Viac ako mesiac pred podpísaním Energetickej nezávislosti, 23. februára 2017, emeritný profesor atmosférických vied Richard Lindzen z Massachusettskej technickej univerzity (MIT) Trumpovi adresoval petíciu, v ktorej ho žiadal o splnenie predvolebného sľubu, aby USA odstúpili od Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Petíciu podpísalo zhruba tristo známych vedcov i odborníkov z praxe. Išlo napríklad o fyzikov, inžinierov, bývalých kozmonautov, imunologických špecialistov, morských biológov, chemikov, štatistikov, lekárov, vojenských špecialistov na počasie, geológov, bývalého riaditeľa NASA, ekonómov, odborníkov na pôdu, matematikov, hydrológov, environmentálnych vedcov či expertov na počítačové modelovanie.
Lindzen patril k autorom siedmej kapitoly správy klimatického panelu OSN z roku 2001. Neskôr sa však sťažoval, že jeho závery boli politicky upravené.
Lindzenova petícia
V petícii sa uvádza: „Vyzývame americkú a iné vlády, aby zmenili smerovanie v prípade zastaranej medzinárodnej dohody zameranej na reguláciu nevýznamných skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Od roku 2009 podnikli americká a ďalšie vlády kroky v súvislosti s globálnou klímou, ktoré nie sú vedecky ospravedlniteľné a už spôsobili (a naďalej budú spôsobovať) vážne sociálne a ekonomické škody bez environmentálnych výhod.
Hoci podporujeme efektívnu, dosiahnuteľnú, zmysluplnú a priamu kontrolu bežných environmentálnych emisií, oxid uhličitý nie je nečistotou. Naopak, existujú jasné dôkazy o tom, že atmosférický oxid uhličitý je prospešný pre úrodu a pomáha aj ďalším rastlinám. Je to rastlinná potrava, nie jed. Obmedzenie prístupu k fosílnym palivám veľmi nepriaznivo ovplyvňuje pocit pohody ľudí po celom svete. Odsudzuje to viac než štyri miliardy ľudí v stále chudobných nerozvinutých krajinách na pokračujúcu chudobu.“
Lindzen pripomenul Trumpov predvolebný sľub udržať USA mimo škodlivej medzinárodnej klimatickej dohody a vycúvať z vládnych obmedzení emisií oxidu uhličitého a dodal: „Klimatické debaty boli už dlho politickými, nie vedeckými debatami, či by mali rozhodovať o energii a prírodných zdrojoch občania alebo byrokrati. Vycúvanie z nepotrebných regulácií pomôže Američanom a môže byť vykonané tak, že nenastane znečistenie vzduchu ani vody.“
Reakcia jeho kolegov z MIT
Následne 22 profesorov z MIT poslalo list Trumpovi, kde uviedli, že ako klimatickí vedci s ním nesúhlasia, a hrozili možnými škodlivými vplyvmi vyplývajúcimi zo zvýšeného množstva atmosférického oxidu uhličitého vrátane nárastu vodnej hladiny, okyslenia oceánov a nárastu záplav a súch.
Obvinili Lindzena z „intelektuálnej nečestnosti“ a prijímania tisícov dolárov od ľudí z priemyslu fosílnych palív. O tom, že vláda USA minula viac než 40 miliárd dolárov na klimatickú vedu a nedokázala poskytnúť presvedčivé dôkazy o tom, že oxid uhličitý je v ostatných desaťročiach hlavnou príčinou otepľovania, sa však nezmienili.
S obvinením, že Lindzen je dotovaný fosílnym priemyslom, rozhodne nesúhlasí český strunový fyzik Luboš Motl, ktorý tiež podpísal petíciu a Lindzena pozná osobne. Na svojom blogu The Reference Frame tvrdí, že väčšina Lindzenom inkasovaných peňazí boli školské fondy z bežných vládnych zdrojov. Motla rozosmialo, že profesor atmosférických vied na MIT a signatár listu Kerry Emanuel nazval Lindzenovu petíciu „bodnutím konsenzu o klimatickej zmene do chrbta“.
Podľa Motla konsenzus nemá vo vede absolútne žiadne právo na existenciu a „má byť bodnutý od chrbta, do brucha, do tváre či zastrelený“. Navyše podpora listu od 22 z 32 členov atmosférického programu MIT by sa nemala nazývať zhodou. Motl, ktorý učil na Harvardovej univerzite, označuje 22 profesorov za lynčujúci dav MIT. Pripomína niekdajší Einsteinov výrok, že ak by existoval argument proti teórii relativity, stačilo by, ak by s ním prišiel jeden človek, a nie sto vedcov. Okrem Motla petíciu podpísal aj Pavel Kalenda z Ústavu štruktúry a mechaniky hornín Akadémie vied ČR.
Lindzenova reakcia na list kolegov
V prvej dekáde marca poslal napokon Lindzen Trumpovi druhý list, kde uviedol: „Rámcový dohovor OSN o zmene klímy prijali pred 25 rokmi preto, aby získali vedeckú podporu v oblasti nebezpečenstva narastajúceho množstva oxidu uhličitého. Hoci to viedlo k štedrej a narastajúcej finančnej podpore v tejto oblasti, domnelé nebezpečenstvo ostáva hypotetickou projekciou, založenou na modeloch. Naproti tomu, výhody narastajúceho množstva oxidu uhličitého a mierneho oteplenia sú jasnejšie než predtým a podporujú ich dramatické satelitné obrázky zelenajúcej sa Zeme.“
Lindzen argumentuje, že medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny už dávno uznal, že obdobné klimatické zmeny pred rokom 1960 nemohli byť zapríčinené ľudskou aktivitou, že modely otepľovania mnohonásobne presiahli pozorovania, že pozorovania neukazujú žiadne štatisticky platné trendy v záplavách alebo suchách a žiadne zmysluplné zrýchlenie existujúceho celosvetového dlhodobého nárastu vodnej hladiny (zhruba o 15 centimetrov za storočie).
Súčasná hladina oxidu uhličitého je veľmi nízka v porovnaní s historickými priemernými hodnotami a volania po obmedzení jeho emisií sú dnes ešte nepresvedčivejšie ako pred 25 rokmi. Budúci výskum by sa mal zamerať na kvalitnú klimatickú vedu bez vášní, nie na snahu podporiť čoraz neudržateľnejší naratív „uhlíkového znečistenia“. Ak sa vedecký výskum neoslobodí z obmedzení Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, bude podľa Lindzena vedecká komunita zlyhávať vo svojom záväzku verejnosti.
L. Motl podpísal tiež Lindzenovu reakciu na list kolegov z MIT. Napokon existuje zoznam viac ako tridsaťtisíc amerických vedcov nesúhlasiacich s názorom, že príčinou globálneho otepľovania sú ľudia a že oxid uhličitý má negatívny vplyv na životné prostredie. Vyše deväťtisíc z nich má doktorát, takmer štyritisíc z nich sú odborníci na atmosféru, Zem a životné prostredie a ďalších viac ako päťtisíc sú fyzici.
