Za tri mesiace sa stali v Spojenom kráľovstve tri teroristické útoky. Ako to vnímate? Odrazilo sa to nejako na každodennom živote?
Dávať udalosti z Manchestru a z Londýna do rovnakej kategórie podľa mňa nie je úplne fér.
Rozdiel je totiž v tom, ako k týmto útokom pristupujú médiá. Londýn je veľké mesto, od marca sa tu stalo veľa dopravných nehôd a útokov na verejnosť. Pred dvoma mesiacmi niekto prebehol preplneným nočným klubom a striekal kyselinu ľuďom do tváre. Volal sa však Artur, a nie Ahmed, tak to nikoho mimo UK nezaujímalo.
Londýn sa nejako zvlášť nezmenil. Po Manchestri boli zvýšené kontroly na verejných podujatiach a aj v marci, aj teraz boli pár hodín mierne dopravné obmedzenia v centre mesta. Také bežné veci. Správa mesta sa s nejakou nehodou musí vyrovnávať celkom pravidelne, takže vedia, ako na to a ako ľudí informovať. Keď sa cez centrum bežal maratón, bolo to omnoho viac otravné. Vtedy sa nedalo ísť nikam.
Aká je atmosféra v krajine?
Nemôžem sa vyjadrovať za celú krajinu, ale čo sa týka ľudí, s ktorými sa stretávam ja, podľa mňa sa celkom zhodneme, že je to otázka vnútroštátnej bezpečnosti. Mohli by sme sa všetci tváriť, že niekde v púšti sedia muži v tajných bunkroch a kujú pikle proti západnému svetu a jediné, ako sa tomu dá predísť, je ich k nám nepustiť. Alebo sa môžeme zamyslieť, že to boli ľudia žijúci tri domy od nás a polícia ich nevie odhaliť, lebo štátny rozpočet už pár rokov po sebe škrtá investície do verejného sektora a jednoducho nemajú prostriedky na pokračovanie v aktivitách, ktoré takým útokom predchádzajú.
Máte strach?
Vždy, keď idem niečo platiť kartou po tom, ako mi už z účtu odišiel nájom. (smiech)
Aké sú reakcie z domu? Rodina sa o vás nebojí?
Občas sa niekto spýta, či som v poriadku potom, ako sa niečo stane. Nemyslím si však, že sa o mňa boja viac ako napríklad minulý rok.
Zdroj: Produkčná spoločnosť Caritas Films/Magdaléna Drahovská počas natáčania filmu
Využívate funkciu Facebooku na ohlásenie, že ste po útoku v poriadku?
Kliknem si safe (v bezpečí – pozn.red.), keď mi príde zopár requestov (žiadostí – pozn.red.). Ťažko povedať či je to zbytočné, mám priateľov po celom svete a je to určite najľahší spôsob, ako im dať vedieť, že je všetko v poriadku. Otázne je, ako Facebook tieto udalosti vyberá. Mám známych vo Venezuele a ani raz za posledné mesiace som nedostala možnosť sa ich spýtať, či sú v poriadku, a to protesty tam ovplyvňujú väčšie percento ľudí ako útoky tohto typu tu.
Média informujú o každom pohybe útočníkov, či už zo sobotných útokov, alebo o tých predtým. Aký je váš názor? Je dobré, že takto informujú?
Prístup médií je prehnaný. Určite bol po útoku v marci. Pozornosť, ktorú dostal, umožnilo ISIS sa k nemu prihlásiť, aj keď bolo odvtedy informačnými službami potvrdené, že s jeho plánovaním nemali nič spoločné.
Ale nie je to len problém médií, ide o to, ako k tomu pristupujú ľudia samotní. Keď je otázka, akého pôvodu je útočník dôležitejšia ako otázka, koľko ľudí je zranených alebo čo sa vlastne stalo, je ťažké očakávať, že médiá sa sústredia na niečo iné.
Po všetkých udalostiach, ktoré sa za posledné týždne stali, neuvažujete o odchode z krajiny?
Nie. Myslím si, že preto, že o týchto párkrát písal celý svet, by som sa ja osobne mala viac báť, že ma zrazí auto alebo ma niekto bodne nožom. Šance tam sú a vždy boli, ale s tým nič nespravím. A ani na koncerty chodiť neprestanem. Ale asi prestanem prevracať oči na toho chlapíka, ktorý prehľadáva tašky.
Zdroj: TASR/Theresa Mayová
Ako hodnotíte výsledky štvrtkových predčasných parlamentných volieb?
Ja som celkom spokojná. Výsledok síce nie je ideálny, ale je omnoho lepší, ako to vyzeralo pred dvoma mesiacmi.
Pani premiérka nevedela svoje predstavy o tvrdom brexite pretlačiť parlamentom, v ktorom mala väčšinu, tak uvidíme, ako na tom bude pri koaličnej vláde, a ešte k tomu menšinovej.
Veľmi ma potešilo, že kampaň sa sústredila na reálne problémy, ktorým krajina čelí, a nie opäť na nejaké vymyslené autobusové bludy. Optimistická bola tiež aj účasť mladých ľudí a vlna aktivity od nich, ktorá voľbám predchádzala.
O pár dní by sa mali začať rokovania s Úniou o brexite. Zmenila sa nejako vaša situácia? Dostali ste nejaké informácie, čo teraz máte robiť? Alebo sa stále čaká?
Jediný krok, ktorý som podstúpila, bolo rozhodnutie, že z krajiny asi radšej v ďalších dvoch rokoch neodídem na dlhšie. Nezmenilo sa nič a ani sa tak skoro nezmení. Ďalšie dva roky máme garantované a som si istá, že rokovania s Úniou budú pod drobnohľadom opozície, ktorá má teraz v parlamente väčšinu. Bude to ešte sranda.
| Pezinčanka Magdaléna Drahovská, ktorú priatelia poznajú skôr pod prezývkou Maggie, odišla do Londýna v septembri 2014. Cieľom jej cesty bol scenáristický kurz na medzinárodnej filmovej škole London Film Academy. Zo začiatku chodila hlavne na hodiny kurzu a natáčania krátkych filmov. Vyskúšala si však aj viacero povolaní. Pracovala v bare, v šatni a od roku 2015 v agentúre na sprostredkovanie zamestnancov pre hotely a cateringové agentúry. Len pred niekoľkými dňami dokončila prvý celovečerný film na pozícii asistentky réžie. |
