Aký vplyv majú ekonomické sankcie západných krajín voči Ruskej federácii?
Najnegatívnejší dosah majú na ropný priemysel. Ruské firmy kupovali vo vyspelých krajinách zariadenia, ktoré sa používajú pri ťažbe ropy. Ďalším negatívom je to, že sme odrezaní od lacného financovania, nízko úročených úverov.
Prejavuje sa to na fungovaní reálnej ekonomiky?
Máme veľmi pomalý rast, ekonomické aktivity prešľapujú na mieste. Bohužiaľ, stagnuje dopyt po investíciách. Hlavným dôvodom ekonomickej stagnácie nie je len neexistencia lacných úverov, ktoré si kedysi naše podniky brali v zahraničí. Je to len jedna príčina stagnácie ekonomiky. Jej podstata nie za našimi hranicami, ale je v nás samotných. Sankcie však ešte viac spomaľujú ekonomickú aktivitu Ruska. Ako som už spomínal, negatívny vplyv majú na naše dve najväčšie odvetvia ekonomiky – ropný a plynárenský priemysel, ale aj finančný sektor.
Rusko bolo závislé od dovozu niektorých potravinárskych produktov. Aký vplyv mal na ruskú ekonomiku zákaz dovozu potravín zo zahraničia?
Na poľnohospodárstvo to malo pozitívny vplyv. V dôsledku devalvácie rubľa voči voľne vymeniteľným menám zdražel dovoz potravín zo zahraničia. K tomu sa pridali opatrenia obmedzujúce dovoz. Vďaka nim sa začalo investovať do pestovania vlastnej produkcie, ale aj do domácej živočíšnej výroby.
Pocítil to ruský spotrebiteľ?
Ne trhu sa objavili domáce potraviny. Prebiehajú spory o ich kvalite. Hovorí sa o tom, že v mliečnych výrobkoch sa používa veľa palmového oleja. Takmer všetko bravčové mäso je už ale z domácej produkcie. Dokonca aj väčšina hydiny je z Ruska. Prudko stúpla ponuka. Domáca hydina a bravčové mäso majú podiel na trhu približne 90 percent. Náš spor s Ukrajinou a protekcionizmus upevňujú postavenie domáceho potravinárskeho priemyslu. Na trhu je veľmi veľa zeleniny, ktorá sa vypestovala v Rusku. Postavenie domácich pestovateľov upevnil aj zákaz dovozu zeleniny z Turecka.
Čo je najväčším ekonomickým úspechom ruských výrobcov?
Predaj obilia na svetových trhoch. Peniaze získané za jeho predaj už prevýšili financie za predaj zbraní.
Aké sú v Rusku vzťahy medzi vedou, výskumom a reálnou ekonomikou?
Nie je to dobré. V tejto oblasti je príliš veľká reštrikcia. Výdavky na túto sféru sa zmenšujú. Nevidím žiadne iné východisko ako zvýšenie výdavkov. Niektorí výskumníci vidia rast ekonomiky len v zlepšení podnikateľského prostredia. Rast ekonomiky je aj vo využití výsledkov vedeckého výskumu v reálnej ekonomike. Konflikt Ruska so Západom však nepomáha modernizácii ruskej ekonomiky i spoločnosti.
Ruslan Grinberg Zdroj: archív R. Grinberga
Po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta sa predpokladalo, že dôjde k otepleniu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom…
Objavila sa veľká ilúzia o tom, že Donald Trump to vyrieši. Myslím si, že tieto ilúzie nemali a nemajú žiaden reálny základ. Nevieme, ako dopadne prvé stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Trump musí momentálne dokazovať, že nemá žiadne kontakty s Ruskom. Snažia sa mu to dokázať demokrati i republikáni. Skôr sa bude snažiť dištancovať od Ruska a bude konať z pozície sily. Bolo by prekvapením, ak by došlo k otepleniu vo vzájomných vzťahoch Spojených štátov a Ruska.
Čo by mohlo zlepšiť vzťahy Ruska s Európskou úniou?
Určite by zlepšeniu vzťahov pomohlo riešenie problémov Donbasu. Je to absolútny imperatív vo vzájomných vzťahoch. Bez vyriešenia problému Donbasu môžeme zabudnúť na zrušenie sankcií.
A čo problém Krymu…
Myslím si, že celý svet smeruje k jednému postoju. Bude to niečo podobné ako kedysi vzťah k Sovietskemu zväzu vo vzťahu k pobaltským krajinám – Estónsku, Lotyšsku a Litve. USA nepriznali ich pripojenie k Sovietskemu zväzu. To však nebolo prekážkou k znižovaniu vzájomného napätia a znižovaniu počtu jadrových zbraní. Formálne ich nikto neuznal ako súčasť Sovietskeho zväzu. Preto je na prvom mieste riešenie problémov Donbasu.
Ako funguje Eurázijská ekonomická únia?
Eurázijská ekonomická únia vznikla v roku 2014. V súčasnosti združuje Bielorusko, Rusko, Kazachstan a Arménsko. V priebehu roku 2015 sa plným členom stala aj ďalšia stredoázijská republika Kirgizsko. Bilancia výsledkov nie je vyrovnaná. V rámci podobných zoskupení vždy bojujú dve sily, integrujúce a odstredivé. Objavili sa šance ekonomickej integrácie. Máme colnú úniu. Je to len prvé štádium integrácie. Väčšej integrácii našich krajín prekážajú aj spory so Západom. Existuje však vzájomný záujem o modernizáciu ekonomiky. Niektoré spoločné projekty sa budú určite realizovať. Veľmi zaujímavá je vysokorýchlostná železnica z Južnej Kórey do Európy.
Michail Gorbačov Zdroj: TASR
Už dlho spolupracujete s prvým a tiež posledným prezidentom Sovietskeho zväzu, otcom takzvanej perestrojky, Michailom Gorbačovom. Ako ho hodnotíte?
Ak si povieme, že existuje budúcnosť, Michail Gorbačov je človek budúcnosti. Je šľachetný a štedrý, človek veľkého umu a srdca. Je to skutočný štátnik. Nie je to politik, ktorý stále dúfa, že vyhrá najbližšie voľby. Je to človek, ktorý skutočne dúfal, že sa mu podarí zmeniť svet. V niečom ho aj zmenil. Ľudstvo si ešte nezvyklo na prejavy podobnej šľachetnosti. Veľa urobil v medzinárodnej politike. Vzdali sme sa studenej vojny, politiky vzájomného podozrievania sa, hrozieb či nedôvery. Bol to veľký pokrok pre ľudstvo. Vďaka Michailovi Gorbačovovi sa ľudstvo pripravovalo žiť v novom svete, v mieri, bezpečnosti, vzájomnom súlade a súhlase. Mal to byť svet, v ktorom je najdôležitejší ľudský život.
V čom sa môžu z jeho myšlienok poučiť súčasní politici?
Pred ľudstvom stoja veľké problémy, ktoré si všímal a dnes ešte všíma Michail Gorbačov. Prvým problémom je to, že sa v medzinárodnej politike zaoberáme „preťahovaním lana“, teda kto z koho. Druhým je veľmi veľká nerovnosť v príjmoch medzi rôznymi skupinami obyvateľstva tej-ktorej krajiny. Tretím je medzinárodný terorizmus. Michal Gorbačov vždy hovoril a hovorí dodnes, že tieto problémy je možné riešiť len spoločným úsilím. Jeho základná myšlienka je jednoduchá. Buďme priateľmi a riešme problémy spoločne. Hovoril, že konflikty by sa mali nahradiť tým, že sa budeme pridržiavať všeobecne známych ľudských hodnôt. Navrhol úplné a reálne odzbrojenie, volal po solidarite s hladnými a chudobnými. Chcel, aby sme sa všetci zbavili strachu z totalitarizmu a jadrových zraní. Mali by sme chcieť, aby sa jeho myšlienky napĺňali aj dnes.
Autor: Vladimír Bačišin
.
