Keď zlepšíme podnikateľské prostredie, budú vyššie platy aj lepšie miesta. Vládne stimuly sú však len pre ich imidž, riešenia sú inde, upozorňuje exminister

    0
    Eugen Jurzyca (Autor: TASR)

    Ako hodnotíte podnikateľské prostredie na Slovensku?

    Pekne to vidíme na grafe, ktorý porovnáva vývoj hrubého národného dôchodku na obyvateľa v Čechách a na Slovensku. Tam vidíme, že do roku 2007 až 2008 sme Česko razantne dobiehali, to znamená ešte rok – dva potom, čo prišiel k moci Robert Fico, no odvtedy už Čechov nedobiehame. Ak by sa naše podnikateľské prostredie zlepšovalo tak, ako to vláda niekedy hovorí, tak by sme ich dobiehali aj v ekonomike, aj v životnej úrovni, aj v dôchodkoch, to ale nedobiehame.

    Je to pre nás zlé, lebo do Česka nám potom odchádza mnoho mladých ľudí. Pre nás je nevyhnutné, aby sme Česko dobehli, aby sme mali podobnú životnú úroveň a aby elity z našich stredných a vysokých škôl neodchádzali do zahraničia. To sú totiž ľudia, u ktorých je predpoklad, že budú mať vysoké mzdy a budú z nich platiť dane a odvody do štátnej kasy. Potom bude na financovanie zdravotníctva, školstva alebo dôchodkov… Zároveň sú to ľudia, pri ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú vytvárať podniky a pracovné príležitosti.

    Aj mnoho inštitúcií ale hovorí o zhoršujúcom sa podnikateľskom prostredí na Slovensku. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD sme sa prepadli medziročne o 11 miest, poklesli sme aj v rebríčku Svetovej banky a o našich rezervách v podnikateľskom prostredí hovorí aj Európska komisia a OECD. Je teda jasné, že by sme si mali zlepšovať podnikateľské prostredie, lebo v konečnom dôsledku to robíme aj preto, aby mali ľudia vyššie platy a viac pracovných príležitostí.

    Graf porovnávajúci hrubý národný dôchodok na Slovensku a v Českej republike. Zdroj: SaS

    V súvislosti s podnikateľským prostredím na Slovensku ste ako strana hovorili aj o „deformácii pracovného trhu“ ako o faktore, ktorý sa podieľa na zhoršovaní tohto prostredia. Čo konkrétne si môžeme predstaviť pod týmto slovným spojením?

    Týchto deformácií pracovného trhu je viac. Jednak vyplývajú napríklad z deformácií verejného obstarávania, kde sa nie každý dostane k zákazkám, ktoré by bol schopný zabezpečiť pre daňových poplatníkov najefektívnejšie. To je jedna taká deformácia. Ďalšia menšia deformácia je napríklad aj zriadenie výroby plastových okien pod ministerstvom vnútra. Rezort vnútra teraz vyrába aj plastové okná. Je to len taký malý príklad, ale predstavme si, čo sa asi stane konkurentom, ktorí si rozbehli biznis s plastovými oknami a teraz im v ňom konkuruje štát bez možnosti skrachovať. Aj tu vidno, ako vláda pristupuje k malým a stredným firmám. Deformácia trhu práce je aj keď štát umelo vytvára pracovné miesta v niektorých konkrétnych firmách cez eurofondy. Deformácie sú aj investičné stimuly, pretože tie stiahnu zamestnancov do veľkých firiem a nenechajú ich tam, kde by sa mohli priamo uživiť na pracovnom trhu tak, ako je to efektívne pre spoločnosť. Zamestnávatelia vo firmách, ktoré nedostanú finančnú podporu od štátu, sa potom môžu snažiť, ako chcú, ale ľudia im jednoducho odídu.

    Pri tomto mi hneď napadá nedávny finančný stimul pre automobilku PSA Peugeot Citroen pri Trnave. Čo môžeme hľadať za tým, že vláda prideľuje takéto stimuly veľkým firmám?

    Investičný stimul v praxi znamená, že vláda zoberie cez dane a odvody peniaze firmám, ktoré sa prirodzene rozvíjajú, a dá ich jednej, ktorú si sama vyberie. Myslím si, že dôvod, prečo vláda prideľuje stimuly, je ten, že kým v prvom prípade, ak vznikne, povedzme, tisíc pracovných miest v malých firmách po celom Slovensku, tak z toho vláda nemôže mediálne profitovať. Keď ale malým firmám zoberie peniaze a dá ich jednej veľkej fabrike, kde následne z nich vznikne tisíc nových pracovných miest, tak tam môže prísť premiér urobiť tlačovku, prestrihnúť pásku a ukázať všetkým: „Pozrite, vytvoril som tisíc pracovných miest!“ Ide o mediálny imidž.

    K tomuto konkrétnemu stimulu treba povedať, že medzinárodné organizácie už Slovensko upozorňujú, že máme ekonomiku, ktorá nie je dostatočne diverzifikovaná. To znamená, že sa veľmi sústredíme na automobilový priemysel. Pred rokmi, keď tu ešte neboli veľké firmy, bolo to iné, no teraz si už nemyslím, že je to dobré. Začíname mať vzhľadom na to, že je takto jednostranne orientovaná, krehkú ekonomiku. Keby sa v automobilovom priemysle udial na svetových trhoch nejaký prepad, Slovensko na to tvrdo doplatí.

    Eugen Jurzyca ukazuje graf porovnávajúci hrubý národný dôchodok na Slovensku a v susednej Českej republike. Autor: df

    Okrem spomínaných deformácií trhu hovorí strana SaS v podnikateľskom prostredí aj o zbytočnej administratívnej záťaži. To je ale pomerne široký pojem… O akej administratívnej záťaži, ktorú by ste vedeli aj v rámci pripravovaných opatrení SaS odstrániť, teda konkrétne hovoríme?

    V našej Agende 2020 máme zoznam opatrení, z ktorých mnohé sú presne na znižovanie administratívnej záťaže mierené. Administratívna záťaž, to sú napríklad aj gastrolístky, pretože ak by ľudia dostali nezdanené peniaze, ktoré idú na gastrolístky, tak okolo toho nemusí byť robená žiadna zbytočná administratíva. Podnikatelia majú ale napríklad aj množstvo povinností voči štatistickému úradu, ktoré chceme zrušiť. Alebo rôzne plány činnosti, ktoré si firmy musia robiť a ktoré nikdy nikto nekontroluje. Ale aj trinásty plat, ktorý by mal byť nezdanený, by mohol byť takouto záťažou. Podľa podnikateľov by totiž mohol skončiť tak, že by ho síce zamestnávatelia dávali, ale zase by znížili dvanásť bežných platov a z toho by vyplácali ten trinásty. Čiže reálne sa nič nezmení, ale pribudne ďalšia zbytočná administratíva. Atď., tých príkladov je veľa a stále pribúdajú.

    Máte nejaké konkrétne merateľné údaje, čo by znamenalo pre podnikateľov, keby prešli tie úpravy, ktoré navrhuje SaS v rámci spomínanej agendy?

    Robili sme si ešte pred voľbami viaceré analýzy, napríklad aby sme zistili, či by sme vedeli výrazne znížiť daň z príjmov, a to nám vyšlo pozitívne. Čiže vedeli by sme dosiahnuť, aby bola táto daň znova rovná. Ale tým, že tu hovoríme najmä o znižovaní množstva byrokratickej záťaže, tak sa dosah našich opatrení ťažko meria. Sme si však istí, že dnes už najmä drobní podnikatelia žijú v prostredí, keď vedia, že si neplnia všetky svoje povinnosti, no žijú tak. Mnohí si zase nezakladajú nové firmy, lebo vedia, že ich bude čakať tisíc povinností. Výsledok je ten, ako som už hovoril, že zaostávame za Českom, no keď budeme tieto byrokratické bariéry odstraňovať rýchlejšie, tak ho rýchlejšie môžeme dobiehať. Dá sa to.

    Ako vnímate, že zatiaľ nebol vybraný nový šéf Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO)?

    Je dobré, keď sa procesy vo verejnej správe stransparentňujú a verejnosť vie, kto sa hlási na aké miesto, ale kľúčové je, aké výsledky vláda prinesie vo verejnom obstarávaní. To znamená, či sa dramaticky zvýši počet súťažiacich v tendroch, ktorý bol podľa poslednej štatistiky 3,3/tender. A to ešte Fico hovorí, že by bolo dobré zvážiť opatrenie, že by sa v tendroch škrtala najvyššia a najnižšia ponuka. Pri počte 3,3, keď škrtneme dvoch, tak nemáme žiadnu súťaž, toto je ukazovateľ toho, ako na tom sú verejné obstarávania u nás. Alebo aj počet skončených zastavených verejných obstarávaní. Podľa Transparency International je riziko, že niektoré obstarávania fungujú aj tak, že pokiaľ nevyhrá ten, čo má vyhrať, tak sa jednoducho zastaví to dané obstarávanie a začne sa nové. Aj z toho vidíme, že verejné obstarávanie u nás nefunguje dobre. Upozorňujú nás na to aj medzinárodné inštitúcie či NKÚ. Pre mňa sú teda kľúčové výsledky verejných obstarávaní a ani nie tak to, či bude šéf ÚVO sympatický a usmievavý.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu