Pozvanie do debaty prijalo všetkých osem kandidátov, z ktorých budú poslanci 15. júna v tajnej voľbe vyberať nového riaditeľa verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Všetci rad radom čelili otázke, ako to bude vyzerať, ak sa v roku 2022 naplní práve ich vízia RTVS, ktorú predstavili v programe a pri verejnom vypočúvaní pred mediálnym výborom Národnej rady SR.
Rešpekt k značke, technologická vyspelosť, ale aj modernejšie a lepšie využitie súčasného programového a technického zázemia skloňovali takmer všetci. Dlhoročný redaktor Slovenského rozhlasu (SRo) a člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Peter Abrahám chce do verejnoprávneho média do roku 2022 vniesť „otvorenosť a technologickú nezávislosť pri komunikovaní“.
Richard Dírer, ktorý roky pôsobí v médiách aj ako moderátor, dúfa, že RTVS o päť rokov „bude aktuálnym zdrojom informácií a vyhľadávaným partnerom“ na slovenskom mediálnom trhu.
Krátku, stručnú predstavu, ako by mali vyzerať rozhlas a televízia Slovenska predostrel podnikateľ Fedor Flašík. RTVS by sa mala podľa neho zmeniť na akciovú spoločnosť spojenú s tlačovou agentúrou, čím by vzniklo verejnoprávne centrum. Flašík očakáva plnenie verejnoprávnosti a opätovné spustenie tretieho televízneho kanála.
Súčasný šéf RTVS nemá „pochybnosti o tom, že o päť rokov bude verejnoprávne médium nielen existovať“, ale bude podľa neho nezastupiteľné na mediálnom trhu ako najväčší zamestnávateľ v kreatívnom priemysle.
Riaditeľ TASR Jaroslav Rezník, ktorý sa tiež uchádza o post nového šéfa RTVS, by si želal, aby sa do roku 2022 z verejnoprávneho média stala „rešpektovaná národná inštitúcia, ktorá bude mať jasne odlíšené programové výstupy“. S tým spojil rozvoj kanálov aj technologické postupy.
Michal Ruttkay vyjadril presvedčenie, že RTVS by mala do roku 2022 ponúkať svojim divákom dostupný a vyvážený program. Verejnoprávny obsah by sa mal dostávať ku všetkým, ktorí platia koncesionárske poplatky.
Námietku na neštandardné konanie takejto debaty tesne pred samotnou voľbou riaditeľa RTVS a k tomu na pôde verejnoprávnej televízie vyjadrila Zuzana Ťapáková. Podľa nej nie je reálne, aby mala Slovenská televízia do piatich rokov tretí kanál, o ktorom hovoria viacerí jej kolegovia a podstatný je, uviedla, rozvoj dvoch súčasných.
Stanislav Velitzky, ktorý roky žil v USA, si predstavuje, že v roku 2022 bude mať každý koncesionár tričko s nápisom I love RTVS (Milujem RTVS). Verejnoprávne médiá by sa podľa neho mali viac orientovať na ľudí a každý, kto platí koncesie, by sa mal cítiť ako člen jednej veľkej rodiny RTVS.
Slovenský rozhlas podľa kandidátov
Veľkú časť mimoriadnej debaty kandidátov na nového šéfa RTVS zabrali vyjadrenia o budúcnosti Slovenského rozhlasu (SRo), ktorý bol počas relácie O 5 minút 12 viackrát označený za „staršieho brata“, ktorý sa zmieril s tým, že je za televíziou až v druhom rade.
Väčšina kandidátov sa zhodla, že vznik digitálneho rozhlasového multiplexu je mimoriadne dôležitý. Podľa Jaroslava Rezníka je „legislatíva naklonená tomu, aby sa rozhlas rozvíjal smerom k digitálnemu prostrediu“. S tým súhlasí aj súčasný riaditeľ Mika, ktorý tvrdí, že do 2022 bude existovať v rámci verejnoprávneho média digitálny multiplex s pätnástimi rozhlasovými stanicami.
Ťapáková chce navyše rozširovať vysielanie menšinových a regionálnych rádií.
Abrahám vyzdvihol potrebu novinárskej a jazykovej čistoty. „Nechápem, ako sa za mikrofón dostane človek, ktorý ráčkuje,“ poukázal bývalý redaktor SRo na rečovú chybu za mikrofónom. Podľa jeho slov by navyše bolo dobré spojiť televíziu s rozhlasom aj v tom zmysle, aby bolo vidieť aj moderátorov v rádiu. „Ak budú peniaze, tak jednoznačne treba 15 multiplexových okruhov naplniť kvalitným obsahom,“ poznamenal.
S pripomienkou, že v posledných rokoch bola televízia viac dotovaná než rozhlas, prišiel Ruttkay, podľa ktorého je nutné vrátiť kvalitu publicistiky v rozhlase na úroveň, kde bola pred pár rokmi. Slovenský rozhlas súčasne nazval „popoluškou“.
Flašík súhlasí so všetkými modernými technológiami a pripomenul, že spolu s ich používaním netreba zabúdať ani na modernizáciu vysielaného obsahu. „Rozhlas akoby zaspal v čase. Niektorí moderátori akoby súťažili o Stanislavského pohár,“ povedal s úsmevom Flašík. Relácie nejdú podľa neho ruka v ruke s dynamikou a technológiou. V prípade vzniku verejnoprávneho spravodajského centra by podľa Flašíka mali jeho zamestnanci zaobstarať všetky tri druhy práce, teda rozhlasovú, televíznu aj agentúrnu. „V RTVS musí pracovať špička, ktorá sa nachádza na Slovensku,“ tvrdí Flašík.
Na digitálnom multiplexe pre SRo sa s kolegami zhodol aj Dírer, podľa ktorého treba pracovať na skvalitňovaní obsahu, posilňovaní regionálneho, menšinového vysielania a plnohodnotnom prepojení s online trojkou, kde by sa mal rozhlas podieľať na tvorbe obsahu.
S tým, že by bol rozhlas „popoluškou“, ktorá zaostáva za Slovenskou televíziou, nesúhlasil súčasný šéf RTVS s tým, že sa v rozhlase podarilo napríklad zachrániť umelecké telesá, ktorým hrozil zánik. „Rozhlas potreboval evolučný, nie revolučný rozvoj,“ zdôvodnil Mika zdanlivé odsúvanie SRo do úzadia.
Rezník naopak súhlasí s tým, že od roku 2012 sa venovala pozornosť najmä verejnoprávnej televízii a rozhlas ako starší brat pomohol. „Väčší problém, ako zohnať kvalitných ľudí, je výchova respondentov. Keď počúvate tie debaty, tak niekedy je to zo strany respondentov kostrbaté,“ vysvetlil riaditeľ TASR uchádzajúci sa o post šéfa RTVS.
„Ak hovoríme o rozhlase ako o popoluške, hovoríme aj o platovom zrovnoprávnení,“ povedal Ruttkay na margo rozdielnych platov v Slovenskej televízii a rozhlase. „Najprv poriadok a potom nové služby,“ dodal.
Aj Ťapáková súhlasí s tým, že bol rozhlas finančne poddimenzovaný, ale na rozdiel od Flašíka si myslí, že práve klasický, zastaraný štýl komunikácie v SRo pomohol pri udržaní poslucháčov.
Podľa Abraháma sa v SRo rozmohlo kastovníctvo, a to od vzniku Rock FM rádia, terajšieho FM, ktoré vníma ako akési „súkromné“ rádio. „Rozhlas treba brať ako prirodzenú zásobáreň, ktorú treba presúvať na kameru.“
Kde na to vziať a čo s televíziou?
Čo sa týka fungovania verejnoprávnej televízie, majú kandidáti na riaditeľa RTVS rôzne predstavy o tom, čo ďalej s týmto médiom. Súčasný riaditeľ tvrdí, že má techniku, možnosti aj obsah na to, aby v roku 2022 mala Slovenská televízia tretí aj štvrtý kanál. Náklady na ich vznik by vraj boli len 15 miliónov eur. „Televízia bude o päť rokov najväčší partner a zamestnávateľ v mediálnom priestore na Slovensku,“ verí si Mika.
Ťapáková s tvorbou ďalších kanálov v tomto časovom horizonte rázne nesúhlasí a vidí priestor na užšie profilovanie prvého a druhého programu Slovenskej televízie, teda Jednotky a Dvojky. „Nemyslím si, že je možné spustiť ďalšie dve stanice,“ tvrdí Ťapáková.
Opačný názor má Rezník, podľa ktorého sa aj v okolitých krajinách rozvíja multikanálová stratégia nielen vo verejnoprávnych médiách. V tomto smere spomenul napríklad susedné Česko, kde takto funguje Česká televízia či Prima. „Slovenská televízia aj diváci potrebujú tretí okruh na šport, športovú publicistiku a rozvoj zdravého životného štýlu,“ predostrel svoju predstavu Rezník.
Abrahám vidí RTVS v roku 2022 vysielať už na štyroch kanáloch. Vysielanie športu na Dvojke totiž podľa neho narúša návyky divákov, ktoré sú mimoriadne dôležité a ťažko sa budujú.
S originálnym využitím pre tretí vysielací kanál verejnoprávnej televízie prišiel Stanislav Velitzky. Podľa neho by ho mal obsahovo tvoriť slovenský folklór. „V Amerike sa na univerzitách učí, že najunikátnejší folklór je na Slovensku,“ povedal s tým, že ide o reprezentáciu vo svete.
Dírer na margo RTVS pripustil, že televízia podľa neho „zažíva najlepšie obdobie a nielen vďaka programom, ale aj peniazom od štátu“. Preto treba skvalitňovať obsah a sústrediť sa na online platformu. Tretí kanál si predstavuje ako spojenie televízie a rozhlasu na internetovej báze.
„Ak si má RTVS plniť verejnoprávnosť, tretí kanál potrebuje,“ povedal v televíznej debate Flašík. Posilniť by sa podľa neho malo spoločné vývojové pracovisko rozhlasu a televízie, ktoré síce existuje, ale malo by sa vraj vedieť „predať“, aby sa vedelo, čo vlastne vytvára.
Ruttkay dáva napredovanie verejnoprávnych médií na Slovensku do súvislosti so štvrtou priemyselnou revolúciou, v ktorej treba podľa neho nájsť cestu pre verejnoprávnosť. „Musíme zmeniť služby, aby boli 24 hodín prístupné a overiteľné pre všetkých spotrebiteľov,“ vyhlásil Ruttkay. Jednotka RTVS je podľa neho dobre profilovaná, Dvojka má dostať pevnejšiu štruktúru.
Akúkoľvek politickú podporu či debaty s politikmi o kandidatúre všetci uchádzači o miesto riaditeľa RTVS v debate vylúčili.
Čo na to politici?
O novom šéfovi verejnoprávneho rozhlasu a televízie budú vo štvrtok 15. júna rozhodovať poslanci národnej rady v tajnej voľbe. Ani štyri dni pred samotným hlasovaním však koalícia nebola dohodnutá na jednotnom kandidátovi a svojich favoritov odmietli prezradiť aj poslanci, ktorí prišli do druhej časti diskusnej relácie RTVS O 5 minút 12.
Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) hneď v úvode priznal, že sú to aj politici, ktorí sú čiastočne zodpovední za stav, v akom sa na Slovensku nachádza verejnoprávnosť. Otázka však podľa smeráka nie je čiernobiela a politici majú zásluhu na stave RTVS v dobrom aj v zlom.
Jozef Viskupič z hnutia OĽaNO, ktorý je zároveň podpredsedom výboru NR SR pre médiá, jednoznačne zastáva zrušenie koncesionárskych poplatkov. Riešením by podľa neho bolo, „naviazať verejné médiá na HDP a zabezpečiť pre nový manažment jasné pravidlá financovania“.
Martin Poliačik (SaS) s rušením koncesií v podstate súhlasil. Tie totiž podľa neho nestačia a pri zmluve so štátom vzniká priestor na politický tlak voči vedeniu, ktoré potrebuje získať čo najviac. Vyvolávať obavy z toho, čo bude, keď nebudú koncesie, je podľa Karola Farkašovského (SNS) „amatérsky pokus strašiť ľudí“ a poučiť by sme sa mali od Britov alebo Čechov.
Poslanec František Šebej (Most Híd) vyjadril obavy, že politika si nárokuje moc nad RTVS a pripomenul, že ani britská BBC nie je už taká celkom nestranná, pretože je ovplyvnená názormi redaktorov a moderátorov. „Služba verejnosti by mala byť oprostená od straníckych politických vplyvov a mala by byť čo najprofesionálnejšia,“ povedal Šebej s tým, že v „postfaktuálnej dobe“ je profesionalita a objektívnosť mimoriadne dôležitá.
K tomu, ktorý projekt je podľa poslancov najlepší, sa politici v štúdiu RTVS odmietli vyjadriť a údajne zatiaľ nepadla ani žiadna zhoda na mene kandidáta, či už v opozícii, alebo koalícii. Ani samotné strany vraj nemajú určené, za koho budú hlasovať. Všetko tak rozhodne až štvrtková tajná voľba.
Recept na to, aby RTVS rástla, dal Karol Farkašovský, ktorý sa do politiky dostal z moderátorského kresla. „Peniaze treba investovať, netreba ich minúť,“ citoval z projektu nemenovaného kandidáta na šéfa RTVS. Podľa Farkašovského sa netreba báť napojenia verejnoprávneho média na štátny rozpočet.
Posledné slovo v debate dostal František Šebej, ktorý jasne povedal, čo si myslí o politike vo verejnoprávnych médiách. „Čím menej budú pchať nos do verejnoprávnych médií v snahe získať väčší priestor, tým urobia lepšie. Na prvom mieste pre politikov je definovať, čo chceme od verejnoprávneho média a nepliesť sa do toho,“ povedal v závere debaty Šebej.
Celú reláciu nájdete TU.
- Reklama -
