Boli ste spoluzakladateľ strany Sieť a jej podpredseda, budovali ste ju predovšetkým na východe republiky. Mrzí vás, že strana takto neslávne skončila? Alebo ste Sieť už v istom momente prestali vnímať ako „svoju“ stranu, a teda opadli aj akékoľvek citové väzby?
Úprimne poviem, že ma to mrzí. Stál som pri zrode Siete, investoval do nej energiu a čas, obetoval jej svoje súkromie a veril, že táto strana má svoje opodstatnenie na slovenskej politickej scéne. Aj nemalý potenciál stať sa úspešnou. Vykryla priestor, ktorý tu chýbal, a prišla s ponukou, ktorá dokázala ľudí zaujať.
Potom to všetko nabralo rýchly spád a situácia sa vyvinula inak. Nemá význam sa ohliadať späť. Život ide ďalej. I napriek tomu, že Sieť dopadla, ako dopadla, spoznal som v nej mnoho dobrých ľudí, ktorí majú i naďalej veľkú perspektívu. I keď s mnohými z nich už nie som v takom intenzívnom kontakte ako predtým.
Aké ponaučenie ste si zobrali z celého príbehu, respektíve vzťahu „Adamčík/Sieť“?
Potvrdila sa mi pravdivosť príslovia: Keď chcete rozosmiať Pána Boha, povedzte mu o svojich plánoch.
Ako hodnotíte pôsobenie Radoslava Procházku na čele strany? Ste s ním v kontakte?
Nerád by som to hodnotil. Necítim potrebu sa už k tejto téme viac vyjadrovať. Poviem len toľko, že každý človek, rovnako tak aj Rado Procházka, má svoje silné aj slabé stránky. Náš vzťah bol vždy korektný, nerozišli sme sa v zlom. V súčasnosti ale v kontakte nie sme.
Prečo ste sa po odchode zo Siete rozhodli vstúpiť práve do klubu Most-Híd? Dlho ste zvažovali tento „prestup“?
Most-Híd je strana, ktorá má najbližšie ku kresťanským hodnotám, ktoré vyznávam, a rovnako sa k nim hlásila aj strana Sieť, ktorú som spoluzakladal. Aj programovo si boli blízke. Momentálne som len člen klubu Most- Híd, nie člen politickej strany Most-Híd.
Čo hovoríte na tvrdenia, že nepatríte k príliš výrazným politickým tváram? Aj v posledných parlamentných voľbách ste získali štvrtý najmenší počet hlasov spomedzi úspešných (t. j. zvolených) kandidátov strany Sieť.
Bol som regionálny líder Siete na východnom Slovensku, kde obstála Sieť veľmi dobre. Dovolím si tvrdiť, že práve voličom z východu môže strana Sieť vďačiť za to, že sa prebojovala do parlamentu. Nie som typ politika populistu, nemám potrebu za každú cenu priťahovať na seba pozornosť a nevidím svoje miesto v politike v takej podobe, ako predovšetkým mediálne pôsobiť a zvýrazňovať svoju osobu.
Práca politika, práca poslanca parlamentu, sa neodohráva len v žiare reflektorov, nespočíva len vo zvolávaní tlačoviek, kritike všetkého a všetkých či stláčaní hlasovacieho zariadenia.
Pre mňa je to predovšetkým konkrétna práca v regióne, komunikácia s voličmi, vypočutie si ich požiadaviek, ich pripomienok, ich návrhov, čo by sa dalo zlepšiť, kde a v čom by uvítali pomoc.
Aké sú podľa vás vaše najsilnejšie stránky, ktoré môžete v politike využiť v prospech občanov?
Mojou najväčšou ambíciou, s ktorou som do vysokej politiky šiel, bolo pomôcť ľuďom v regióne, kde žijem, mojim krajanom, regiónu samotnému. Snažiť sa presadiť a podporovať kresťanské hodnoty, pretože som konzervatívnejšieho razenia. Mojou silnou stránkou sú manažérske schopnosti, schopnosť komunikovať s ľuďmi, spájať ich pre dobrú myšlienku, pre ušľachtilé hodnoty a ciele.
Nie som typ politika, ktorý vzletne rozpráva o vzdušných zámkoch, ale ktorý sa snaží každodennou prácou pomôcť občanom s ich dennými problémami. Ako člen finančného výboru sa pravidelne zaoberám riešením problémov na výbore či komunikáciou s finančnou správou, keďže ako bývalý „daňovák“ mám k tejto problematike najbližšie. A to je práca, ktorá nie je mediálne zaujímavá.
Čo sú najpálčivejšie problémy súčasného Slovenska a aké riešenia ako člen NR SR ponúkate?
Zo svojho pohľadu ako najväčší problém vnímam veľmi veľké a stále narastajúce regionálne rozdiely. Obzvlášť teraz, keď trávim dosť času v Bratislave, ich vnímam obzvlášť citlivo. Podporujem akčné plány pre regióny a snažím sa byť nápomocný pri ich realizácii.
S problémom regionálnych rozdielov veľmi úzko súvisí i chýbajúca cestná infraštruktúra na strednom a východnom Slovensku. Spolu s kolegom Janckulíkom intenzívne komunikujeme s regiónmi a snažíme sa pomôcť pri realizácii a príprave projektov.
Podporujem uvoľnenie dlhovej brzdy ako rýchly a efektívny prostriedok pre dobudovanie infraštruktúry. Jej odblokovaním sa však ozajstná práce len začne, nie skončí.
V súčasnosti sa stretávame aj s nebezpečne vzrastajúcim extrémizmom, radikalizáciou spoločnosti či korupciou. Tieto otázky si vyžadujú koncepčné riešenia, nedajú sa vyriešiť mávnutím čarovného prútika.
Keďže bývate v Košiciach, nedá sa obísť ani téma novembrových župných volieb. Ako hodnotíte prácu súčasného župana Zdenka Trebuľu?
Treba povedať, že ako obyvateľ Košického kraja som okrem volieb do VÚC celkovo o župe veľa nepočul. Preto je mi ťažké sa vyjadriť k práci župana Trebuľu pozitívne alebo negatívne. Myslím si však, že v budúcnosti treba zásadne popracovať na väčšej miere informovanosti občanov o tom, čo sa v župe deje.
Mimochodom, postaví Most-Híd v Košickom samosprávnom kraji do volieb svojho kandidáta na župana?
To je otázka na vedenie strany Most-Híd.
V pondelok sa uskutočnil už druhý Veľký protikorupčný pochod študentov, pričom paralelne s bratislavským pochodom sa protestovalo aj vo „vašich“ Košiciach. Ako vnímate, respektíve hodnotíte tieto protesty?
Angažovanosť mladých ľudí je vždy pre krajinu nádejou. Dúfam, že okrem ulice sa s mnohými z protestujúcich stretnem i v aktívnej politike, či už regionálnej, alebo celoštátnej. V Košiciach i Košickom kraji je veľmi cítiť jednu „chýbajúcu“ generáciu komunálnych politikov.
Tesne pred začiatkom v poradí druhého protikorupčného pochodu študentov. Zdroj: mr
Nie tak dávno vyhlásil líder SaS Richard Sulík, že Slovensko by sa nemalo za každú cenu snažiť o členstvo v jadre Európy. Líder liberálov to však vzápätí poriadne „schytal“ od vašej kolegyne z Mosta-Híd Kataríny Cséfalvayovej. Aký je váš názor na túto aktuálnu tému?
Pre malé štáty ako Slovensko je nevyhnutnosťou byť v prvej lige európskej integrácie, usilovať sa o členstvo v jadre Európy a neuspokojiť sa len s perifériou. Naše členstvo v EÚ aj v NATO je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť a prosperitu našej krajiny aj pre jej pevné ukotvenie v tomto priestore.
Ako päťdesiatnik si veľmi dobre pamätám, čo sa môže stať, ak sa Slovensko nebude držať silného jadra Európy.
- Reklama -
