Trump je podľa Krasteva „chaot, oportunista a postava z reality šou“. Napriek tomu má vraj mnoho pevných názorov. Medzi ne Krastev radí napríklad presvedčenie, že medzinárodný obchod nie je žiadna „win-win“ situácia, ale že každá transakcia má svojich víťazov aj porazených. „Z tohto hľadiska obviňuje liberálov a globalizované elity, že klamú voličov, že im zamlčali, do akej miery Amerika tratí na globalizácii, o koľko miest v priemysle prišla,“ povedal Ivan Krastev v rozhovore pre Echo24.cz.
„Z tohto pohľadu potom kladie otázku, ktorá vám bude znieť idiotsky, ak nesúhlasíte s jeho perspektívou: Kto je spojenec, kto nepriateľ? Nepriatelia sú Japonci, Číňania, Nemci. Obchodujú s nami Američanmi a majú z nás výhody. Zvlášť Japonci a Nemci ležia prezidentovi v žalúdku – platíme za ich obranu a oni nás ešte vykorisťujú.“
„Extrémne dôležitá zmena“
Zmena, ktorá s Trumpom prichádza, je podľa Krasteva „extrémne dôležitá“. „Počnúc rokom 1945 patrila myšlienka zjednotenej Európy ku konštantám americkej zahraničnej politiky bez ohľadu na to, či vládli demokrati, alebo republikáni,“ povedal politológ. Nakoniec však podľa Krasteva prišiel Trump a povedal, že brexit je „skvelá vec“.
„Ale ak uvažujete v kategóriách obchodu a neuvažujete v kategóriách bezpečnosti, dôjdete k názoru, že rokovanie s Európou ako celkom nie je tak úplne vo vašom národnom záujme,“ uviedol Krastev s odkazom na Trumpovu náturu obchodníka. „Ukázalo sa to v prípadoch Googlu a Microsoftu. Takže je pre vás lepšie rokovať jednotlivo s jednou členskou krajinou EÚ,“ dodal Krastev.
Ivan Krastev sa vyjadril k európskej problematike na pôde Sorosovej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti:
„Trumpov poradca Steve Bannon si predstavuje, že sme na pokraji veľkej antikozmopolitnej revolúcie a že USA by mali byť pripravené stáť na jej čele,“ poznamenal. Európania však podľa Krasteva neakceptujú Trumpovu myšlienku, že by na globalizácii tratila práve Amerika. „Naopak odpor voči globalizácii zľava aj sprava bol v Európe vždy zafarbený tým, že bola považovaná za americkú,“ konštatoval. „Európa sa na revolúcii proti kozmopolitizmu, myslím, nezúčastní, ľudia sú tu naladení oveľa defenzívnejšie. Máme tu mnoho malých národných štátov, ktoré majú v dnešnom svete aj tak pocit, že sú trochu stratené,“ dodal Krastev.
Európska únia však po Trumpovom prezidentovaní podľa Krasteva nezostane rovnaká. „Donedávna bola európska integrácia založená na predstave, že sme laboratórium sveta, akýsi ukazovateľ dejín,“ uviedol Krastev. Lenže niečo sa zmenilo. „Nadnárodná spolupráca, voľný obchod, absencia vojenských riešení, ďalšia a ďalšia fáza integrácie – to, čo ešte včera vyzeralo ako európsky univerzalizmus, dnes vyzerá ako európska výnimka z pravidla,“ povedal politológ. Európska únia podľa neho zvolí buď „radikálnu integráciu vo svojom tvrdom jadre, alebo sa udrží zhruba v dnešnom rozsahu, ale bude decentralizovanejšia“.
Dnešní populisti nechcú ľudí meniť…
Ivan Krastev sa v rozhovore dotkol aj populizmu v Európe. Medzi dnešnými populistami a extrémistami, ktorí v Európe vyčíňali pred druhou svetovou vojnou, vidí jeden „zásadný“ rozdiel. „Fašisti ani komunisti v 30. rokoch nemali radi spoločnosti, v ktorých žili. Snívali o novom človeku, chceli spoločnosť zásadne prerobiť,“ uviedol. Lenže dnešní populisti podľa Krasteva nechcú ľudského jedinca meniť. „Obracajú sa na voliča a hovoria mu: Mám ťa rád takého, aký si, liberáli majú síce predstavu, ako by si sa mal zmeniť a čo by si si mal začať myslieť, ale ja s tvojimi názormi a s tvojimi predsudkami nemám problém,“ podotkol. „Populisti dneška nie sú zameraní pedagogicky. Mne sa Trump takisto nepáči, ale nepáči sa mi ani reakcia na Trumpa predovšetkým v samotných Spojených štátoch. Je to pokus personifikovať krízu, ktorá má pritom oveľa hlbšie korene,“ dodal Krastev.
Ukážku rozhovoru si môžete prečítať TU.
autor: maz
