Keď premiérka Mayová pred dvomi mesiacmi vypisovala voľby, mali konzervatívci výrazný náskok. Čo sa za ten čas stalo, že ho stratili?
Dve veci. Pôvodný náskok sa týkal brexitu, s ktorým sa väčšina ľudí zmierila. Predvolebná kampaň bola o niečom inom.
Socialista Corbyn mal lepšiu volebnú stratégiu. Vystupoval ako rebel proti establishmentu, prejavil sa ako táborový rečník, sľuboval alternatívu – zoštátniť verejné služby a zmobilizoval úspešne mládež.
Aký vplyv mohli mať na výsledky teroristické útoky na Londýn a Manchester v čase predvolebnej kampane? Komu uškodili a komu prospeli?
Možno trochu posilnila Mayová. To sa už ale nedozvieme. Konzervatívci a ja s nimi sme boli presvedčení, že ďalší krvavý atentát v Londýne premiérke voľby vyhrá. Nevyhral. Hovorila síce ostro a výhražne, bolo už však zrejme neskoro. Do volieb išla, aby ukázala svoju silu, rozhodnosť a pevnú vôľu, národ bol presvedčený o opaku.
Keď sa nad predvolebnými odhadmi zamyslíme všeobecnejšie – v Británii je jednokolový väčšinový systém, v ktorom na malom, uzavretom území víťaz berie všetko a je jedno, či o desatinu percenta alebo o tridsať percent. Zdá sa mi, že v tomto systéme sú akékoľvek prognózy a prieskumy, robené na celoštátnej úrovni, dosť irelevantné. Ako na to pozerajú sami Briti?
Nie sú irelevantné. Kým existovala stabilná spoločnosť a striedali sa vlády umiernenej ľavice a pravice, tak keď sa jedna vláda vyčerpala, nastúpila druhá – trend, kyvadlo, ktoré zachytávali prieskumy, bol dlhodobý trend. Dnes v zmätenej a rozpoltenej spoločnosti ergo zmätených politikov v ďaleko väčšej miere rozhodujú na poslednú chvíľu nerozhodní voliči, preto sú výsledky také tesné.
Členovia Konzervatívnej strany začali okamžite po prvých odhadoch kritizovať premiérku Mayovú a hovoriť aj o jej odvolaní. Myslíte si, že to premiérka ustojí?
Dlhodobo to neustojí, do budúcich volieb ísť nemôže. Nejaký čas vydrží, zrejme do budúceho karambolu vo vyjednávaní s EÚ. Má tzv. pracovnú väčšinu siedmich hlasov s ulsterskými lojalistami, ak bude Sinn Féin naďalej bojkotovať svoje štyri mandáty.
Kto by prípadne mohol byť jej nástupcom na čele vlády?
Toryom chýba silná osobnosť, ale niekto sa nájde.
Konzervatívci nemajú väčšinu, takže je tu ešte hypotetická možnosť koalície všetkých proti konzervatívcom, ktorú britské servery už v noci nazývali v narážke na volebný slogan konzervatívcov „Corbynova koalícia chaosu“. Ale to sa mi vzhľadom na roztrieštenosť opozície zdá ako viac hypotetickejšia predstava.
Konzervatívci s konzervatívnymi protestantskými unionistami (DUP) väčšinu majú – vždy až na drobné výnimky (potraty, partnerstvá homosexuálov) hlasujú pospolu. Nepotrebujú formálnu koalíciu.
V každom prípade opoziční labouristi získali v porovnaní s minulými voľbami v roku 2015 navyše viac ako 30 kresiel. Keď som pozeral, kde ich získali, tak to bolo predovšetkým v Škótsku, kde porážali miestnych nacionalistov, tiež vo Walese a v severných okrskoch Anglicka. Akou agendou dokázal Jeremy Corbyn získať voliča práve tu?
Tradičným odporom proti konzervatívcom a svojou revolučnou charizmou. Aj tým, že nová generácia zabudla, že zoštátnenie priemyslu k hospodárskej prosperite, ani k väčšej majetkovej rovnosti nevedie. Corbyn však sľúbil zrušiť školné, to malo vplyv najväčší.
Mimochodom, dá sa povedať, že neúspechom Škótskej národnej strany (stratila z 56 na 35 kresiel) bola výrazne utlmená téma samostatnosti Škótska?
Téma škótskej samostatnosti razantne prehrala v plebiscite (40:60), druhú šancu nikdy nemala. Nacionalisti však nemajú žiadny iný program a preto stále tú nemožnosť na britskú vládu vyťahujú. Teraz dostali po hube a už s tým znova neprídu.
A hovorilo sa tiež o podiele prisťahovalcov na jeho úspechu. Čítal som, že od volieb 2015 pribudlo v Británii vyše dva milióny voličov z radov prisťahovalcov, ktorí v drvivej väčšine volia labouristov. Dá sa teda povedať, že Corbyn, ktorý podporuje imigráciu, si vlastne dováža vlastných voličov?
Áno, to však platí o celej Európe.
Čo všetko môžu tieto demografické a sociálne zmeny znamenať do budúcnosti? Môže sa stať, že budúce voľby už Corbyn vyhrá?
Nevyhrá. Angličania zas toľko nezblbli. Oni len protestovali proti otravnej, nudnej Mayovej, ktorá im pomerne arogantne hovorila – ja som tá pravá, ja mám silu problémy vyriešiť – išlo však o ošumelé floskule a frázy. To v čase vzbury proti tradičným stranám pôsobilo veľmi negatívne. V politike musíte sľubovať, že bude lepšie, a nie slzy, pot a krv!
Mimochodom, ako lojálna je dnes labouristická strana k Jeremymu Corbynovi? Predsa len je v strane množstvo sympatizantov stredovejšieho smeru Tonyho Blaira a Corbyn, ako som pochopil, nie je úplne synonymom obľúbeného šéfa. Kolujú historky o jeho dosť autoritatívnom poňatí fungovania strany a z jeho tieňového kabinetu za dva roky odstúpila väčšina pôvodných členov. Na druhej strane Corbyn už pred voľbami suverénne vyhlásil, že nech sa skončia akokoľvek, on z čela strany odstupovať nebude. To ukazuje, že si pri podpore strany celkom verí…
Verí, neverí. Je to fanatik. Teraz vyhral a pravicové krídlo labouristov si dlho ani nepípne.
Kľúčovou témou tohtoročných volieb bol brexit. Hneď po zverejnení výsledkov volieb sa začalo hovoriť, že po neúspechu konzervatívcov nebude možný “tvrdý brexit” v zmysle úplného odstrihnutia Británie od Európy. Z Prahy to nie je také úplne zrozumiteľné – ako súvisí sila konzervatívcov s tým, aký tvrdý bude brexit? A aký postoj k tejto otázke majú strany, ktoré po týchto voľbách môžu vstúpiť do hry?
Rokovanie s eurokratmi bude veľmi ťažké. Tí chcú Britániu potrestať. Samozrejme, že možno mať vzájomný obchod, ako má Únia s väčšinou štátov sveta. Externé clá nie sú nijako veľké (2,4 percenta), obchod je však medzi Britániou a EÚ natoľko previazaný, tzv. dodávateľský reťazec, keď máte v nejakom prístroji či aute veľa súčiastok rôznej proveniencie, čo by sa dalo silne zneužiť na nastolenie colnej byrokracie. Únia tiež trvá na tom, že bude platiť jurisdikcia európskeho súdu aj po rozchode a obmedzenie imigrácie považuje za neprijateľné, neplatí ani v prípade nečlenov Nórska a Švajčiarska.
To všetko nasvedčuje, že tzv. tvrdý rozchod je teoreticky neodvratný. V skutočnosti je Anglicko rozpoltené a Corbynov návrh uznať podmienky Únie môže získať väčšinu, ako sme si už povedali, imigrácia mu neprekáža. Oslabené nejednotné kráľovstvo bude nepochybne vydané eurokratom napospas. V Berlíne, Bruseli i Paríži sa radujú.
- Reklama -
