Uchádzate sa o post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK), preto hneď otázka na telo. Prečo by vám voliči mali odovzdať svoj hlas?
Pretože mi nie je jedno, že Prešovský kraj patrí dlhodobo medzi najzaostalejšie regióny Slovenska. Je tu najvyššia miera nezamestnanosti, najnižšia priemerná mzda, najvyššia migrácia obyvateľstva za prácou a najnižšie investície, teda kraj zaostáva v celkovom hospodárskom rozvoji.
Dlho som pôsobil v oblasti inšpekcie práce, veľmi dobre teda viem, čo trápi pracujúcich ľudí. Často sú nútení pracovať za minimálnu mzdu, na dohody mimo pracovného pomeru a v mnohých prípadoch pracujú nelegálne, len aby uživili svoje rodiny a mohli dôstojne prežiť.
Poznám však aj neľahkú situáciu zamestnávateľov, pretože v spleti paragrafov a neustále sa meniacich právnych predpisov sa mnohí z nich nedokážu ani vyznať a splnenie legislatívnych požiadaviek býva neraz nielen finančne náročné, ale niekedy priam likvidačné.
Stojí za vaším rozhodnutím kandidovať aj nespokojnosť s riadením kraja v podaní súčasného župana Petra Chudíka?
Súčasný predseda PSK je na tomto poste už od roku 2002, teda odkedy vyššie územné celky vznikli. Iste mnohí uznajú, že by to chcelo nový vietor. Netvrdím, že všetko, čo doteraz urobil, je zlé. Pravdou však je, že Prešovský kraj je vo všetkých dôležitých ekonomických ukazovateľoch najhorší v rámci Slovenska. A s tým nemôžem byť spokojný.
Narodil som sa v Prešovskom kraji, vyrastal som tu, žijem, chcel by som tu ostať žiť a dovolím si tvrdiť, že všetci obyvatelia kraja si zaslúžia lepšie životné podmienky a hlavne možnosti, ako je to dnes a za posledné roky.
V čom má PSK navrch v porovnaní s inými krajmi? A naopak, v čom zaostáva za zvyškom Slovenska?
Začnem od konca, PSK zaostáva skoro vo všetkom, čo som pred chvíľou spomenul. Máme najvyššiu nezamestnanosť a, naopak, najnižšie mzdy. S prílevom zahraničných investícii sme tiež na chvoste.
Mladí aj starší ľudia odchádzajú a hľadajú uplatnenie v zahraničí či iných regiónoch našej krajiny. Je tu zlá infraštruktúra, chýbajú diaľnice.
Kvalitné komunikácie a infraštruktúra celkovo potrebujú v kraji zlepšenie. Zdroj: TASR
Potenciál kraja však vidím hlavne v šikovných a pracovitých ľuďoch, máme krásnu prírodu a veľa pamiatok. Náš kraj má výhodnú polohu, keďže susedí s Ukrajinou a Poľskom. V tom všetkom vidím perspektívu.
V rokoch 2010 až 2014 ste boli poslancom Mestského zastupiteľstva v Bardejove. Je toto vaša jediná politická skúsenosť?
Ak to beriete takto, tak áno, je to moja jediná skúsenosť v takejto pozícii. No v mojom pracovnom živote som však vždy bol tak nejako priamo či nepriamo v spojení s politikou a riešil som rôzne problémy ľudí. Či už na celoštátnej, alebo aj regionálnej úrovni.
Pohyboval som sa v prostredí, ktoré sa dá nazvať aj politickým.
Dlho (1995 až 2016) ste pôsobili aj v bardejovskom hokeji ako manažér klubu. Dajú sa zúžitkovať skúsenosti z funkcionárskej práce aj v politike? Nachádzate medzi oboma sférami aj paralely?
Samozrejme, že áno, keďže to súvisí s riadením a manažérskymi schopnosťami. Aj predseda PSK musí byť predsa v prvom rade dobrý manažér. Vyžaduje si to znalosť napríklad v oblasti financií, legislatívy, marketingu, dôležitá je tímová práca. Musíte hľadať cesty a riešenia, ako dosiahnuť tie najlepšie výsledky.
Dvakrát ste tiež zastávali post generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce (2006 až 2010, resp. 2012 až 2017). Považujete sa teda viac za manažéra ako politika? Nie je nevýhodou, že nemáte priamu skúsenosť s „veľkou politikou“?
Generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce sa pohybuje v politickom prostredí. Či už pri tvorbe legislatívy, alebo v komunikácii s ministerstvami a ďalšími inštitúciami, a to na dennej báze.
Každý politik by mal byť aj dobrým manažérom. Ak to tak nie je, možno dokáže zaujať peknými rečami, ale keď príde na reálne skutky, nezvládne riešiť zložité situácie a v konečnom dôsledku zlyhá. Nenaplní svoj program.
Najhoršie je, že jeho voliči nepocítia žiadne zmeny k lepšiemu a prichádza sklamanie.
Koncom marca vás z postu riaditeľa Národného inšpektorátu práce odvolal šéf rezortu Ján Richter. V médiách sa pritom objavili správy, že ministerstvo nebolo s vašou prácou nespokojné. Dôvodom mali byť „koncepčné a personálne zmeny“. Ako ste osobne vnímali svoj odchod z postu riaditeľa inšpektorátu?
Dlhšie obdobie som nesúhlasil s niektorými vecami, ktoré sa zistili a diali. Ale taký je život, jedna etapa sa končí, aby sa mohla ďalšia začať. Bola to však etapa života, ktorá ma mnohé naučila, hlavne som získal skúsenosť ako funguje „veľká politika“.
Inšpekciu práce som odovzdal, myslím si, s veľmi dobrými výsledkami, ale aby to bolo objektívne, musia to zhodnotiť iní.
Vo funkcii vás nahradil Karol Habina, ktorý má za sebou prvý štvrťrok v úrade. Sledujete počínanie svojho nástupcu? Ak áno, ako ho hodnotíte? Mimochodom, čomu sa venujete v súčasnosti?
Nejako detailne nesledujem, ako sa mu darí a aké kroky podnikol. V úrade ešte nie je dosť dlho na to, aby sa jeho práca dala zhodnotiť. Treba mu dať čas. Ale za môjho pôsobenia bol v rokoch 2006 až 2010 riaditeľom odboru, oblasť inšpekcie práce mu teda nie je cudzia.
Momentálne sa však naplno venujem kandidatúre a, samozrejme, aj práci. Začal som robiť obchodného riaditeľa v jednej menšej firme.
Veľa času však trávim cestovaním po kraji a diskusiami s ľuďmi o tom, čo ich trápi a aké zmeny by uvítali, aby sa im žilo lepšie. Samozrejme, predstavujem im aj moje priority.
Do volieb idete ako nezávislý kandidát. Cítite dostatočnú podporu od voličov, respektíve bežných ľudí, keď ste sa rozhodli vstúpiť do politickej arény? Máte k dispozícii aj konkrétne čísla, napríklad výsledky prieskumov, alebo sa skôr riadite vlastným vnútorným hlasom či intuíciou?
V prvom rade idem do kampane s obmedzeným rozpočtom a zatiaľ si kampaň financujem z vlastných zdrojov. Preto drahú marketingovú kampaň a prieskumy k dispozícii nemám, ale verím, že tak, ako to nie je jedno mne, to nie je jedno ani obyvateľom nášho kraja a verím, že spoločne sa nám podarí veci meniť k lepšiemu.
Cítim silnú podporu od ľudí. Nielen od tých, ktorí ma poznajú, ale aj od tých, ktorých nepoznám osobne. Viem, že sa im nežije práve najľahšie.
Chcem, aby v kraji bolo viac pracovných príležitostí, lepšia infraštruktúra, dostupnejšia zdravotná starostlivosť a mnoho iného.
