V úvode záverečnej časti sa bývalý novinár a exšéf SIS rozprávali o korunnom svedkovi únosu Michala Kováča mladšieho do zahraničia, o Oskarovi Fegyveresovi. Tóth zopakoval, ako prebehol únos prezidentovho syna podľa Fegyveresových slov. „Čo povie tento korunný svedok, je celkom pre mňa nejasné. Sám sa teším na tú výpoveď, ktorú pán Fegyveres pred súdom bude hovoriť, úprimne poviem, okrem iného preto, lebo pre mňa je veľmi významné a myslím si, že to je aj pre verejnosť významné, keď teda nie je 110 % presvedčenie o pravdivosti slov pána Fegyveresa,“ reagoval na opis únosu Kováča mladšieho Lexa.
Lexa spochybnil Fegyveresovu dôveryhodnosť
„Ja teda nie som trestný právnik ani nie som sudca, ani nie som jeho priateľ, ako bol pán Tóth v minulosti, ale dovolím si povedať, že keď niekto dostane za výpoveď milión šilingov, ktorú si dopredu dohodne, že ho za tých milión šilingov niekto pošle na tri mesiace do zahraničia, lebo za tri mesiace padne Mečiarova vláda, tak celkom prirodzene to vzbudzuje podľa môjho presvedčenia vážne otázky súvisiace s dôveryhodnosťou takéhoto svedka,“ pridal čerešničku na torte Lexa, na čo Tóth zakontroval, že si nemyslí, že by Fegyveres vypovedal pod nátlakom.
„To, čo hovorí pán Lexa, je do veľkej miery pravda, len tomu chýba určitý kontext,“ doplnil Tóth na margo Lexových vyjadrení, že Fegyveresa objavil Marián Kočner, ktorý sa pohybuje na mafiánskych zoznamoch. Podľa Tótha treba v tejto súvislosti povedať, že Kočner mal dôvod nájsť Fegyveresa a chcieť, aby vypovedal, a to preto, lebo nemal rád Mečiarovu vládu, pretože politizovala situáciu okolo kauzy Technopol, v ktorej Kočner figuroval. „Politizáciou kauzy Technopol sa Mariánovi Kočnerovi veľmi komplikoval život,“ vysvetlil exnovinár denníka SME s tým, že kľúčom k odpolitizovaniu tejto kauzy bolo vysvetlenie pozadia únosu Kováča mladšieho.
Za výpoveď si mal Fegyveres žiadať tri milióny šilingov, pretože sa bál o svoju bezprostrednú budúcnosť a chcel odísť do zahraničia. Kočner bol ochotný zaplatiť iba milión, vysvetlil Tóth s tým, že tak urobil až potom, ako Fegyveres vypovedal, a spomínané peniaze dal jeho priateľovi Róbertovi Remiášovi, ktorý bol Fegyveresovou spojkou a ktorý si mal polovicu zo sumy nechať.
Zdroj: Reprofoto Facebook/Ďateľ: Diskusia Peter Tóth a Ivan Lexa
SIS nemala žiaden motív na to, aby sa Remiášovi čokoľvek stalo
Úmrtie Róberta Remiáša je do dnešných dní záhada, a hoci sa hovorilo o prepojení Remiáša na SIS, na základe čoho si na vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu pred 21 rokmi posvietila polícia, prepojenie sa nakoniec nedokázalo. „SIS nemala žiaden motív na to, aby sa Remiášovi čokoľvek stalo,“ vyhlásil Lexa v diskusii. „Úprimne poviem, že by som bol rád, keby bolo ukončené vyšetrovanie a aby sa našli, v prípade, že boli, páchatelia alebo aby sa objasnili všetky okolnosti, ktoré súvisia s týmto tragickým úmrtím,“ uviedol.
V súvislosti s tým, že Remiášova smrť mala pôsobiť ako zastrašujúci signál pre korunného svedka, Lexa reagoval slovami, že keby to tak bolo, bolo tu minimálne 50 významnejších ľudí ako Remiáš, prostredníctvom ktorých by sa Fegyveres dal zastrašiť. „Róbert Remiáš bol predovšetkým zlatá sliepka informácií pre SIS,“ povedal Lexa, pretože cieľom SIS malo byť zistiť, kde sa Fegyveres nachádza. Podľa jeho presvedčení Fegyveres verejnosť prostredníctvom médií zavádzal za majetkový prospech.
Lexa jedným dychom menoval aj dve skupiny, ktoré mohli mať záujmy na tom, aby sa Remiášovi niečo stalo. Ako prvú uviedol drogové prostredie, v ktorom sa zosnulý mal podľa jeho slov pohybovať. Ako druhú spomenul skupinu, ktorej mohlo byť nepríjemné, čo Remiáš hovoril, a mohli to byť štruktúry prezidenta Kováča, čím nepriamo obvinil paralelnú informačnú službu.
Tóth opísal, čo a kto mohol byť za smrťou Remiáša. SIS a Lexa to nie je…
Tóth v tejto téme priznal, že jeho pohľad na prípad sa vyvíjal. Zatiaľ čo tesne po Remiášovej smrti bol presvedčený, že za jeho smrť môže SIS, dnes to už tak nie je. Podľa jeho slov atmosféra a nie práve šťastné vyjadrenia niektorých predstaviteľov vyvolávali podozrenie, že pár rokov po revolúcii sme mali na Slovensku prvú politickú vraždu. „Opakujem ešte raz, že to vyvolávalo takýto dojem a podozrenie,“ zopakoval Tóth s tým, že dnes sa na veci pozerá s nadhľadom a inou optikou. „Musím pripustiť a musím uznať, že vražda, alebo ak to bola vražda, Róberta Remiáša neriešila základný problém SIS, neriešila základný problém vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara,“ dodal.
„Ak úmrtie Róberta Remiáša bolo spôsobené cudzím zavinením, tak sa to stalo na základe toho, že sa vymkli určité procesy a udalosti z rúk,“ vysvetlil Tóth s tým, že sa domnieva, že vtedajší šéf kontrarozviedky SIS Jaroslav Svěchota sa obrátil na bosa podsvetia Miroslava Sýkoru, aby vyvíjal nátlak na Remiáša. Remiáš mal prinútiť Fagyveresa vrátiť sa na Slovensko a zmeniť svoju výpoveď. „Problém nastal vtedy, podľa tejto verzie, keď Miroslav Sýkora nebol schopný sa bez svedkov zmocniť Róberta Remiáša, a vtedy podľa zistení z komunity bývalých sýkorovcov malo dôjsť k tomu, že sa rozhodol Sýkora naložiť pod zadnú nápravu, nie pod prednú, nie pod sedadlo, kde sedel vodič, malú nálož, ktorá mala vyvolať malé puknutie, ohlušiť šoféra, dezorientovať ho a prinútiť ho zastaviť,“ načrtol exnovinár s tým, že sa to podľa tejto verzie nepodarilo a vozidlo uviazlo na plote, kde sa vznietilo. „Vzhľadom na to, že auto horelo, tak už nikto z okoloidúcich ani z okolo sa prizerajúcich nenašiel v sebe dostatok odvahy, aby otvoril horiace auto, lebo každý sa bál, že vybuchne, a takto malo dôjsť k mechanizmu tohto úmrtia,“ dodal Tóth.
Zdroj: TASR/Pamätný kríž na mieste úmrtia Róberta Remiáša.
Podľa Lexu je to na prvé počutie komplikovaná verzia. Bývalý novinár v závere duelu poznamenal: „Ak nevieme zistiť, aká tam bola výbušnina (v aute Remiáša, pozn. redakcie), aký tam bol iniciačný systém, a ak sa potvrdí, že tam naozaj žiadna výbušnina nebola a že teda smrť Róberta Remiáša bola tragická nehoda, tak potom sme jeden šťastný národ. A to z toho dôvodu, že verzia politickej vraždy je vylúčená.“
Podľa Tótha by takéto zistenie bolo oveľa uvoľňujúcejšie, ako keby sme silou mocou chceli trvať na tom, že niekto má „krvavé paprče“.
