Na dvojdňovom summite sa v mene EÚ okrem Junckera a Tuska zúčastnila aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, podredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis, eurokomisár pre susedské vzťahy a rokovania o rozšírení Johannes Hahn a eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.
Summit sa konal na pozadí dokončenia procesu ratifikácie asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou (11.7.), ktorá začne platiť od 1. septembra a ktorá zahŕňa rozsiahlu a komplexnú dohodu o voľnom obchode (DCFTA), a uvoľnenia vízového režimu pre ukrajinských občanov, ku ktorému došlo v priebehu júna.
“Za posledné tri roky bolo podniknutých viac krokov ako počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov. Ukrajina by mala byť hrdá na to, čo dosiahla,” opísal situáciu Juncker na spoločnej tlačovej besede s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.
Podľa údajov EK obe udalosti – asociačná zmluva a vízová liberalizácia – sú prospešné pre občanov, ako aj pre reformy a hospodársky rozvoj Ukrajiny. Po vyše roku predbežného uplatňovania DCFTA vzrástli dvojstranné obchodné vzťahy medzi Úniou a Ukrajinou o desať percent a EÚ sa stala prvým obchodným partnerom Ukrajiny. Vďaka liberalizovanému vízovému režimu za necelý mesiac vyše 95.000 Ukrajincov s biometrickými pasmi využilo možnosť navštíviť krajiny schengenského priestoru.
EÚ zároveň vyslala z Kyjeva aj politický signál o pokračujúcej politickej podpore Ukrajiny v jej spore s Ruskom. Predseda Európskej rady Donald Tusk už vo štvrtok večer vyhlásil, že EÚ podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii.
“Stojíme pevne za Ukrajinou. Neuznávame nezákonné pripojenie Krymu,” povedal Tusk podľa tlačovej agentúry DPA a dodal, že dnes je už jasné, že Ukrajina nemôže byť porazená vonkajším nepriateľom, lebo “je príliš silná”.
Predstavitelia EÚ na summite v Kyjeve zdôraznili ukrajinskej strane, aby aj naďalej pokračovala v ambicióznom reformnom úsilí v nasledovných oblastiach: decentralizácia, verejné vysielanie, boj proti korupcii, súdnictvo, reforma polície a verejnej správy, lepšie riadenie verejných financií a obstarávania, obchod a energetika, bankový systém a tiež zdravotná starostlivosť.
Porošenko na summite načrtol stratégiu 2020 a vládny akčný plán na obdobie rokov 2017-2020, ktorými určil ďalšie reformné priority krajiny.
