nedeľa, 5 júla, 2020
27.3 C
Bratislava
Úvod Aréna Prečo vznikla vojna na Ukrajine? Pokiaľ ide o Putina, bolo to vraj...

Prečo vznikla vojna na Ukrajine? Pokiaľ ide o Putina, bolo to vraj všetko inak, ako sa píše, tvrdí analytik

S úmyslom čeliť dosahom finančnej krízy vraj prezident Ruskej federácie Vladimir Putin vytvoril koalíciu, z ktorej sa neskôr stala „vojnová koalícia“, aj keď nie úmyselne. Ako sa podľa komentátora táto koalícia sformovala?

Na počiatku bola finančná kríza v roku 2008

Po vypuknutí finančnej krízy v Spojených štátoch v roku 2008 začali ruskí oligarchovia, najmä z ropného a metalurgického priemyslu, veľkoobchodníci a ostatní priemyselníci od vlády požadovať štátnu pomoc. Cena ropy, rovnako ako hodnota ruského rubľa, neustále klesala a najväčšie ruské korporácie začali hroziť tým, že budú musieť začať masovo prepúšťať svojich zamestnancov.

„Putin nevedel, ako hlboko spadnú ceny ropy. Nevedel, ako dlho bude musieť dané korporácie podporovať. Aby znížil úroveň neistoty a získal čas, potreboval Putin blafovať. Potreboval PR,“ tvrdí Gaaze.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Práve z tohto dôvodu sa ruský prezident v októbri 2008 obrátil na ústrednú figúru kremeľskej propagandy – prvého námestníka šéfa administratívy prezidenta Ruskej federácie Vladislava Surkova, ktorý bol poverený vytvorením „protikrízového programu“. „Pritom nešlo ani tak o politickú agendu ako skôr o ideologický produkt,“ píše Gaaze.

Záverečný výstup práce Surkova nebol nikdy zverejnený, ale celé Rusko si bolo vedomé toho, čo obsahoval. Všetko je vraj úplne zrejmé z názvov jednotlivých častí dokumentu: Horory Západu, Historická príležitosť či Sociálna zodpovednosť biznisu.

Plán mal pracovný názov Protikrízová informačná kampaň a zahŕňal niekoľko revolučných nápadov, medzi ktorými bol aj plán na vytvorenie úplne novej strednej triedy.

„V prvom rade bolo treba sformovať jadro Putinovej protikrízovej koalície, na dosiahnutie čoho Surkov vynašiel úplne novú strednú triedu, ktorá dovtedy neexistovala. Išlo o patriotickú, protizápadnú strednú triedu pozostávajúcu z úradníkov, vládnych zamestnancov, zamestnancov súkromných tovární a podnikateľov pôsobiacich v súkromnej sfére: najmä majiteľov menších firiem, ale aj oligarchov,“ vysvetľuje ruský politický komentátor.

Každý člen novoutvorenej koalície mal od štátu dostať určité záruky: továrenským zamestnancom zaručil odbyt ich tovaru, vládne kontrakty a príspevky na bývanie; podnikateľom prišľúbil prístup k lacným úverom a výkup firemných dlhov od zahraničných bánk.

Nový svetový poriadok

Ďalším kľúčovým komponentom novej stratégie bolo „redefinovanie vzťahu Ruska s EÚ a USA“.

„V Surkovovom poňatí bolo treba pôvod finančnej krízy hľadať v akomsi jednoliatom Západe, ktorý bol prepuknutím krízy trestaný za svoje hriechy. Doterajší svetový poriadok stratil platnosť – a ten nový malo vytvoriť Rusko,“ opisuje Gaaze ideologické kontúry Surkovovho plánu.

V marci 2009 schválila nový plán prezidentská administratíva, ktorá na jeho realizáciu vydelila tri bilióny rubľov. Ruskí byrokrati sa tak pustili do tvorby novej strednej triedy, ktorá by podporovala prezidenta Putina a jeho vládu.

Dnes to v Rusku nazývajú „verejne-súkromným partnerstvom“ a „sociálnou zodpovednosťou súkromnej sféry“. „Firmy sa prestali riadiť ekonomickou logikou, keďže boli podporované štátom, a prijali akúsi politickú logiku. Namiesto toho, aby chránili svoje ekonomické záujmy, súperili o štátne peniaze a preferenčné zaobchádzanie zo strany vlády,“ vysvetľuje ruský novinár.

Práve recipienti protikrízovej podpory utvorili jadro novej väčšiny, koalície podporujúcej Vladimira Putina. Išlo síce len o niekoľko stoviek zástupcov pracovných družstiev, ale „ich politická zodpovednosť ich prinútila vyvíjať vysoký tlak na tých, ktorých zastupovali“. Tak sa z novej proputinovskej väčšiny stalo masové hnutie.

„Práve vďaka podpore ,ulice‘ získal Kremeľ možnosť angažovať sa v masovej politike, čo v roku 2014 predstavovalo pre Putina akúsi divokú kartu. Často preberaná 86-percentná podpora Putinovho režimu sa nezrodila po anexii Krymu, ale počas boja s finančnou krízou v roku 2008,“ tvrdí Gaaze.

Znárodnenie ruskej ekonomiky a vojna

„Prechod na manuálne riadenie ruskej ekonomiky, teda metódu tlmenia následkov finančnej krízy, sa stal dôležitým komponentom v boji proti sankciám, a dokonca aj v zásobovaní Donbasu. Lenže s tým pôvodný plán nepočítal,“ píše komentátor.

„Keď v roku 2009 škrtala ruská vláda dlhy firiem pôsobiacich v obrannom priemysle, ktoré väčšinou dlhovali rozpočtovým a poisťovacím fondom, nikomu by ani nenapadlo, že o osem rokov neskôr zmenia tieto spoločnosti Sýriu a východnú Ukrajinu na testovacie polia pre svoje najnovšie technologické výdobytky.“

Odhodlanie tlmiť dôsledky finančnej krízy tak vraj viedlo k rastu výdavkov na zbrojenie a „militarizácii ruského rozpočtu“.

Ttaký vysoký stupeň lojality by bol pritom zo strany veľkého biznisu voči Kremľu nemysliteľný, keby majitelia korporácií dlhovali peniaze západným finančným inštitúciám a nie Putinovi a najväčším ruským vládnym bankám. Putin poskytol lacné úvery oligarchom, čím si získal ich podporu.

Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Sudca špecializovaného súdu začal rozhodovať o Bödörovej väzbe

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, začal v nedeľu dopoludnia rozhodovať o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry...

Po otvorení barov v Anglicku, už niektoré opäť zatvárajú. Dôvod?

Po opätovnom otvorení barov a reštaurácií v rámci uvoľňovaní epidemiologických obmedzení zadržala polícia v Anglicku štyri osoby za narušenie verejného poriadku. Viacero...

Smer-SD chce ďalšiu amnestiu na zbrane

Poslanci opozičného Smeru-SD navrhujú zaviesť ďalšiu zbraňovú amnestiu. Platiť by mala od 1. novembra tohto roka do konca apríla 2021. Do Národnej...

USA: Demonštrantom sa nepáčila ani socha Krištofa Kolumba

Protestujúci v americkom meste Baltimore strhli v sobotu sochu moreplavca Krištofa Kolumba, ktorú následne hodili do vôd miestneho prístavu. S odvolaním sa...

Počas soboty pribudlo na Slovensku 15 novoinfikovaných koronavírusom

V sobotu (4. 7.) na Slovensku pribudlo 15 prípadov nákazy novým koronavírusom. Celkovo krajina doteraz eviduje 1764 pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19....

Na prijímaní migrantov by sa malo podieľať viac krajín EÚ, myslí si Seehofer

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer žiada, aby sa na prijímaní migrantov zachránených v Stredozemnom mori podieľalo viac štátov Európskej únie. Dosiaľ ide...

Najvyšší nárast nových prípadov za jeden deň od vzniku pandémie, hlási WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v sobotu oznámila, že jej členské štáty nahlásili viac než 212 000 nových prípadov ochorenia COVID-19 za posledných...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,764 +15 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 270 Last updated: 5. júla 2020 - 11:57 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky