Obhajkyňa moslimských žien otvorila v Berlíne “liberálnu mešitu”. Takúto spŕšku nenávisti však nečakala

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Kritici liberálnej prisťahovaleckej politiky poukazujú na skutočnosť, že novoprichádzajúci z Blízkeho východu si so sebou nesú svoje zaužívané kultúrne vzorce, ktoré mnohokrát nie sú kompatibilné s tradíciami a zvyklosťami na Západe. Kancelárka Angela Merkelová a mnohí ďalší propagátori prisťahovaleckej politiky “otvorených dverí” na tieto argumenty príliš nepočujú. Prax však odporcom migrácie často dáva za pravdu.

    V uplynulých mesiacoch sa konkrétne v Nemecku preberali nespočetné prípady z utečeneckých táborov, kde kresťanských utečencov prenasledovali ich moslimskí kolegovia úplne rovnako, ako je to v ich domovských krajinách. Rovnakú mieru netolerancie potom pocítili tiež ženy a osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou. Nemecké úrady dokonca museli pristúpiť k vybudovaniu utečeneckých táborov, kde umiestnili len homosexuálov.

    Obavy z úplne odlišného vnímania sveta však pociťujú aj ľudia, ktorí už dávno opustili utečenecké centrá a stali sa súčasťou nemeckej spoločnosti. Často pritom ani nemusí ísť o kresťanov či homosexuálnych moslimov. Doslova na vlastnej koži sa o tom v týchto dňoch podľa magazínu Spiegel môže presvedčiť advokátka a známa obhajkyňa moslimských žien Seyran Ates, ktorá v polovici júna otvorila v Berlíne “liberálnu mešitu”. Tušila, že sa stane terčom kritiky, ale toľko nenávisti nečakala.

    Cez sociálne médiá som už dostala asi sto vyhrážok smrťou. Polícia ma musí strážiť po celých 24 hodín denne,” zverila sa žena, ktorej svätostánok je prístupný sunnitom, šiítom aj nasledovníkom ďalších náboženstiev. Na rozdiel od tradičných mešít v tejto nemusia ženy nosiť závoj. Ates sa rozhodla vybudovať tzv. liberálnu mešitu predovšetkým preto, že sa v tých už existujúcich cítila ako značne diskriminovaná žena.

    Zo šírenia nenávisti proti svojej osobe obviňuje advokátka Turecko. Provládne médiá šírila lži, že moja mešita je ovládaná priaznivcami vplyvného Erdoganovho odporcu Fethullaha Gülena. Toho oni považujú za teroristu. Tým, že nás s ním a jeho priaznivcami spájajú, vlastne nabádajú na našu likvidáciu. Je to celé neuveriteľne absurdné,” hovorí žena, na ktorú pre jej umiernené názory už v roku 1984 spáchali atentát. Budúcnosť jej mešity je v každom prípade neistá. Veriaci sa ju totiž obávajú pre vyhrážky radikálnych moslimov navštevovať.

    autor: Josef Provazník

    - Reklama -