktoré tam sú, spropagovať to na internete a ľudia tam prídu. A mesto sa môže rozvíjať, ožije.
Skrátka, chcel som sa v tom čase zaoberať problémami, ktoré mesto trápili, pričom toto (kandidatúra) mi prišlo ako vhodný spôsob.
A ten primárny impulz vyšiel od vašich známych, prípadne kamarátov? Alebo ste už boli v podstate sám rozhodnutý a oni vás v kandidatúre ešte utvrdili?
Bolo to vzájomné. Vyšlo to z nezáväzných debát s kamarátmi a s ľuďmi, s ktorými som v tom čase pracoval. Nebola politická vôľa riešiť vzniknuté problémy a keď navrhujete riešenia, ľudia niektoré z tých riešení prijmú, niektoré nie.
Takto s odstupom času neľutujete, že ste pred tromi rokmi išli do boja o primátorské kreslo?
Nie, neľutujem to. Myslím, že som mal peknú a konštruktívnu kampaň, ktorá sa ľuďom páčila. Bola to dobrá skúsenosť, no nemôžem ani ja čakať, že sa to podarí hneď na prvýkrát.
Aj keď som šiel do toho, pochopiteľne, s tým, že chcem uspieť a vyhrať. Dal som však do toho všetko a nemám si čo vyčítať. Išiel som do toho so svojimi predstavami, ktoré neboli ovplyvnené nikým iným len mnou samým a mojimi sympatizantmi a tým, ako chceme mesto zmeniť.
Čiže do budúcna ďalšiu primátorskú kandidatúru nevylučujete?
Nevylučujem, ale skôr už asi nie. Musel by som totiž v danom meste žiť, pričom je naozaj nevyhnutné, aby tam ten primátor aj fyzicky bol a riešil s ľuďmi ich problémy, to znamená mestské problémy.
Tlačová konferencia Dávida Tarčáka na post námestovského primátora Zdroj: Youtube
V rokoch 2009 – 2011 ste pôsobili v ďalekej Číne na slovenskom veľvyslanectve v Pekingu ako obchodný radca. Môžete priblížiť, ako ste sa dostali k tejto zaujímavej pozícii? Váš otec je bývalý vysoký politik (Jozef Tarčák – bývalý žilinský župan a poslanec NR SR), nevzniká tak v tomto prípade podozrenie z nepotizmu, respektíve rodinkárstva?
Dostal som sa tam cez výberové konanie, ktoré organizovalo v tom čase ministerstvo hospodárstva a bol som úspešný, pričom si dovolím tvrdiť, že s mojou prácou boli ako na ministerstve hospodárstva, tak aj na ministerstve zahraničných vecí veľmi spokojní.
Keď už sme spomenuli vášho otca, bol to práve on, kto vás inšpiroval, aby ste tiež skúsili ísť v jeho šľapajách?
Určite v niečom áno. Skvelé je, že od detstva som sa mohol slobodne rozhodovať, na to mi dali rodičia vždy priestor. A keď som sa pre niečo rozhodol, tak ma v tom podporovali. Možno skôr mama bola tá, ktorá sa pýtala, že načo ísť do politiky.
Pôsobenie v politike totiž dosť vplýva aj na rodinných príslušníkov a nie je to nič príjemné. Ja ale nie som politik.
V každom prípade, otec asi sleduje vašu kariéru, však? Pýtate si inak od neho občas aj radu?
O politickej situácii na Slovensku sa s otcom určite bavíme. Keď potrebujem, tak sa ho spýtam a takmer na všetko mi vie odpovedať. Ale keďže ja žijem v Bratislave a on v Námestove, tak to zase nie je až také intenzívne.
S otcom Jozefom (na obrázku) síce mladý „kollárovec“ politické témy preberá, nie však nejako prehnane často. Zdroj: TASR
