Predstavitelia prokuratúry 22. mája informovali, že vyšetrovanie Gruevského prebieha pre podozrenie z prania špinavých peňazí, ktoré mal predseda macedónskej vlády údajne zneužiť na posilnenie svojho mocenského postavenia v strane, ako aj na osobné obohatenie. Týmto konaním mal Gruevski zneužiť svoje právomoci. Bývalá vládnuca strana mala nezákonným spôsobom získať až 4,9 milióna eur.
Vyšetrovaniu čelí z rovnakých dôvodov ešte ďalších desať funkcionárov Gruevského Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie – Demokratickej strany macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPMNE) vrátane bývalého dočasného premiéra krajiny Emila Dimitrieva.
Špeciálna prokuratúra požadovala ešte v máji v tejto súvislosti zmrazenie majetku VMRO-DPMNE vrátane luxusného sídla strany v Skopje. Podľa informácií médií sa vedie i vyšetrovanie voči piatim osobám v súvislosti s darovaním tohto objektu istou stavebnou firmou, zrejme výmenou za získané verejné objednávky.
Hlavná žalobkyňa Katica Janevová vyzvala v máji parlamentnú väčšinu v novom zákonodarnom zbore, aby predĺžila mandát špeciálnej prokuratúry limitovaný pôvodne na 18 mesiacov.
Macedónsko sa po decembrových predčasných voľbách, v ktorých zvíťazila VMRO-DPMNE, ocitlo v patovej situácii. Dlhoročnému premiérovi sa totiž nový kabinet nepodarilo vytvoriť a jemu blízky prezident Gjorge Ivanov napriek tomu od februára odmietal poveriť zostavením vlády Zorana Zaeva, predsedu opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM), ktorý sa dohodol na koalícií so stranami etnických Albáncov a splnil podmienku hlavy štátu – presvedčil väčšinu zákonodarcov.
Macedónsky prezident napokon poveril Zaeva zostavením novej vlády až 17. mája. Dôvodom Ivanovovho dlhodobého odmietania tohto kroku bol Zaevov prísľub partnerom z albánskych strán, že vyhovie ich požiadavkám na posilnenie zastúpenia v štátnej správe i na zavedenie albánčiny ako druhého úradného jazyka.
