Priznanie viny pri skutku je v prípade konania o dohode o vine a treste zákonnou podmienkou na začatie tohto konania a musí sa týkať všetkých skutkových okolností uvedených v uznesení o vznesení obvinenia.
Podľa Šufliarskeho, ak Lipšic porušil zákon o cestnej premávke a v dôsledku jeho konania nastala smrť, musí sa priznanie vzťahovať na príčinu takéhoto následku, teda na to, akého konania s následkom smrti chodca sa mal dopustiť porušením zákona.
„V prípade, že došlo ku kolízii s chodcom, musí uviesť, kde k nej došlo, ako a čo všetko spravil pre to, aby zabránil zrážke. Teda musí uviesť, že toto sú okolnosti, ktoré predchádzali nehode, a k tomu sa musí vodič priznať… Oľutovanie trestného činu je poľahčujúcou okolnosťou, ktorá má význam pri ukladaní trestu. Ale to nie je priznanie,“ spresnil Šufliarsky pre portál pluska.sk.
Šufliarsky tvrdí, že odoslaním listu generálnej prokuratúre aj do médií dozorujúci prokurátor Dušan Šramko postupoval na hrane zákona. Šramko v liste píše, že Lipšic sa neodvolal proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čo možno považovať za priznanie viny. No Šufliarsky tvrdí, že neodvolanie sa je len nevyužitie zákonného práva.
Šramko vyzval generálnu prokuratúru, aby mu prípad vzala, no podľa Šufliarskeho nespĺňa podľa zákona o prokuratúre podmienky na to, aby mu prípad odňali. Ak sa Šramko cíti zaujatý, je povinný oznámiť svoju zaujatosť a jeho bezprostredne nadriadený ho z danej veci vylúči.
Rekonštrukciu vykonali desať dní od nehody, pričom použili Lipšicovo vozidlo s rozbitým čelným sklom. Vyšetrovací pokus navyše urobili v čase, keď bol Lipšic svedok, nie obvinený. Na otázku, či by ako dozorujúci prokurátor dal zopakovať vyšetrovací pokus, Šufliarsky odpovedal kladne.
Na záver označil za poľutovaniahodné, že túto trestnú vec sa snažia dostať do politickej roviny. „Komu slúži politizácia tejto veci? Orgánom činným v trestnom konaní alebo osobe, ktorá je trestne stíhaná? Nech si verejnosť spraví názor sama,“ uzavrel.
