Lexa pripustil, že za únosom Kováča mladšieho mohol byť jeho námestník a naznačil prepojenie na exministra vnútra. Bývalý šéf SIS chce odtajnenie spisov, aby mohol povedať viac

Mimoriadne svedectvo, ktoré dosiaľ nikde inde nezaznelo, priniesol v druhej časti debaty s Petrom Tóthom bývalý šéf SIS Ivan Lexa. Záznam sa začína veľavravným titulkom, podľa ktorého si únos Michala Kováča mladšieho do Rakúska objednal expremiér Vladimír Mečiar a zorganizovať ho mal údajne Jaroslav Svěchota, teda Lexov vtedajší námestník. 

 

Práve zavlečenie prezidentovho syna do cudziny, na ktoré zneužili SIS, je nosnou témou pokračovania debaty Tóthovho portálu Ďateľ.sk. Návrat do obdobia, keď padla druhá vláda Vladimíra Mečiara a SIS šéfoval ešte generál Vladimír Mitro, je len začiatkom. Oveľa zaujímavejšie je svedectvo Ivana Lexu, ktorý po Mitrovi prebral kormidlo tajnej služby, aj keď nemal skúsenosti zo spravodajskej činnosti a mal necelých 34 rokov.

 

„Nechal som sa presvedčiť, aby som vykonával funkciu riaditeľa informačnej služby, ktorú som vykonával do apríla 1995,“ povedal v úvode Lexa za pousmiatia Petra Tótha. Bol to práve Tóth, kto ešte ako investigatívny novinár denníka Sme opakovane a kriticky poukazoval na činnosť SIS aj za Mečiarových vlád.  

 

„Treba povedať, že Ivan Lexa bol kandidátom Vladimíra Mečiara na riaditeľa SIS už v roku 1993, ale vzhľadom na to, že vtedy bola právna úprava, ktorá hovorila, že riaditeľa SIS na návrh vlády menuje prezident, tak bolo jasné, že Ivan Lexa cez vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neprejde,“ doplnil Tóth v úvode. 

Ponechanie generála Mitra na čele informačnej služby až do roku 1995, keď kormidlo prebral Lexa, bolo podľa novinára a bývalého spravodajského dôstojníka SIS Petra Tótha, prezývaného Bežec, len kompromisným riešením. 

 

Tóth pripomenul, že po krátkej, len niekoľkomesačnej vláde Jozefa Moravčíka, ktorá Mitra ponechala vo funkcii, prišlo po voľbách v roku 1994 „pomerne radikálne prevzatie moci“ Mečiarovou stranou HZDS. Vtedy nastali zmeny, ktoré umožnili Lexovi stať sa šéfom SIS. 

„Súčasťou mocenskej konsolidácie z pohľadu HZDS bola aj zmena zákona o SIS tak, že na návrh predsedu vlády vymenúva riaditeľa informačnej služby vláda, a tak sa stal pán Ivan Lexa riaditeľom SIS,“ vysvetlil Tóth s tým, že to nebola náhoda. 

 

Podľa Tótha bol Lexa mužom číslo dva v HZDS, aj keď to tak v rámci orgánov strany nebolo. „Bol to asi jediný skutočný politický dôverník Vladimíra Mečiara, a preto sa stal šéfom tajnej služby,“ myslí si Tóth. 

Lexa so svojím oponentom v debate vo veľa veciach súhlasil, ale podotkol, že žiaden oficiálny návrh na jeho menovanie do funkcie v roku 1993 prezidentovi Kováčovi nešiel. Tóth dodal, že nehovoril o oficiálnom návrhu a s úsmevom dodal, že také nominácie sa “konzultujú dopredu“. Lexa to označil za Tóthovu interpretáciu s tým, že uznal jeho dobrú informovanosť z tých čias. 

 

Lexa uviedol, že po zvolení do parlamentu v roku 1994 predsedal výboru na kontrolu tajnej služby a priznal, že rokovania na úrovni koalície o novom šéfovi SIS vtedy prebiehali. O tom, aby prijal nomináciu na tento post, ho vraj presvedčil vtedajší premiér Vladimír Mečiar. 

 

„Je pravdou aj to, že boli pomerne vážne podozrenia, že spravodajská služba v roku 1994 pôsobila v prospech prezidenta Kováča a v neprospech HZDS,“ uviedol Lexa s tým, že aj to bol dôvod na personálne zmeny v SIS. 

 

Celú debatu nájdete TU. 

 

Peter Tóth, ktorý do informačnej služby nastúpil za generála Vladimíra Mitra, obhajoval svojho niekdajšieho šéfa s dôvetkom, že podľa neho nepôsobil v prospech či neprospech nejakých politických strán. 

 

Podľa Tótha bol generál Mitro nahradený Lexom, pretože nemal Mečiarovu dôveru. „Podľa mojej mienky ju nemal preto, lebo nebol ochotný porušovať zákon, respektíve ísť do určitých aktivít, ktoré sa týkali, povedzme, politickej špionáže, a preto sa riaditeľom Slovenskej informačnej služby stal niekto, ku komu mal pán Mečiar absolútnu politickú dôveru.“

Ivan Lexa bol šéfom SIS len štyri mesiace, keď sa Michal Kováč mladší, syn dnes už zosnulého exprezidenta, ocitol v aute pred budovou polície v Rakúsku. Interpol na neho mal vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s niekoľkomiliónovými podvodmi v kauze Technopol, ale Slovensko ľudí do cudziny vtedy nevydávalo. 

 

Podľa Tótha až časom vyplávali na povrch informácie, že sa na únose prezidentovho syna podieľali ľudia a prostriedky SIS a to bol vraj dôvod na vznik takzvanej paralelnej tajnej služby, ale až potom, keď sa únos stal. S tým Lexa nesúhlasil. 

 

V reakcii na slová investigatívneho novinára Lexa pripomenul pád vlády z roku 1994 a odchod ministra vnútra Ladislava Pittnera a jeho spolupracovníkov. Práve oni sa potom podľa Lexu stali členmi „paralelnej tajnej služby“, o ktorej Tóth píše vo svojej knihe s názvom Krycie meno Bežec. 

 

„Paralelná tajná služba bola neformálnou štruktúrou dobrovoľne pracujúcich bývalých príslušníkov SIS, ale aj za pána Lexu aktívnych členov SIS, ktorí mali problíémy s nezákonnosťami, ktoré sa diali v tom čase a bolo tam zopár iných dobrovoľne pracujúcich ľudí vrátane mňa. Pokiaľ ide o Ladislava Pittnera, tak nemal na to príslušnú kompetenciu, nemal príslušnú autoritu, aby sa mohol postaviť na čelo takýchto ľudí,“ povedal Tóth s tým, že takúto autoritu podľa neho mali generál Mitro aj Igor Cibula. 

 

„Pán Pittner vzhľadom na to, že neprezradil len to, čo nevedel, sa stal maximálne hovorcom paralelnej tajnej služby a opakujem, že tá začala vznikať postupne, ako vychádzalo najavo, že SIS 31. augusta 1995 násilným spôsobom zavliekla do cudziny Michala Kováča mladšieho,“ trval na svojom Tóth. 

 

V takmer hodinovom pokračovaní debaty medzi Ivanom Lexom a Petrom Tóthom, ktorí za Mečiarovej éry stáli takpovediac na opačných stranách barikády, prišla reč aj na údajnú žalobu proti Lexovi. Doručená mu nikdy nebola a jej obsah nie je oficiálne známy. Má ísť však o spojitosť s únosom Kováča mladšieho, ktorý dnes pôsobí ako diplomat na Taiwane. 

 

Ivan Lexa (Zdroj: Reprofoto/Ďateľ.sk)

 

Lexa uviedol, že na to, aby mohol zorganizovať akciu na únos prezidentovho syna, bol vo funkcii šéfa SIS príliš krátko a nie je presvedčený o pravdivosti informácií v súvislosti so žalobou na jeho osobu.  

 

„Tak, ako som bol bývalý novinár, bol som spravodajský dôstojník a bol som aj riaditeľ kontrarozviedky. Na všetkých týchto úrovniach, kde som sa pohyboval, som získal dostatok informácií, ktoré jednoznačne hovoria, že únos, respektíve zavlečenie syna prezidenta zorganizoval vtedajší šéf kontrarozviedky SIS Jaroslav Svěchota, že rozdelil úlohy podriadeným a že svoju činnosť koordinoval s vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom. Tým som si na 100 percent istý,“ povedal Tóth s dôvetkom, že nechce povedať, že by bol Lexa takým zelenáčom, za akého sa opísal. 

 

Tóth priznal, že nevie, ako boli pokyny pri únose Michala Kováča mladšieho vydané. 

 

„Bude neodškriepiteľným historickým faktom, že organizátorom zavlečenia M. Kováča ml. bol Jaroslav Svěchota, že objednávateľom a duchovným otcom bol Vladimír Mečiar, ktorý si vyrovnával účty s prezidentom SR Michalom Kováčom a druhá vec je, ako sa skončí súdny proces. Či sa preukáže, alebo nepreukáže, že pán Ivan Lexa mal alebo nemal participáciu na tomto čine,“ tvrdí Tóth. 

 

Lexa s Tóthovým výkladom tak úplne nesúhlasí a neoficiálnu žalobu, ktorá sa dostala na verejnosť, označil za mediálnu špekuláciu. Lexa pripustil, že to mohol byť Svěchota, kto stál za zorganizovaním únosu prezidentovho syna a naznačil, že Svěchota mal mimoriadne väzby na Ladislava Pittnera. Obaja sú už niekoľko rokov mŕtvi.

 

„Mali blízko k sebe, pretože po roku 1990 sa pán Svěchota stal posledným šéfom dvanástej správy ŠtB a niekedy od marca, keď ŠtB zrušili, sa Svěchota stal prvým riaditeľom nástupníckej organizácie (pre Slovensko), ktorá mala stále federálnu pôsobnosť a v tom čase sa volala Úrad na ochranu ústavy a demokracie. A pán Pittner sa stal prvým námestníkom federálneho šéfa Úradu na ochranu ústavy a demokracie,“ uviedol Lexa a pripomenul, že ide o jednu zo špekulácií. 

 

V záverečnej štvrťhodinke ponúka Lexa svoju vlastnú intepretáciu, kto všetko mohol únos Michala Kováča ml. do Rakúska spáchať a nevylučuje z toho ani bývalých členov SIS, či dokonca paralelnej tajnej služby. Za to si vyslúžil zdvihnutý ukazovák od Tótha, ktorý si takéto prepojenie vyprosil. Prepojenie Pittnera a Svěchotu pri únose, ktoré predostrel Lexa, tiež odmietol. 

 

Množstvo špekulácií, ktoré sa rozpútali okolo údajnej tajnej žaloby, Ivan Lexa nechce a ani nemôže komentovať, pretože mnohé skutočnosti sú súčasťou utajovaných spisov. O ich odtajnenie sa chce Lexa pokúsiť v najbližších dňoch, ale ako uviedol v závere debaty na portáli Ďateľ.sk, nie je to na jeho rozhodnutí.