Teroristické útoky v Londýne a predtým v Manchestri otriasli rovnako ako predošlé násilné akcie verejnosťou nielen v Európe. Britská premiérka Theresa Mayová po predchádzajúcich útokoch zdôrazňovala, že teroristi neporazia tradičné britské hodnoty. Po sobotňajšom nočnom útoku v Londýne už bola oveľa radikálnejšia. Vyhlásila, že Veľká Británia bola voči extrémistom až priveľmi tolerantná a že nastal čas povedať, že už toho bolo dosť. Nie je už trochu neskoro?
Veľká Británia rovnako ako niektoré ďalšie krajiny má koloniálnu minulosť, takže obyvateľstvo týchto krajín tvoria z pomerne veľkej časti prisťahovalci. To je historicky dané. Teraz prebieha radikalizácia, v tomto prípade moslimská radikalizácia v krajinách, kde žijú moslimovia dlho vo veľkých komunitách, možno aj v horších sociálnych podmienkach, integrovali sa len čiastočne. A preto sú tam väčšie problémy ako v krajinách, ako je napríklad Česká republika, pokiaľ nedopustíme, aby nám tu takisto vznikla nejaká veľká obdobná komunita. Británia to skrátka bude mať zložité, ale nie je v tom sama.
Vy teda vidíte skôr problém v radikalizácii druhej alebo tretej generácie prisťahovalcov ako v novej vlne migrácie, pretože potom by viac útokov malo byť logicky v krajinách, ako sú Nemecko, Švédsko, Taliansko alebo Grécko, kde bol ten prílev nových migrantov najväčší?
Len neviem, či nie je tých útokov v týchto krajinách viac, než oficiálne priznávajú. Objavujú sa časté správy, že niektoré útoky tutlajú. A utečenci v súčasných vlnách len posilnia tých radikálov, ktorí už v Európe sú.
Myslíte si, že je správne informácie o teroristických útokoch tajiť? Nie je to potom len chlácholenie občanov týchto krajín, aby mali pocit bezpečia?
V Európskej únii prevláda politika multikulturalizmu a ochoty prijímať imigrantov. Podľa mňa je to vyvolané aj ekonomickými faktormi a falošným vnímaním imigrantov ako lacnej pracovnej sily. Na imigrantoch založili svoju existenciu rôzne mimovládne organizácie, ktoré presadzujú myšlienky humanitárnej pomoci a integrácie moslimov do spoločnosti. Táto politika je konfrontovaná s realitou, v ktorej dochádza k rôznym útokom ako napríklad v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii. V prípade útokov potom obyvateľstvo reaguje na problémy s moslimami všeobecne a ohrozuje politické ciele vládnucich byrokratov. Bohužiaľ, taká je európska politika Európskej únie a vlád európskych krajín.
Ako sa v tejto súvislosti dívate na opätovný tlak vedenia Európskej únie, aby všetky členské štáty dodržiavali takzvané utečenecké kvóty? Mali by byť solidárne aj za cenu rizika, že si zavlečú islamských teroristov na svoje územie?
Určite nie. Pretože keď si niekto pozve migrantov, má sa o nich postarať a nie ich posielať ďalším subjektom, ktoré ich nepozvali. Solidarita je namieste v prípadoch ľudí skutočne ohrozených na živote. Zábery utečencov, ich správanie v utečeneckých centrách – súdiac podľa dostupných informácií – ma nepresvedčili, že nejde v drvivej väčšine o ekonomických migrantov. Konanie Európskej únie považujem za nešťastné, lebo to považujem za nezmysel aj preto, že podľa môjho názoru nútiť týchto ľudí – ktorí si vypočuli vábivé stimuly niektorých európskych politikov –, aby žili niekde, kde žiť nechcú, rôzne návrhy na zjednotenie pomoci migrantom a podobne, sú nereálne a vyvoláva to ešte väčší odpor k politike EÚ.
Navyše, ako som už naznačil, považujem tie odporné teroristické útoky na ľudí len za špičku ľadovca. Hlavné nebezpečenstvo podľa mňa spočíva v možnom vytvorení diaspór kultúrne a sociálne nezlučiteľných s našou európskou civilizáciou, kde môžu prebiehať procesy radikalizácie. Demokracia dáva možnosť v horizonte možno desiatok rokov, ale možno aj v kratšom období, aby tieto diaspóry získali politické práva a silu tvoriť politiku štátov, zákony a pravidlá života, ktoré by mohli byť úplne odlišné od našich historicky prijatých pravidiel a zvykov. A ak chceme žiť v demokracii a zároveň si uchovať svoju identitu, musíme naše pravidlá, zákony a zvyky chrániť – to znamená nedopustiť už od počiatku možné riziko tohto vývoja. Bohužiaľ si myslím, že v mnohých štátoch Európy už je na to neskoro.
Ako vnímate politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na svojej návšteve v arabských krajinách uzavrel zbrojnú dohodu so Saudskou Arábiou v hodnote zhruba 110 miliárd dolárov, čo má kráľovstvo a okolité spojenecké krajiny Arabského polostrova pripraviť na možné ohrozenie zo strany Iránu? Pritom Saudská Arábia je kolískou islamského fundamentalizmu, má problém s dodržiavaním ľudských práv a podporuje islamistických povstalcov v Sýrii.
Je to však „náš“ možno nie príliš demokratický režim, nie je to ten škaredý nedemokratický režim ako napríklad – podľa názoru niektorých – v Rusku. Ale ja by som to nezveličoval, pretože si robím srandu, v každom prípade Saudská Arábia už v minulosti nakupovala zbrane predovšetkým v USA. A Trump len robí to, čo by mal robiť každý politik v záujme prosperity svojho štátu. Obchod je obchod. A štáty majú svoje záujmy.
Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA Melania Trumpová v Rijáde Zdroj: TASR
Na schôdzke hláv štátov a premiérov v Bruseli vytvorili členské štáty Aliancie oficiálnu koalíciu proti teroristickej sieti Islamský štát na Blízkom východe. Na summite zaznelo, že NATO by sa malo viac zapojiť do boja proti Islamskému štátu, nie však bojovými jednotkami, ale technickou a materiálnou podporou aj intenzívnejšími výcvikovými aktivitami. Nebolo by účinnejšie pomôcť zapojením vojakov, aby sa konflikt skončil rýchlejšie?
Veľkou pozemnou operáciou nebudú zasahovať ani Spojené štáty. A aj keby, tak si nemyslím, že by ostatné štáty NATO vyslali nejaké jednotky. Predsa len Afganistan a Irak priniesli nejaké poučenia. Možné je zapojenie malých špeciálnych jednotiek, letectva, získavanie a výmena informácií všetkého druhu, ale to sa už v podstate deje. Nemyslím si, že dôjde k nejakému radikálnemu zvratu.
NATO je síce obranné zoskupenie, ale nie je boj s Islamským štátom a terorizmom obranou našej západnej civilizácie, našej kultúry?
NATO má určitý problém, rovnako ako akékoľvek vojenské zoskupenie. Plánuje operácie proti protivníkovi, ktorého dokáže „opísať“, proti inému vojenskému ohrozeniu. Terorizmus je veľmi tvárna a premenná hrozba, ISIL možno poraziť na danom teritóriu, ale môže veľmi ľahko „migrovať“ na iné. Môžete vojensky poraziť štát, ale s ideológiou to také jednoduché nie je.
Americký prezident Donald Trump na nedávnom summite NATO znovu zopakoval, aby členské štáty Severoatlantickej aliancie financovali svoje armády podľa dohodnutých pravidiel. Zatiaľ to dodržiava len päť z 28 krajín Aliancie…
Považujem dostatočné výdavky na obranu za nevyhnutnosť každého suverénneho štátu bez ohľadu na zapojenie v alianciách a nejaké sľuby.
