„Myslím si, že rozhodne nastal čas, aby sa Američania začali učiť od iných krajín a zaoberať sa ich dejinami,“ uviedol v rozhovore pre Babylon revue popredný americký historik Timothy Snyder. Podľa Snydera tkvie nebezpečenstvo, ktorému čelí každý, v pocite, že „jeho situácia je jedinečná a že sa nemá čo učiť“. „A v prípade veľkého tlaku je nutkanie myslieť si, že sme v jedinečnej situácii, v ktorej sa nemáme čo učiť, ešte naliehavejšie. Ale opak je pravdou – Spojené štáty majú problémy rovnako ako ostatné krajiny a niektoré naše problémy sa už vyskytli inde,“ dodal Snyder.
V 90. rokoch podľa Snydera „dejiny smerovali zo Západu na Východ, ale v uplynulých desiatich rokoch je to naopak“. „Veľa tendencií, ktoré dospeli k logickému vyústeniu na Východe, sa teraz objavuje na Západe. Jednou z nich je nerovnosť, ďalšou koncentrácia médií a zámerne nepravdivé správy,“ podotkol.
Timothy Snyder potom uviedol „ukrajinské príklady“. „Nemyslím tým, že by sa Američania mali vo všetkom riadiť Ukrajinou,“ poznamenal. „Snažím sa povedať, že múdri Ukrajinci čelili podobným problémom a niekedy prišli s lepším riešením. V prípade zámerne nepravdivých správ to od počiatku boli agilní, múdri a mladí ukrajinskí novinári, ktorí boli ochotní venovať sa vystopovaniu a odhaleniu dezinformácií, nazvať ich pravým menom a občas prísť s humornou alternatívou,“ dodal. Na Majdane boli podľa Snydera „mnohí Ukrajinci ochotní brániť vládu práva, čo je teraz veľmi pálčivým problémom aj v Spojených štátoch“. „Domnievam sa, že odpor si vyžaduje istú dávku pokory. Pretože ak si človek myslí, že v jeho krajine je to vždy v poriadku, nikdy sa nedozvie, ako vzdorovať. Myslím si, že by sme sa mali stále učiť od druhých,“ uviedol na konto USA Snyder.
„Myslím si, že človek nemusí byť extra múdry, aby videl, že to tak je. Väčšina inštitúcií zaoberajúcich sa týmito záležitosťami dospeje k rovnakému záveru. Je to trend, ktorý môžeme sledovať z rôznych uhlov,“ povedal. Krajiny ako India alebo Turecko podľa Snydera rôznymi spôsobmi inklinujú k autoritatívnemu režimu. „A potom si treba tiež priznať, že v dôležitých západných demokraciách, napríklad Francúzsku, Rakúsku či Veľkej Británii, existujú radikálne protizápadní a autoritárski kandidáti a hnutia. Spojené štáty americké majú prezidenta, ktorého výroky a smerovanie sú klasicky autoritárske. Takže nie je vôbec ťažké odpovedať – domnievam sa, že áno,“ uviedol. „Inklinujeme k názoru, že okrem ,našej‘ globalizácie iná nie je. Je. Veľmi podobný trend môžeme zaznamenať na konci 19. a začiatku 20. storočia, keď expandujúci globálny obchod viedol k stálemu nárastu počtu dôležitých ekonomík. Z dobových optimistických prognóz vyplývalo, že rast povedie k osvietenstvu, liberalizmu alebo prinajmenšom k nejakej lepšej podobe politiky. A potom prišla prvá svetová vojna, kríza a druhá svetová vojna,“ podotkol.
Podľa Snydera nám „dejiny globalizácie na jednej strane hovoria, že sa prirodzene vyskytnú protiklady, odporcovia a veľké riziká“. „Na druhej strane – pretože nejde o neznámu problematiku – sa môžeme pozrieť do minulosti a čítať inteligentných ľudí, ktorí na kritiku globalizácie reagovali. Môžeme sa pozrieť do minulosti a pátrať po tých Nemcoch, Čechoch či Rusoch – alebo komkoľvek inom – píšucich v 30., 40. a 50. rokoch inteligentne o výzvach, ktoré pre liberalizmus a demokraciu predstavovali krajná pravica a ľavica, a môžeme sa od nich učiť,“ poznamenal Snyder.
Ďalej sa vyjadril k Donaldovi Trumpovi. „Myslím si, že máme prezidenta, ktorý je nekompetentný v tradičnom zmysle schopnosti niečo spravovať a tiež v tradičnom zmysle uvedomenia si, že žijeme v štáte, kde vládne právo. Na druhej strane je to dobrý autoritársky rečník fašistického razenia – v tomto smere je veľmi kompetentný,“ povedal Snyder. A Spojené štáty v Trumpovom podaní sú podľa Snydera „značne odlišné od Spojených štátov, na ktoré sme zvyknutí“. Trump si podľa Snydera myslí, že „novinári sú nepriatelia štátu (citujem ho), myslí si, že sudcovia sú takzvaní sudcovia“. „Domnieva sa, že skôr ako právo by mala vládnuť lojálnosť. A lojálnosť je, samozrejme, historicky veľmi nebezpečný koncept – práve lojálnosť je človek nútený odprisahať vo fašistickom režime. V tom tkvie rozdiel medzi Nemeckom v roku 1933, keď je začiatkom roka ešte stále republikou, a Nemeckom v roku 1934, keď štátni činitelia musia prísahou potvrdzovať oddanosť Hitlerovi,“ povedal historik. „Nastala tu bizarná situácia: prezident Spojených štátov sa svojím konaním dostal do pozície, keď je úplne v poriadku si klásť otázku, či je, alebo nie je zradca. A značné množstvo ľudí považujúcich sa za silných vlastencov jednoducho nechce počuť skutočnosti, ktoré by mohli viesť k tomuto vyústeniu,“ uviedol Snyder. Snyder vidí v Trumpovi „bezprecedentnú výzvu“. „Máme exekutívu, ktorej najvyšší predstaviteľ, prezident Spojených štátov, sa môže pochváliť dlhou kariérou konfliktov so zákonom a obdivom k diktátorom, ktorí sa dostali nad vládu práva. Na zozname politikov, ktorých obdivuje, sú výlučne diktátori, ktorí vládu práva eliminovali alebo sa k moci dostali v situáciách, keď žiadna vláda práva nebola. Pokiaľ viem, k Lukašenkovi pán Trump svoj obdiv ešte nevyjadril, ale je to pravdepodobne len otázka času,“ povedal.
Donald J. Trump Zdroj: TASR
Američania sa však podľa Snydera učia rýchlo. „Veľa právnikov sa na vzniknutú situáciu pripravilo včas, čo, ako sa ukázalo, bolo užitočné. Demonštranti sa po vyhlásení zákazu vstupu ľudí z niektorých moslimských krajín dokázali veľmi rýchlo dostať na letisko. Vznikajú mimovládne organizácie. Protikomunistická opozícia to v 70. rokoch nazývala občianskou spoločnosťou. Mnoho Američanov sa učí veľmi rýchlo,“ povedal Timothy Snyder.
Celý text si môžete prečítať TU.
autor: maz
