Posledný medializovaný prípad, ktorý bol publikovaný v TASR, sa týkal bratislavských mestských policajtov, ktorí vo štvrtok popoludní zastrelili útočiaceho voľne sa pohybujúceho psa. „Streľbe predchádzalo oznámenie na linku 159, že na Kremeľskej ulici v Bratislave sa nachádza poranený muž napadnutý agresívnym psom,“ informovala hovorkyňa Mestskej polície (MsP) hlavného mesta SR Bratislavy Tatiana Kurucová.
„Vyslaná hliadka našla na identifikovanom mieste 39-ročného Bratislavčana s pohryzeným pravým stehnom. Zraneného muža previezli zdravotníci do jednej z bratislavských nemocníc,“ priblížila Kurucová.
Policajti pri preverovaní okolností prípadu zistili, že poškodeného pes napadol na Štítovej ulici v Bratislave, kde sa mal voľne pohybovať bez vôdzky. Policajti zistili, že pes ohrozoval aj ďalšieho človeka, a pri prehľadávaní okolia napokon zaútočil aj na jedného z príslušníkov mestskej polície. Ten ho v krajnej núdzi zastrelil.
„Usmrtený pes bol po príchode hliadky štátnej polície i majiteľa zvieraťa prevezený do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave, kde bude vykonané zistenie na prítomnosť besnoty a iných chorôb,“ oznámila hovorkyňa bratislavskej MsP.
Na Slovensku sa už však vyskytlo viacero prípadov, keď sa útok psov skončil aj smrťou človeka.
Ak sa bojíte a začnete utekať, psovi len nahrávate
Čo robiť, ak sa ocitnete tvárou v tvár voľne pustenému psovi, ktorý sa správa agresívne? Kynológ Ján Pöthe v rozhovore pre aktualne.sk hovorí, že najlepšie je psovi hodiť nejakú sušienku alebo cukrík, čokoľvek, čo má ohrozený človek pri sebe. Odporúča aj rázne na psa zakričať „fuj“, prípadne „revír“. Pes by si potom mohol sadnúť a štekať. To sa však týka len vycvičených zvierat.
Psom bez výcviku povely nič nehovoria, nemusia preto reagovať. „Každý pes je iný, má iné zmýšľanie, ale pomôckou môžu byť povely. Prípadne, keď mám niečo vo vreckách, keď aj rukavicu alebo paličku, tak ju odhodím. Pes to pochopí tak, že mu dávam korisť, a bude ju naháňať, vtedy sa treba postupne vzdialiť,“ odporúča Pöthe.
Riešením je podľa neho psa zamestnať, snažiť sa dostať na vyvýšené miesto, prípadne kričať o pomoc. Ak sa človek bojí a začne utekať, psovi len nahráva. Ďalšia možnosť je psa fyzicky utlmiť, keď vidíte, že ide zaútočiť.
Socializujte psa na výcviku, najmä v meste
Podľa kynológa Juraja Ferka z výcvikovej školy Doggie sú síce isté plemená inštinktívnejšie ako iné, agresivita je však väčšinou výsledkom nesprávnej výchovy. „Pes je otvorená kniha, z ktorej sa dá čítať. Ľudia však často nevedia čítať tieto signály,“ tvrdí.
Delenie plemien na bojové a nebojové kynológ neuznáva a to, že útočia najmä veľké psy, pokladá za omyl. „Najčastejšie napádajú ľudí veľmi malé psy. Majiteľ sa k psovi správa ako k hračke alebo k dieťaťu, zakazuje mu komunikovať s okolím,“ vysvetlil pre cas.sk.
Pes sa môže cítiť ohrozený napríklad vtedy, ak mu neúmyselne vojdete do cesty. Môže byť agresívny aj pre pohyb človeka, na ktorý nie je zvyknutý. Aby ho neznámy človek mohol pohladiť, potrebuje chvíľu na oňuchanie. Keď pes zívne, odbúrava stres a nie je vhodné ho nútiť do aktivity. Malé poľovné plemená (tzv. duriče) potrebujú veľa pohybu, ak sú zavreté v byte, majú veľa energie, ktorú si potrebujú vybiť. Socializovať psa na výcviku je vhodné najmä vtedy, ak bývate v meste.
Nepanikárte, stojte, nepozerajte sa na psa a identifikujte majiteľa
Americký expert na bezpečnosť Bill Stanton predstavil dva triky, ako sa ubrániť útoku rozzúreného psa. Upozornil, že neexistuje žiadny univerzálny návod, no keď k vám beží rozzúrený pes, mali by ste zachovať pokoj. Čo najrýchlejšie zdvihnite ruky nad hlavu a zakričte čo najhrubším a najsilnejším hlasom, ale nie od strachu.
Ak to psa neodradí, expert navrhuje otočiť sa mu bokom a nastaviť ruku. Môže vám to zachrániť život. „Inak by sa vám mohol zahryznúť do nohy, brucha, tváre a pokojne vám prehryznúť hrdlo. Nech sa radšej zahryzne do ruky,“ dodal. Odporúča pozerať sa na zem, nehľadieť psovi do očí a zachovať pokoj. „Keď sa do vás zahryzne, skloňte ruku a trochu s ňou trhnite. To je pre neho povel, aby sa stiahol a pustil,“ hovorí Stanton.
V prípade napadnutia psom treba identifikovať majiteľa, je totiž zodpovedný za vzniknutú škodu. „Poškodený má nárok na úhradu škody, bolestné a ďalšie kompenzácie, ak bolo poškodené zdravie,“ informuje advokát Slavomír Slavík s tým, že ak nepoznáme majiteľa alebo nechce spolupracovať, odporúča privolať políciu. Nedbalým majiteľom hrozí až päť rokov za mrežami.
Hrozba besnoty a ďalších chorôb
Pes sa môže nakaziť chorobami prenosnými pri blízkom kontakte aj na človeka. Pravdepodobne najnebezpečnejší vírus prenosný zo psa na človeka je besnota. Prenáša sa hlavne uhryznutím. Výrazne negatívne ovplyvňuje nervovú sústavu. Vďaka povinnému očkovaniu psov sa jej výskyt veľmi znížil. Prejavmi psej besnoty sú agresivita, podráždenosť a paralýza.
U človeka sa besnota prejavuje najprv ako klasická chrípka, ktorej priebeh sa stupňuje. Patrí medzi nevyliečiteľné choroby, ak už raz prepukne, neexistuje takmer žiadna nádej na vyliečenie. Odhaduje sa, že na následky besnoty každoročne vo svete umiera okolo 60 000 ľudí, až 90 percent v rozvojových krajinách. Na Slovensku sa besnota, našťastie, dlhodobo vo vyššej miere nevyskytuje. Pri pohryzení psom však treba čo najrýchlejšie vyšetriť psa i navštíviť lekára.
