Už po bilaterálnom rokovaní s Davidom Cameronom v Londýne vo februári 2016 premiér Robert Fico povedal, že sa prvýkrát oficiálne pripustila dvojrýchlostná EÚ, teda že časť krajín sa bude integrovať rýchlejšie ako tie, ktoré nie sú v eurozóne. Objavili sa také úvahy aj predtým? Odvtedy zrejme viac rezonujú…
Dvojrýchlostná Európa integračných snáh je realita verbálne demonštrovaná od roku 2016, ale v podstate aj počas celého obdobia existencie EÚ. Sú krajiny, ktoré majú isté úľavy, sú krajiny, ktoré používajú euro a sú v eurozóne, a je zrejmé a prirodzené, že Európa a krajiny, ktoré sú motorom v rámci EÚ, ako Nemecko, sa po voľbách o niečo podobné pokúsia. Je dobré, že aj naša vláda, menovite jej premiér, pripravuje verejnosť na takýto možný scenár.
Dá sa súčasná situácia de facto dvojrýchlostnej EÚ porovnávať so scenárom viacrýchlostnej Európy z Junckerovej Bielej knihy?
Zrejme sa podmienky pre užšiu integráciu spresnia a sprísnia a krajiny, ktoré sú labilné vo svojich rozpočtoch, a krajiny, ktoré majú vysoký štátny dlh, budú mať vážne problémy dostať sa do skupiny, ktorá bude spoločne napredovať cestou užšej spolupráce. Pre Slovensko a pre celú V4 je otázka, či náš postoj k migrácii nebude tou bazálnou prekážkou, pre ktorú sa do prvej skupiny nemusí dostať.
Šéf SaS Richard Sulík sa vyjadril, že členstvo v takzvanej prvej lige by znamenalo napríklad nutnosť prijatia kvót na migrantov a zvýšenie hrozby terorizmu. Čo si o tom myslíte, do akej miery sa to dá očakávať?
Strašiakom terorizmu straší kadekto, ale treba tiež uznať, že táto nová medzinárodná situácia vyvolá nielen v našej krajine vnútropolitickú diferenciáciu. U nás je zatiaľ len jedna strana, strana politického extrémizmu, ktorá jasne hovorí integrácii v EÚ a NATO nie, a je viacero strán, ktoré modifikujú takzvaný euroskepticizmus, ktorý ony nazývajú realizmom. Zatiaľ však prevažuje mienka občanov a mienka vládnej koalície je na strane pokroku v európskej integrácii.
Sulík sa skôr prikláňa k scenáru s heslom menej, ale efektívnejšie. Vtedy exekutíva pripúšťa aj skresanie počtu oblastí, ktorým sa EÚ bude venovať, mala by však dôkladnejšie pracovať na tých zvyšných. Členské štáty by sa museli najprv dohodnúť, v ktorých oblastiach sa chcú hlbšie integrovať. Myslíte si, že je to pre Slovensko vhodnejšie?
Je zaujímavé, čo rozhodujúce krajiny ako Nemecko a Francúzsko hovoria na Sulíkovu iniciatívu. Myslím, že Merkelová a Macron o postoji pána Sulíka netušia, a možno konštatovať, že zatiaľ pravdepodobne o jeho alternatíve neuvažujú. Aj preto je postoj vládnej koalície jednoznačne ústretový k týmto iniciatívam pokroku a rýchlejšej integrácie, ktoré zatiaľ Slovensku nikdy neublížili, naopak, vždy ho iba povzniesli.
