Ako spoznať sinice, prečo sa používa chlór a na čo si dať pri kúpaní pozor. Na dôležité otázky odpovedá odborníčka

    0
    Ilustračná foto (Autor: TASR)

    Zjednodušene povedané, v našich geografických podmienkach existujú dva druhy vodných plôch, kde sa ľudia zvyknú kúpať – umelé kúpaliská a prírodné jazerá. Aký je medzi nimi z hľadiska hygieny rozdiel a aké riziká plynú z kúpania sa v umelom bazéne a v prírodnej vodnej ploche? Čím môže byť voda na kúpaliskách či prírodných jazerách najčastejšie kontaminovaná?

    Pre prírodné kúpaliská a pre umelé kúpaliská a kvalitu ich vody na kúpanie sú vzhľadom na ich rozdielny charakter určené osobitné hygienické požiadavky.

    Ako prírodné kúpaliská označujeme tie prírodné vodné plochy, ktoré majú organizovanú rekreáciu (majú prevádzkovateľa) a svojím vybavením a prevádzkou spĺňajú požiadavky platných hygienických predpisov. Každoročne je ich na Slovensku okolo 20 a patria k nim napr. Zlaté Piesky v Bratislave, Slnečné jazerá v Senci, Plážové kúpalisko Liptovský Trnovec atď. Väčšina prírodných vodných plôch využívaných na kúpanie (60 plôch) však nemá organizovanú rekreáciu a z hygienického hľadiska nemá štatút prírodného kúpaliska. Tieto vodné plochy majú minimálne, resp. žiadne hygienické zázemie. Umelé kúpaliská zahŕňajú počas kúpacej sezóny aquaparky, termálne aj netermálne sezónne kúpaliská, ale aj sezónne bazény, ktoré sú počas leta doplnkovou službou ubytovacích zariadení. Je to viac ako 200 zariadení a 600 bazénov.

    Kvalitu prírodných vodných plôch ovplyvňuje širšia antropogénna činnosť (poľnohospodárstvo, stav odkanalizovania) aj lokálne zdroje v okolí, ako sú nahromadené odpadky, nekontrolované využívanie rybármi aj rekreantmi. Prísun živín a pekné počasie môže viesť na lokalitách k rozvoju siníc; zrážkovou činnosťou sa zase do vody môžu dostať odpady a zhoršiť mikrobiologická kvalita vody. Kvalitu vody na umelých kúpaliskách ovplyvňujú najmä samotní návštevníci. Keďže umelé kúpaliská sa napúšťajú najmä vodou z verejných vodovodov, najväčším zdrojom vnosu kontaminácie sú kúpajúci.

    Bratislavské Zlaté piesky. Zdroj: TASR

    Zdravotné riziká na umelých kúpaliskách eliminuje pravidelná recirkulácia, dezinfekcia a kontrola kvality vody v bazénoch a starostlivosť o čistotu zariadenia. Pri termálnych kúpaliskách to môže byť aj zvýšená mineralizácia vody (obsah solí). Pri prírodných kúpaliskách je obyčajne teplota vody na prežívanie a množenie mikrooroganizmov nízka a nedosahuje tzv. infekčnú dávku, takže kúpaliská s povolenou prevádzkou predstavujú pre zdravých návštevníkov minimálne riziko. Je potrebné zdôrazniť, že verejné kúpaliská sú určené pre zdravých ľudí a s ohľadom na ostatných rekreantov by ich nemali navštevovať osoby trpiace prenosnými ochoreniami a ich príznakmi. Osoby, ktoré majú zníženú imunitu, trpia epilepsiou alebo srdcovocievnymi ochoreniami, by mali tiež vo vlastnom záujme konzultovať návštevu termálnych kúpalísk so svojím lekárom.

    Pri kúpaní však nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov (vírusmi, baktériami, prvokmi, črevnými parazitmi, hubami a pod.), ktoré sa šíria vodou. Ich zvýšený výskyt môže vyvolať zdravotné problémy, najčastejšie črevné a žalúdočné ochorenia, v prípade detí hnačky. Niektoré z nich spôsobujú ďalej zápaly očných spojoviek, močových a pohlavných orgánov, infekcie rán, príp. alergické reakcie. Na prírodných jazerách sa môžeme okrem siníc stretnúť s baktériami, ktoré sa do nich dostávajú v dôsledku prítomnosti vodného vtáctva alebo z výlučkov hlodavcov.

    V súvislosti s kúpaním sa na prírodných jazerách ako najčastejšie bezpečnostné riziko spomínajú sinice. Čo sú to vlastne sinice, čím sú pre nás nebezpečné a koho najviac ohrozujú?

    Sinice sú mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Vo vode môžu byť rozptýlené vo vodnom stĺpci až natoľko, že ju sfarbia, príp. sa môžu nahromadiť na hladine v podobe kaše, tzv. vodného kvetu, najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Ten sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Zvýšený výskyt siníc je najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí.

    Zo zdravotného hľadiska je dôležité, že niektoré druhy siníc produkujú toxíny, ktoré môžu najmä u detí a citlivejších ľudí vyvolávať alergické reakcie, ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky alebo zápaly očných spojoviek. Prehltnutie väčšieho množstva vody s premnoženými sinicami môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti hlavy, črevné a žalúdočné problémy (zvracanie a hnačky). Preto neodporúčame vstupovať do vody s premnoženými sinicami, najmä ak je už rozvinutý vodný kvet, a tiež aby sa deti hrali na brehu, na ktorom je vysušený vodný kvet. Voda s premnoženými sinicami nie je však obyčajne už po vizuálnej stránke príťažlivá, takže na kúpanie obvykle ani neláka.

    Takto vyzerá voda kontaminovaná sinicami – spomínaný vodný kvet. Autor: TASR

    Existujú nejaké markanty, podľa ktorých aj laik spozná, či je voda kontaminovaná sinicami alebo inými kontaminujúcimi prvkami?

    Nevyhovujúcu kvalitu vody na kúpanie môžu (ale nemusia) signalizovať napr. jej senzorické vlastnosti – priehľadnosť, farba, zápach. Hlavne pred vstupom do neznámej vodnej plochy je dobré si vodu vizuálne zhodnotiť a nevstupovať do nej, ak už na prvý pohľad pôsobí odpudivo, plávajú na nej odpady, príp. v blízkosti sa vo väčšom množstve nachádza vodné vtáctvo. Je potrebné tiež rešpektovať upozornenia v okolí vodných plôch, ktoré sú významné z hľadiska bezpečnosti a predchádzania úrazom.

    Či voda obsahuje napr. sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom – do priesvitnej nádoby naberieme vodu a necháme ju na svetle postať zhruba 15 až 20 min. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty (pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu) a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.

    Či je však kvalita vody na kúpanie, alebo nie, vie spoľahlivo potvrdiť iba laboratórne vyšetrenie vody. Za najbezpečnejšie môžeme preto označiť kúpanie na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách alebo na tých neprevádzkovaných vodných plochách, ktorých kvalitu vody na kúpanie monitorujú regionálne úrady verejného zdravotníctva.

    Kto zodpovedá za prírodné kúpaliská a celkovo prírodné vodné plochy?

    Na Slovensku sa sleduje kvalita vody na kúpanie každoročne približne na 80 – 85 prírodných vodných plochách s rôznym štatútom a typom rekreácie. Za prevádzku prírodného kúpaliska zodpovedá v plnom rozsahu prevádzkovateľ zariadenia, ktorý je okrem kontroly kvality vody povinný zabezpečiť na kúpalisku hygienické zázemie (toalety, sprchy), likvidáciu odpadu, čistotu priestorov a zariadení kúpaliska, plavčíkov a pod. Kontrolu kvality vody na kúpanie prírodných vodných plôch s neorganizovanou rekreáciou vykonávajú s rôznou frekvenciou na vlastné náklady regionálne úrady verejného zdravotníctva. Kontrola kvality vody na kúpanie na najvýznamnejších prírodných vodných plochách sa začína predsezónnym vzorkovaním zhruba dva týždne pred začiatkom kúpacej sezóny (pred 15. júnom) a pokračuje v dvojtýždňových intervaloch. Frekvencia monitorovania na prírodných vodných plochách s lokálnym významom a prevažne víkendovou rekreáciou je len orientačná – raz až trikrát za sezónu. Informácie o kvalite sú pravidelne zverejňované na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR, ale aj na stránkach príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

    Napríklad aj takto vyzerá čistenie bazénu pred letnou sezónou. Autor: TASR

    Prečo sa umelé bazény čistia chlórom, nie je chlór pre človeka nebezpečný?

    Chlór patrí stále k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Využíva sa najmä pre jeho reziduálny účinok a silný baktericídný účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, ale aj pre jeho nízku nákladovosť a praktické používanie. Kontinuálna dezinfekcia vody v bazénoch je dôležitá najmä neustálym vnášaním mikroorganizmov kúpajúcimi sa.

    Čo sa týka reakcie ľudského tela na chlór, závisí od koncentrácie chlóru, času pôsobenia, frekvencie expozície, zdravotného stavu jedinca atď. Vyššie množstvá chlóru vdýchnuté v krátkych časových intervaloch môžu mať vplyv na respiračný systém a kontakt s prechlórovanou vodou môže spôsobiť podráždenie kože a očí. Platná vyhláška pre kúpaliská však limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sa považujú za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre detské bazény.

    Je potrebné povedať, že v praxi sa orgány verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na kúpaliskách stretávajú s prekračovaním hodnôt chlóru. Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä „z preventívnych dôvodov“ v období zvýšenej návštevnosti. Po takomto zistení orgány verejného zdravotníctva nariaďujú prevádzkovateľovi vykonať účinné opatrenia na nápravu.

    Odporučili by ste kúpať sa skôr v umelých bazénoch alebo prírodných vodných plochách?

    To je veľmi individuálne a závisí od spôsobu rekreácie, ktorú človek preferuje. Na prírodných kúpaliskách môže byť pre niekoho benefitom nižšia návštevnosť a väčšie súkromie, umelé kúpaliská môžu lákať iným množstvom atrakcií a dostupnosťou služieb. Ak má však kúpalisko povolenú prevádzku, či už umelé, alebo prírodné, je pobyt na obidvoch zo zdravotného hľadiska bezpečný.

    V poslednom období sa rozmohol aj fenomén takzvaných umelých biojazierok, ktoré sú síce umelo vybudované, no majú aj charakteristiky prírodných vodných plôch. Čo si myslíte o takýchto miestach na kúpanie?

    Biokúpalisko je umelé kúpalisko, ktoré má svojím charakterom pripomínať prírodné kúpalisko. Voda na kúpanie v biokúpaliskách sa neupravuje chemickými látkami. Pre zníženie koncentrácie vnášaných patogénov sa nepoužívajú dezinfekčné prostriedky, len riedenie, biologické procesy a filtrácia, a každé biokúpalisko má okrem kúpacej časti aj osobitnú čistiacu zónu. Vzhľadom na „prírodný“ charakter úpravy vody a absenciu chemickej dezinfekcie, je dôležité dodržiavať pri tomto type kúpalísk predovšetkým povolenú kapacitu.

    Biokúpaliská môžu byť vhodným riešením pre ľudí, ktorým na jednej strane nevyhovujú prírodné kúpaliská a na druhej strane ani chemická úprava vody v bazénoch umelých kúpalísk. Kritériá na kvalitu vody na biokúpaliskách aj na ich potrebné vybavenie určujú podobne ako v prípade ostatných kúpalísk platné hygienické predpisy. Na Slovensku máme zatiaľ štyri biokúpaliská: Biokúpalisko BOROVICA Lozorno, Biokúpalisko Resort v Levočskej Doline, Biokúpalisko KRTKO vo Veľkom Krtíši a Biokúpalisko Sninské rybníky.

    Biokúpalisko v rekreačnej oblasti Sninské rybníky Autor: TASR

    Je na Slovensku nejaké konkrétne jazero/kúpalisko, ktoré je, povedzme, dlhodobo problematické, respektíve vy, osobne by ste sa do neho určite kúpať nešli?

    Kvalita vody prírodných vodných plôch počas leta závisí najmä od výkyvov počasia a môže sa v priebehu kúpacej sezóny meniť. Intenzívne dažde a splachy do vodných plôch môžu ovplyvniť aj kvalitu vyhovujúcich lokalít, ide však väčšinou o krátkodobé znečistenia, s ktorými si vodné plochy vďaka svojim samočistiacim procesom poradia. Sú aj lokality, ktoré majú dlhodobo problémy s kvalitou vody na kúpanie, napr. RO Gazarka na Záhorí, štrkovisko Čaňa v okrese Košice, ich využívanie na kúpanie je minimálne. 

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu