Jeden zo záverov vašej štúdie hovorí o tom, že Bratislava bude patriť v 21. storočí k najstarším mestským populáciám v stredoeurópskom regióne. Dá sa tento stav ešte zvrátiť? (Ak áno ako.)
Starnutie na Slovensku aj v Bratislave je proces v najbližších desaťročiach nezvratný, a to z dôvodu súčasnej nerovnomernej vekovej štruktúry. Veľmi silné populačné ročníky narodené v období od polovice 20. storočia do začiatku 80. rokov postupne prechádzajú do poproduktívneho veku, čo bude mať za následok, že až do polovice 21. storočia bude obyvateľstvo Bratislavy intenzívne starnúť.
Keďže vplyv týchto silných starnúcich generácií nie je možné pri súčasnom demografickom vývoji vykompenzovať rovnako silnými generáciami v mladom veku, bude starnutie obyvateľstva prebiehať s určitosťou ešte niekoľko desaťročí. Jeho intenzita však môže byť rôzna a bude závisieť od vývoja pôrodnosti.
Čím bude pôrodnosť vyššia, tým bude proces starnutia obyvateľstva miernejší.
Aké sú najväčšie nevýhody starnúceho mesta?
Asi najväčšou nevýhodou starnúceho obyvateľstva je strata dynamiky, ktorá sa v spoločnosti prejavuje v rôznych oblastiach, pokiaľ sa podiel obyvateľov v poproduktívnom veku dlhodobejšie zvyšuje. Je to však daň za dlhší život a pokiaľ sú pre seniorov vytvorené podmienky, aby mohli prežiť svoj dlhší život kvalitne, tak sa o nevýhodách až tak nehovorí.
Horšie je, pokiaľ spoločnosť na starnutie obyvateľstva nie je pripravená. V takom prípade prichádzajú na rad problémy, ktoré môžu byť, hlavne pri intenzívnom starnutí (ktoré čaká napríklad aj Slovensko a jeho hlavné mesto), veľmi závažné.
V porovnaní s minulosťou je mladých ľudí na Slovensku počtom čoraz menej (ilustračné foto). Zdroj: TASR
Vo všeobecnosti sú aj nejaké pozitíva pri mestách, ktorých populácia je „staršieho dáta“?
Podľa môjho názoru nie, hlavne ak ide o dlhodobejšie a intenzívnejšie starnutie.
Európa starne vo všeobecnosti, to je dlhodobý trend. Starne však Bratislava ešte rýchlejším tempom ako iné európske metropoly?
Vzhľadom na to, že obyvateľstvo Slovenska bude starnúť v prvej polovici 21. storočia veľmi intenzívne (najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie), je predpoklad, že po roku 2040 bude Bratislava, ktorá má v rámci Slovenska najstaršie obyvateľstvo, patriť medzi najstaršie metropoly v Európe.
Čísla pôrodnosti sú na Slovensku, respektíve v celej Európe, nižšie v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami. Zdroj: TASR
Bude Bratislava nevyhnutne potrebovať v budúcnosti na pracovnom trhu migrantov z cudziny?
Bratislava bude rozhodne konfrontovaná s úbytkom pracovnej sily. Podiel obyvateľov v produktívnom veku (20 – 64 rokov) sa totiž do roku 2050 zníži zo súčasných viac ako 65 % na 52 %, čo predstavuje úbytok zhruba 34-tisíc osôb v tejto vekovej skupine.
Pritom v predpokladoch prognózy sa počíta s priemerným ročným migračným prírastkom 1 800 osôb (nerozlišuje sa, či ide o prisťahovalcov zo zahraničia alebo z iných regiónov Slovenska).
To znamená, že na riešenie situácie na trhu práce bude potrebné využiť nielen migráciu, ale aj ďalšie dostupné zdroje – zvyšovanie produktivity práce, zlepšenie organizácie práce, technický a technologický pokrok, znižovanie nezamestnanosti, znižovanie podielu ekonomicky neaktívnych osôb, zvyšovanie vekovej hranice pre odchod do dôchodku.
Migrácia však bude rozhodne patriť medzi najvýznamnejšie z týchto zdrojov vrátane prisťahovaných zo zahraničia.
Odhadom koľko obyvateľov môže mať naše hlavné mesto v roku 2050?
Podľa výsledkov prognózy by sa mal počet obyvateľov Bratislavy v roku 2050 pohybovať v rozpätí od 420-tisíc do 490-tisíc, pričom za najpravdepodobnejší scenár možno považovať mierny nárast na 460-tisíc osôb, t. j. zvýšenie oproti súčasnosti o 8 %.
Ide o obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt, s ktorými sa počítalo v predpokladoch aj výsledkoch prognózy.
Treba povedať, že z dôvodu problémov s evidenciou sťahovania nezodpovedá východiskový počet obyvateľov prognózy (rok 2015) realite, ktorá je pravdepodobne o niečo vyššia ako evidovaná hodnota.
V evidovanom počte obyvateľov sú na jednej strane zahrnuté osoby, ktoré sú v Bratislave prihlásené na trvalý pobyt, ale v skutočností žijú inde – väčšinou v okolitých obciach v okresoch Pezinok, Senec, Malacky a Dunajská Streda a v prihraničných obciach v Maďarsku a Rakúsku.
A naopak, nie sú tam zahrnuté osoby, ktoré majú evidovaný trvalý pobyt v inej obci (väčšinou na Slovensku), ale v skutočnosti žijú a bývajú v Bratislave.
Na základe existujúcich štatistických údajov a rôznych indícií možno predpokladať, že skutočný počet osôb žijúcich v Bratislave sa pohybuje od 500- do 530-tisíc osôb.
Zodpovedajúce tomuto rozdielu by potom boli vyššie prognózované hodnoty.
V médiách sa v poslednom čase objavujú informácie, že Bratislava zažíva pôrodný boom. Vaša štúdia však hovorí, že naše hlavné mesto starne… Majú teda médiá skreslené, respektíve neucelené informácie? Kde je teda pravda?
V Bratislave sa zvyšuje pôrodnosť už od roku 2000 a v súčasnosti dosahuje hodnoty, ktoré sú vyššie ako celoslovenský priemer. Stále však ide o hodnoty, ktoré sú veľmi vzdialené od úrovne rozšírenej reprodukcie a ktoré zďaleka nestačia na spomalenie procesu starnutia obyvateľstva.
Použiť teda pre súčasnú situáciu vo vývoji pôrodnosti termín baby boom nie je primerané, skôr by sa hodil termín zvýšenie.
Registrujete trebárs za posledných 10 rokov odliv ľudí z Bratislavy? Alebo sa, naopak, naša metropola počtom obyvateľov rozrastá?
Počet obyvateľov Bratislavy sa po roku 2004 zvyšuje, a to hlavne zásluhou migrácie, ale kladný je aj prirodzený prírastok obyvateľstva vďaka už spomínanému malému baby boomu.
Pokles počtu obyvateľov v roku 2011 je administratívnou záležitosťou a súvisí s výsledkami sčítania obyvateľov, keď sa prejavili dôsledky neevidovanej migrácie a tiež odmietnutie sčítania časťou obyvateľov Bratislavy.
Zdroj: infostat.sk
- Reklama -
