Podľa tureckého vicepremiéra Numana Kurtulmusa dostalo výpoveď z práce 103 824 štátnych zamestnancov, pričom ďalších 33 483 osôb suspendovali, a to od 15. júla minulého roka. Práve v tento deň sa o prevzatie moci v krajine pokúsila časť armády údajne v reakcii na posilňovanie moci prezidenta Erdogana. Erdogan puč následne využil na posilnenie vlastnej moci a zároveň vypísal aj referendum týkajúce sa ústavných reforiem, ktoré významne posilňujú prezidentské právomoci. Referendum sa skončilo úspešne, pričom v európskych krajinách dochádzalo v súvislosti s ním k nepokojom. Výsledkom bola aj diplomatická roztržka medzi Tureckom a niektorými európskymi krajinami. Agitáciu tureckých predstaviteľov na svojom území zakázalo napríklad Holandsko.
Turecká vláda obvinila zo zosnovania puču reformného islamského klerika Fethullaha Gülena, ktorý sa aktuálne zdržiava v Spojených štátoch. Podľa Kurtulmusa sú čistky proti Gülenovým (aj skrytým) sympatizantom na území Turecka nevyhnutné. Samotný kazateľ Gülen fakt, že by mal akýkoľvek podiel na prípravách puču, odmietol.
Podľa agentúry Bloomberg väzní turecké ministerstvo vnútra viac ako 50-tisíc ľudí, ktorých podozrieva z členstva v Gülenovom hnutí. Dáta pochádzajú z 3. júla tohto roku. Turecko zároveň vydalo zatykač na osemtisíc ďalších osôb.
Podľa Kurtulmusa môžu niektorí Gülenovi sympatizanti operovať skryto. „Môžu chodiť po snehu bez toho, aby zanechávali stopy,“ povedal Kurtulmus agentúre Bloomberg. Postup proti Gülenovi a jeho sympatizantom si vyslúžil hlasnú kritiku zo strany Západu. Medzi tými, ktorých Erdogan v rámci svojich čistiek uväznil, sú aj novinári, akademici či aktivisti.
Zábery z puču. Nahnevaní Turci vojakov nešetrili:
Práve tento týždeň oživil Erdogan vlnu kritiky voči svojej osobe, keď nechal zadržať skupinu medzinárodných aktivistov vrátane riaditeľa tureckej divízie Amnesty International. Tí sa zúčastnili na workshope na ostrove neďaleko Istanbulu. „Zišli sa tam, ako keby chceli usporiadať stretnutie, ktoré by malo v minulom puči pokračovať,“ vyjadril sa na ich adresu Erdogan.
Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR
Tureckú stranu v utorok kritizovala aj samotná Amnesty International, a to po tom, ako krajina rozhodla, že zadržanie aktivistov sa ešte o sedem dní pretiahne. „Je skutočne absurdné, že ich vyšetrujú pre údajné členstvo v ozbrojenej teroristickej organizácii,“ povedal pre Bloomberg riaditeľ Amnesty International pre Európu John Dalhuisen. Podľa Dalhuisena je pre nich dlhší pobyt v celách dôkazom o „bezohľadnom zaobchádzaní s tými, ktorí sa v Turecku snažia vystupovať za ľudské práva“. Európskych lídrov zároveň znepokojuje to, ako sa v ostatných mesiacoch začína Turecko prikláňať čoraz viac k autoritatívnemu zriadeniu.
V uplynulom roku podnikla Erdoganova klika v Turecku ostrý výpad voči tamojším médiám. Podľa tureckého úradu pre tlač ukončilo svoju činnosť na príkaz úradov 110 mediálnych titulov, a to opäť pre údajné väzby na Fethullaha Gülena. Ďalších dvadsať potom muselo svoju činnosť prerušiť. Po tom, ako došlo k ich prešetreniu, mohli prevádzku obnoviť. Celkovo úrady obnovili tlačové akreditácie 715 žurnalistov a zbavili obvinenia približne 34-tisíc štátnych zamestnancov. Ako uviedol pre Bloomberg Kurtulmus, po tom, ako sa ukázala ich nevina. Čistky sa uskutočnili pod záštitou Erdoganových dekrétov, ktoré vyhlásil v reakcii na núdzový stav vyhlásený okamžite po minuloročnom nevydarenom puči. Súdna moc v Turecku podľa tureckého ministerstva spravodlivosti vyšetrila spolu 168 206 ľudí, ktorí boli na puč údajne napojení. Z väzby prepustila 48-tisíc osôb, ktoré však aj naďalej monitoruje.
autor: jok
