V uplynulých mesiacoch sa v médiách objavilo mnoho informácií o ťažkej situácii kresťanských migrantov v niektorých krajinách. Podobná situácia panuje aj vo Švédsku. Prieskumu Open Doors sa od 22. februára do 3. mája tohto roka zúčastnilo 123 kresťanských utečencov a ich skúsenosti s moslimami sú doslova otrasné. Šikana, vyhrážky smrťou, fyzické útoky. Tak sa ku kresťanským utečencom v skratke správajú moslimovia.
Viac ako polovica zo spovedaných kresťanských utečencov uviedla, že sa stala terčom fyzických útokov. Päťdesiatpäť z nich uviedlo, že sa im moslimovia vyhrážali smrťou. Len o niečo menej kresťanských utečencov potom priznalo, že ich moslimovia pravidelne šikanovali a obmedzovali v ich aktivitách. „Raz mi povedali, že moja dcéra nemôže jesť v jedálni, ak nebude mať šatku na hlave. Potom sa zase vyhrážali synovi, že nesmie nosiť viditeľne krížik na krku,“ uviedol jeden z účastníkov prieskumu.
„Všetko sa začalo, keď sme žili v nemenovanom utečeneckom zariadení a stali sme sa kresťanmi. Hrozili nám smrťou, šikanovali nás, preklínali nás a neustále na nás pokrikovali. Bolo to veľmi nepríjemné. A najhoršie na celej veci je to, že vedenie utečeneckého tábora s tým nič neurobilo. Namiesto toho nás len presťahovali inam. A tam to bolo ešte horšie,“ zverila sa členka jednej z kresťanských utečeneckých rodín. Najviac respondentov prišlo z Iránu, ďalej z Afganistanu a zo Sýrie.
„Prenasledovanie kresťanských utečencov sa ani zďaleka nevzťahuje len na ojedinelé prípady. A čo bolo najprekvapivejšie, deje sa to po celej krajine, nielen vo veľkých mestách. Niečo také je absolútne neprijateľné,“ hovorí vedúca prieskumu Anne Muenchová s tým, že drvivá väčšina zo 123 respondentov sa stala terčom prenasledovania pre kresťanskú vieru viac ako raz. Až na jednu výnimku bol zo všetkých 21 švédskych provincií hlásený minimálne jeden prípad.
Mnoho ďalších prípadov zneužívania však obete na úradoch vôbec nenahlásili. Hlavným dôvodom je presvedčenie, že zodpovedné úrady aj tak nič nevyriešia. Okrem toho majú obete prenasledovania strach z odvety. „Zbili ma, a keď som to nahlásil polícii, nič sa nestalo. Keď ma zbili druhýkrát, už som to ani neoznamoval. Nemalo by to zmysel. Keby sa však moslimovia dozvedeli, že som to povedal polícii, určite by sa mi pomstili,“ hovorí jeden z nich.
