Avšak nielen o vzťahoch Slovensko – NATO, respektíve Slovensko – EÚ, sa Sulík zmienil vo svojom blogu na Denníku N. Šéf liberálov spomenul aj ekonomické záležitosti, pričom leitmotívom jeho úvah by mohla byť (ne)pripravenosť konkrétnej krajiny v nadnárodných štruktúrach s následným budúcim dosahom na život občanov.
Aj preto by podľa Sulíka mal Robert Fico oveľa presnejšie definovať, čo si pod pojmom „jadro EÚ“ vlastne predstavuje.
Na druhej strane však Sulík okamžite dodal, že je správne, aby Slovensko bolo členom všetkých medzinárodných spoločenstiev a aby si zodpovedne plnilo svoje záväzky. Nie však bezhlavo, stoj čo stoj.
Ako príklad uvádza europoslanec a líder saskárov eurozónu.
„Môžeme porovnať Česko a Grécko. Grécko sa hrnulo bezhlavo prakticky do všetkého, čo bolo európske, integračné a prvoligové, ešte aj za cenu podvodov, a dopadlo veľmi, veľmi zle. Najmä vinou domácich politikov, ktorí robili dlhy, ako keby neexistoval zajtrajšok, ale aj kvôli príliš tvrdému euru a siedmim rokom ‚zachraňovania'. Naopak, Česko sa do eurozóny nehrnulo a posledné roky sa vyvíja lepšie ako Slovensko,“ ponúkol svoj pohľad Sulík.
Na rozdiel od Slovenska si naši bývalí federálni susedia ponechali ako platidlo korunu. Zdroj: Facebook, Hľadanie hodnoty
Práve na spomenutom príklade juhoeurópskej krajiny, ktorá je posledné roky symbolom finančnej krízy, a našich susedov z ČR Sulík argumentoval, že „nie členstvo v eurozóne rozhoduje o výške životnej úrovne, ale to, ako je krajina spravovaná“.
Preto Sulík nechce, aby sme sa ako krajina hrnuli do niečoho len preto, že aj „ostatní tam sú“.
„Majme trochu sebavedomia, verme si a spoliehajme sa najmä na naše schopnosti, pracovitosť a tvorivosť. Opakujem: určite nehovorím, že máme vystúpiť z eurozóny. Ani z EÚ, NATO, WTO, OECD. Ale hovorím, aby sme sa slepo nehrnuli do niečoho, o čom nevieme, čo to pre krajinu bude znamenať,“ uzavrel Richard Sulík.
