Kauza údajného zasahovania ruskej vlády do amerických prezidentských volieb sa neskončila ani takmer pol roka od víťazstva Donalda Trumpa. Šéf kybernetického oddelenia ministerstva vnútornej bezpečnosti (DHS) Samuel Liles pred senátnym výborom pre spravodajské služby uviedol, že spravodajcovia už v tom majú v podstate jasno. Zhodujú sa na tom, že potenciálnym cieľom ruských hackerov sa od vlaňajšieho septembra stalo hneď 21 amerických štátov, teda takmer polovica z celkového počtu.
Liles neuviedol, ktorých štátov sa záujem ruských hackerov týkal. Zato konštatoval, že ruskí hackeri neboli vo svojom konaní úspešní. „Ako keby niekto klopal na dvere, ale nebol schopný sa dostať dnu. Máme veľa dôkazov, ktoré svedčia o tom, že tieto pokusy s cieľom zmeniť výsledok amerických prezidentských volieb boli reálne. Sme preto skutočne presvedčení o tom, že útoky ruských hackerov prebehli,“ cituje Lilesa CNN.
Tvrdenie Lilesa podporila aj jeho kolegyňa z DHS Jeanette Manfrová. „Áno, máme pomerne jasné dôkazy, že volebné elektronické systémy v 21 štátoch sa stali terčom ruských hackerov,“ uviedla podľa CNN Manfrová. Kľúčová bola odpoveď uvedených zamestnancov DHS a Billa Priestapa na otázku predsedu senátneho výboru Richarda Burra, či majú dôkazy o tom, že ruské pokusy voľby skutočne ovplyvnili. Všetci traja spravodajcovia odpovedali záporne.
Členovia výboru sa sťažovali na skutočnosť, že spravodajcovia sa nemôžu s nimi ani s verejnosťou podeliť o bližšie informácie. „Neverím, že naša krajina bude viac v bezpečí, keď spravodajcovia tieto informácie Američanom neposkytnú,“ uviedol napríklad demokratický senátor z Virgínie Mark Warner. Otázky demokratov na dôkazy týkajúce sa aktivít ruských hackerov pokračovali počas celého výsluchu. Demokratický senátor Martin Heinrich sa pýtal, či boli podľa spravodajcov ruskí hackeri úspešní.
„Neviem, či sa budú Rusi po týchto pokusoch považovať za úspešných. Možno by mohli argumentovať, že vzhľadom na mieru energie a času, ktoré tejto kauze venujeme, nemáme priestor na iné záležitosti. Osobne sa však domnievam, že je dôležité o týchto hrozbách hovoriť a je to zároveň náš záväzok voči bezpečnosti všetkých Američanov,“ odpovedal trochu vyhýbavo vysoký úradník FBI Bill Priestap.
Senátor Heinrich potom Priestapa vyzval, aby vysvetlil pojem „nevedomý agent“ a povedal, či ním bol s ohľadom na Rusko Donald Trump. „Niečo také nemôžem komentovať,“ povedal zamestnanec FBI. Nasledovala štipľavá poznámka od republikánskeho senátora Toma Cottona. Ten vyhlásil, že za „nevedomého agenta“ Ruska by mohla byť považovaná aj Hillary Clintonová. „Predovšetkým pre jej neustále hľadanie vinníka svojej prehry všade, len nie u seba.“
Hillary Clintonová. Zdroj: SITA
