Na začiatku svojho prejavu za prítomnosti niekoľkých desiatok občanov Plzne Weigl uviedol: „V tom, čo Európa prežíva, by som sa chcel zamerať na migračnú krízu. Je tu pocit, akoby bola za nami. Cez severnú Afriku a Stredozemné more do Talianska prúdia stále tisíce utečencov a vzťahy s Tureckom sú veľmi krehké. Manchester nám dokázal, že dnešná západná Európa čelí neriešiteľnému problému. Platí daň za to, akí nezodpovední politici v uplynulých desaťročiach doširoka otvorili dvere nekontrolovateľnému prílevu ľudí z iných častí sveta.“
Podľa Weigla to bolo krátkozrakou motiváciou spolu s očakávaním, že tí ľudia prichádzajú dočasne, že sa vrátia, že to je klasická pracovná migrácia, ale „jej masový charakter v kombinácii so sociálnym štátom, blahobytom, vytvoril niečo, čo nikto neočakával. Ako ohromne dôležité pre civilizačný rozvoj bolo víťazstvo kapitalizmu, rozvoj modernej spoločnosti v západnej Európe, vznik národov a štátov a národná homogenita západných štátov, že Anglicko, Francúzsko a nakoniec aj Nemecko, o Škandinávii a Taliansku nehovoriac, mali oproti nám, obyvateľom strednej Európy, Balkánu, ruského impéria tú výhodu, že žili v národnostne homogénnej spoločnosti, že národnostné aj náboženské a iné boje boli zabudnuté, že národný štát západná Európa, v ktorom mohla vykonávať politické rozhodnutia demokraticky pre rozvoj spoločnosti, dala svetu ako model. My sme to šťastie nemali, naša časť Európy sa k tomuto stavu dopracovávala dlhé desaťročia cestou mnohých stretov a konfliktov a rozpadov štátov.“
Multikultúrni obšťastňovači sú vlastne pokrytci
Západná Európa bola podľa Jiřího Weigla šťastným svetom. „Dnes vidíme, že migráciou sa toto všetko zmenilo a že západná Európa má dnes problém taký, akému čelili stredoeurópske nehomogénne krajiny niekedy pred sto, sto päťdesiatimi rokmi. Je evidentné, že milióny ľudí zo severnej Afriky, z Blízkeho východu neprišli do západnej Európy preto, aby sa z nich stali Francúzi, Angličania, Švédi, Nemci. Oni prišli preto, aby v lepších materiálnych podmienkach mohli v podstate pokračovať vo svojom spôsobe života. Aby reprodukovali svoje spoločenské, náboženské štruktúry, predstavy a hodnoty. A multikulturalizmus, o ktorom sa dnes tak hovorí, prináša svoje jedovaté ovocie. Hovorím, že multikulturalizmus je niečo ako moderný, politicky korektný apartheid. Je to ideológia, ktorá tvrdí, ako je krásne, keď rôzne národy, rôzne kultúry žijú paralelne vedľa seba a práve tá ich diverzita ich navzájom obohacuje. To vieme, že je nezmysel. Zvykli sme si, že je to argument ľavicových pokrokárov, ktorí školia svet, že toto je ten humanizmus k ľuďom, to je ten iný prístup k ľuďom z iných civilizácií,” nebral si servítok pred ústa Weigl.
„Mám neustále pocit, že multikulturalizmus obsahuje súčasne veľmi silný rasistický náboj. Je to niečo ako sa v súčasnej pokryteckej spoločnosti tváriť ako humanista, byť solidárni s tými farebnými spoluobčanmi a pritom súčasne tvrdiť, ako je prínosné, že vedľa nich musíme bývať, musíme žiť, že oni sú niečo úžasné, že môžu žiť podľa svojich tradícií, ktoré nás všetkých obohacujú. Vidíme, že to tak nie je. Naopak, že ten multikulturalizmus vytvára frustrované spoločnosti žijúce vedľa seba v konfliktoch, nedôvere, v stretoch, v narastajúcej nenávisti, že ten multikulturalizmus je niečo, čo ľudí odcudzuje, čo bráni tomu, aby sa vytvárala jednotná pospolitosť.“
Nemilovať, ale zničiť!
Po manchesterskom útoku vystúpila podľa Weigla v médiách britská veľvyslankyňa, ktorá cez desiatky mŕtvych a zranených stále opakovala, ako je britská spoločnosť úžasná, multikultúrna, pestrá, farebná a ako si to musí Európa zachovať a ubrániť. „Neviem, aká je to hodnota, keď vedľa seba žijú rôzne skupiny, z ktorých jedna čas od času povraždí niekoho z tej druhej skupiny. Myslím, že takú hodnotu všetci radi oželieme. Západná spoločnosť dobre vie, že sa dostala do neriešiteľného problému, pretože má medzi sebou občanov, ktorí v skutočnosti nezdieľajú ten pocit spolupatričnosti s tou pôvodnou populáciou. Mňa vždy hnevá komentár, keď po útoku naši novinári v súlade s politickou korektnosťou začnú písať, že nie je pravdou, že v Paríži, Manchestri, Bruseli alebo kdekoľvek inde vraždil prisťahovalec. Veď to bol Francúz, Angličan, Nemec,“ rozohnil sa voči mainstreamovým médiám Weigl.
„Potom sa objaví meno teroristu a každý, samozrejme, vie, že to je moslim z blízkovýchodnej krajiny, a je úplne evidentné, že ten človek, ktorý vraždil vo Francúzsku, nemôže byť Francúz. Pretože Francúz by Francúza nevraždil. Je to človek, ktorý má francúzske občianstvo, ale za Francúza sa nepovažuje, Francúzom sa necíti, Francúza naopak nenávidí a snaží sa ho zničiť. A oni hovoria – narodil sa vo Francúzsku, má francúzske občianstvo. Je to rovnaké, ako keby sme hovorili, že Konrád Henlein alebo K. H. Frank boli Česi, pretože sa narodili v Čechách, väčšinu svojho života boli československými občanmi a v Čechách žili. Myslím, že by to považovali za smrteľnú urážku,“ prišiel so zaujímavým prirovnaním bývalý poradca Václava Klausa.
Problém nie je islam, ale novodobí kolonizátori
„Ale nehnevajme sa na nich až tak,“ prekvapil prítomných Weigl a hneď vysvetlil: „Veľa ľudí sa pod dojmom strašných zločinov, ktorých sa títo ľudia dopúšťajú, sústredilo na islam a bojuje proti islamu. Ja si myslím, že je to falošný cieľ. Islam je tu zhruba poldruha tisícky rokov. Nechajme islam islamom, nechajme ho moslimom, nech sa s ním vyrovnajú, ako kresťania museli vyriešiť vzťah kresťanstva k modernej spoločnosti. Myslím, že stredoveké kresťanstvo malo rovnaké problémy. Je na nich, aby tú vieru prispôsobili modernému životu. Ale problém, ktorý pôsobí túto šialenú bezpečnostnú situáciu v Európe, nie je islam, ale tí, ktorí sem moslimov masovo transportujú. Ktorí otvárajú dvere kolonizácii, ktorí, hoci to nehovoria, s nimi hrajú veľmi falošnú hru a v tej migrácii vidia pozitívny nástroj na to, ako zmeniť Európu na svoj obraz, ako ju premeniť, narušiť, rozbiť, a dúfajú, že Európa sa stane homogénnejšia, jednotnejšia, že budú schopní touto cestou vytvoriť z Európy čosi ako Spojené štáty americké a z tých toľko rôznych európskych národov migráciou, tým zjednocujúcim amalgámom, vytvoriť nového Európana, nového človeka. Pritom absolútne ignorujú tých, ktorých do Európy privádzajú, a je to ďalšia ukážka pokryteckého opovrhnutia ľuďmi z tretieho sveta, ktorých vytrhávajú z ich pôvodných spoločenstiev, domovov a zavádzajú ich niekam do absolútne odlišného sveta, nepochopiteľného, ťažko prijateľného. Je paradoxom, že hlavnými propagátormi migrácie sú tí ľudia, ktorí na druhej strane hlásajú premenu európskej spoločnosti od jej tradičných hodnôt, napríklad rodinných, ktorí hlásajú feministické, genderistické, homosexualistické… Všetky tieto teórie, ktoré sú rôznymi neziskovými organizáciami toľko tlačené aj v našej spoločnosti; tak, aby došlo k zásadnej premene sveta, na aký sme boli zvyknutí,“ odkrýval mnohokrát sprisahanecké teórie Weigl.
„Títo ľudia s týmito cieľmi sa súčasne snažia privádzať sem státisíce a milióny ľudí zo sveta, ktorý je absolútne diametrálne vzdialený našim hodnotám. Pre človeka, ktorý príde z Afriky, Blízkeho či Stredného východu je to, ako vyzerá dnes západná Európa a aké hodnoty vyznáva, aké tendencie sa v nej presadzujú, tak pre neho je to hodnotovo, morálne neprijateľný zjav ako Sodoma a Gomora. Je to niečo ako príklad úpadku a spoločenského rozkladu. V kombinácii s multikulturalizmom, getom, životom v tých paralelných spoločnostiach sa to nemôže skončiť inak ako konfliktom, agresiou, pocitom, že tá spoločnosť, v ktorej sa títo ľudia ocitli bez svojho veľkého pričinenia, si nezaslúži ochranu. Tých ľudí denne presvedčujú, že pre spoločnosť, ktorá sa k nim v skutočnosti stavia chrbtom, ktorá len slovne, pokrytecky vyznáva altruizmus, sú stále tými podradnými Arabmi, Afgancami, Peržanmi a nikdy sa nestanú tými Francúzmi, Nemcami, nikdy sa nestanú súčasťou skutočnej spoločenskej elity.“
Tieto spoločenské bloky v nich podľa Weigla vytvárajú pocit agresie, nenávisť a zrazu sa obracajú späť a hľadajú späť svoju identitu. „Keď čítate životopisy tých teroristov, tak vždy je to ako cez kopirák – bol to normálny chlapec z veľkomestského predmestia, ktorý pil alkohol, zvyčajne bral drogy, bol nezamestnaný, sem-tam niečo ukradol, o islame nemal absolútne žiadne tušenie. A zrazu dospel do určitého veku, keď začal dostávať rozum a zistil, že vôbec nie je tým Francúzom, tým Švédom, že je jednoducho Arab, že na neho ľudia tak pozerajú, hoci má v páse napísané, že je Francúz. Začne pátrať po svojich koreňoch, začne exaltovane hľadať, čo je to arabstvo, čo je to turectvo, čo ho robí odlišným, a začne vzývať až prehnane to, čo ho robí iným, ako je jeho domáce prostredie. To je tá radikalizácia. Oni žiadne svoje šance v spoločnosti nevidia. Takýchto sem masovo dováža súčasná európska elita s domnienkou, že z nich vytvorí nových Európanov. Naopak, rozkladajú vlastnú spoločnosť, ženú ju na prah občianskej vojny, ženú ju do sociálnych kríz a vojenských konfliktov,“ hovoril za úplného ticha desiatok poslucháčov riaditeľ Inštitútu Václava Klausa.
„Z Bruselu aj európskych mocností bude rezolútny tlak na stredoeurópske štáty, aby sa podriadili nútenej kolonizácii svojich území zo strany migrantov z moslimského sveta. Migračná kríza je najostrejším zrkadlom, ktoré je nastavené nebezpečnosti Európskej únie pre nielen našu národnú identitu a existenciu,“ varoval v závere svojho prejavu Weigl. Ak sa vzdáme práva rozhodovať, kto tu má žiť, tak skoro „zaplačeme nad zárobkom“.
Terorista so štrnástimi identitami
V roku 2015 prišlo do Nemecka nekontrolovane viac ako milión a pol migrantov z úplne kultúrne a historicky odlišnej spoločnosti. Touto štatistikou začal svoj prejav predseda bavorskej AfD Petr Bystroň. „Najväčšie bezpečnostné riziko pre svet i EÚ je Nemecko. Nemecká vláda a kancelárka pozvala migrantov, ktorí prešli balkánskou cestou z Rakúska do Nemecka. A nemecká vláda tlačí na to, aby sa títo migranti začali rozdeľovať po Európe,” varoval Bystroň a pripomenul udalosť z bavorského Ansbachu, keď vo vlaku behal mladý Afganec so sekerou a “posekal tam štyroch turistov z Ázie”. „Pred Vianocami zabil Amis Amiri dvanásť ľudí v centre Berlína, v hlavnom meste Nemecka, k tomu ešte ťažko zranil päťdesiat ľudí. To bol človek, ktorý mal štrnásť identít! Oklamal štát, Európsku úniu, Nemecko už pri vstupe do nášho územia a podvádzal permanentne celý čas. A aké sú reakcie? Pred 30 rokmi Nemecko tiež čelilo terorizmu. To bol terorizmus, bola to RAF (Frakcia Červenej armády – západonemecká ľavicová teroristická skupina – pozn. red), ktorá vraždila. Po prvých vraždách vystúpil vtedajší kancelár Helmut Schmidt v televízii a celkom jasne povedal, že sa štát tomu terorizmu postaví čelom, že proti nemu bude bojovať všetkými dostupnými prostriedkami. A hlavne povedal, že každý, kto tú situáciu bagatelizuje, že sa stavia mimo našej spoločnosti. Reakcie dnes sú presne opačné. Kto dnes bagatelizuje, to sú naši špičkoví politici. S terorizmom nebojujú všetkými dostupnými prostriedkami, naopak. Zo spoločnosti vyčleňujú tých, ktorí na to upozorňujú,“ zdôraznil realitu v Nemecku Petr Bystroň.
…keď médiá mlčia…
„Pri každom znásilnení, krádeži aj prepadnutí buď médiá o tom vôbec neinformujú, alebo uvádzajú, že ide o ojedinelý prípad. Niekoľko obetí, tých znásilnených dcér, sa rozhodlo, že toto začnú monitorovať a že tieto ´ojedinelé udalosti´ budú dávať do štatistiky. Zapisovali to do mapky niekoľko mesiacov,“ ukázal prítomným mapku s incidentmi Petr Bystroň. „Politika na to reaguje tak, že urobí veľký nátlak na Facebook; a ten túto facebookovú stránku zavrel. Tú už nenájdete. Mal som nedávno rozhovor v Českej televízii a tam mi redaktor hovorí: Azda nechcete povedať, že médiá v Nemecku nie sú slobodné? Ja dávam príklad – znásilnené dievča vo Freiburgu. Devätnásťročné dievča po znásilnení zabité afganským utečencom, takže aféra globálnych rozmerov. Tam prišli televízne spoločnosti z USA cez Nórsko a Japonsko a vysielali to; a nemecká verejnoprávna televízia ARD slobodne rozhodla, že je to záležitosť lokálneho charakteru, o ktorej netreba vysielať. Taká je momentálne situácia v Nemecku,“ referoval predseda bavorskej AfD.
„Nám v Nemecku hovoria, že migráciu potrebujeme. Vo svete je momentálne vyše 67 miliónov ľudí ako utečencov. Pozvať všetkých do Nemecka? Absolútny nezmysel! Zaopatriť jedného migranta v Nemecku je tridsaťkrát drahšie ako v Turecku. Oni predsa nemusia ísť ďalších tritisícpäťsto kilometrov a prejsť ďalších sedem krajín. Ale oni nezostanú ani v Rakúsku,“ konštatoval Bystroň.
Príklad od protinožcov
„Hovorili nám, že tí, ktorí k nám prichádzajú, sú dobre vzdelaní. Tak 15 percent z nich sú negramotní a z Afgancov je to dokonca 70 percent. To sú tie vysokokvalifikované pracovné sily, ktoré údajne potrebujeme. Tie eurohujerské štatistiky, ktoré nám predkladajú, hovoria, že už za sedem rokov možno každý druhý z tých migrantov bude mať nejakú prácu. Ale aj keď migranti pracujú a platia dane, tak vďaka svojmu vzdelaniu sú v takom sektore, že sú v tom sociálnom systéme ešte stále príjemcami, sú stále deficitní. Takže vidíme, že migrantov nepotrebujeme. A je tu otázka – mohli sme tu migračnú vlnu zastaviť? Počujeme, že v Grécku je veľmi komplikované a dlhé pobrežie a je to strašne zložité. Austrália mala tiež rovnaký problém s migračnou vlnou pred pár rokmi a zvládla to. Jednak urobili reklamu v krajinách, odkiaľ migranti prichádzali, kde jasne napísali: Nemôžeš zostať v Austrálii, keď prídeš ilegálne. Čo urobili emigranti? Neverili. Zaplatili priekupníkom štyri-päťtisíc dolárov, prišli na pobrežie Austrálie. Prijala ich hraničná stráž so slovami, že tu máte inzeráty, že tu nemôžete zostať, nie ste tú vítaní a tu máte loď s elektronickým riadením a tá vás zavezie presne na to miesto, odkiaľ ste prišli. To robili niekoľko mesiacov. Nikto predsa nechce vydať tisíce dolárov za jednodňovú cestu, takže sa to rozkríklo. V Európe ich však srdečne privítala kancelárka Merkelová a urobila si s nimi selfíčko a na stanici ich vítali dievčatá…“
Varovanie a pochmúrna prognóza
„Čo dnes robí Frontex? Vy ako migrant sa sám nemusíte dostať až do Talianska,” nebral si servítku pred ústa Bystroň. „Vy viete, že príde fregata Európskej únie a naložia vás a pekne odvezú do Talianska. Toto robí EÚ. To isté robili nemeckí pohraničiari. To som videl na vlastné oči. Keď migranti prichádzali z Rakúska po diaľnici, tak z nich hneď vytvorili skupinky, prišli autobusy Bundeswehru, naložili ich a priviezli do Bavorska. Na druhej strane, dedinskí policajti z Macedónska zastavili nekonečnú vlnu migrantov. To, čo pokračuje, je nátlak EÚ na prerozdeľovanie. Ľudí, ktorí sa podľa štatistiky správajú neproporcionálne kriminálne a medzi ktorými je niekoľkosto potenciálnych teroristov, ktorí tu vraždia, tak my ich máme prerozdeľovať, aby sa rozdelili do všetkých krajín. Aby neboli len v Nemecku, vo Švédsku a vo Francúzsku. Pýtame sa, prečo je to tak?“ varoval Bystroň.
A potom si smutne zaprognózoval: „Dostaneme sa do situácie, keď ten systém raz skolabuje. Euro sa neudrží. A ak toto bude, musíte zabrániť, aby vás ľud nezlynčoval. Preto musíte zaviesť nejaké bezpečnostné opatrenia, aby sa tomu zabránilo. Vziať ľuďom zbrane, aj keď ich majú legálne, zaviesť kamery na každom kroku, aby boli monitorovaní, navýšiť stavy polície a pokiaľ možno ju vyzbrojiť ako armádu, nechať stáť takého policajta so samopalom na každom rohu. A na to potrebujete dopyt v spoločnosti. Pretože to nikto momentálne nechce. V momente, keď budú v Prahe teroristické útoky, tak to tam bude. Politické diskusie aj v Nemecku už smerujú iba týmto smerom. Nie ako ten problém vyriešiť, ale ako pracovať na tých symptómoch, ako potrebujeme bezpečnostné opatrenia. Ja si myslím, že vôbec nemusíme bezpečnostné opatrenia zvyšovať. Nemusíme prerozdeľovať, nemusíme rozširovať a už vôbec nemusíme rozširovať opatrenia, ktoré majú slúžiť na perzekúciu vlastných ľudí,“ varoval predseda bavorskej Alternatívy pre Nemecko.
Každý chce byť populista?
Na tlačovej konferencii, ktorá predchádzala stretnutiu, uviedol Petr Bystroň pre dvoch prítomných novinárov: „Každý politik, ktorý posledné dva roky nespí a zaoberá sa politikou, tak sa tým bezpečnostným expertom nechtiac automaticky stáva, lebo to je téma, ktorá hýbe spoločnosťou najviac. Kriminalita sa v Nemecku jednoznačne zvýšila, máme tam nárast v určitých oblastiach, ktorý súvisí s tým, že tam prišlo milión a pol ľudí z inej časti sveta, ktorí nie sú integrovaní, nie sú zvyknutí žiť takým sytémom ako my a ktorí majú sklony páchať určité trestné činy. Všetky teroristické činy v Nemecku spáchali ľudia s prisťahovaleckým pozadím a väčšinou práve ľudia, ktorí prišli za posledné dva roky. Máme predsa ešte hádam demokraciu a vláda by mala robiť, čo chce ľud a ona robí presne opak. A ešte ľudu hovorí, že si na to má zvykať.”
Potom ešte hovoril o populistoch: „…to je pejoratívny výraz, ktorý sa používa vždy na určité spektrum. Ešte som nepočul niekoho z politikov alebo novinárov, že by povedal ľavicoví populisti. Ale teraz dochádza k tomu, že preberajú pozície, ktoré zastávame dva roky. Ešte pred mesiacom nám bolo povedané, že sme takmer fašisti a nacisti. A teraz sa postaví kandidát na kancelára zo strany SPD, čo sú formálne socialisti, a povie presne to, čo sme požadovali, že kriminálni cudzinci by sa mali odsunúť. Ale keby to tak urobili. Oni to preberú len verbálne pred voľbami. Pre nás je otázka, koľkým percentám ľudí stačí, že im toto povedia. Oni to berú v plnom vedomí, v podstate berú, že sa to potom neurobí. Ale teraz im fakt stačí, že toto hovoria. A my bojujeme o tých, ktorým to nestačí,“ uviedol Petr Bystroň.
Je vnútri “jeho” strany kríza? „Nie je. Samozrejme, bolo tam určité napätie, ale to je v každej strane, keď sa volia kandidátky. Je pochopiteľné, že žena, ktorá je tehotná, v čase, keď matky chodia na materskú, nech trochu zostane v ústraní. Takže predsedníčkou je, ale zvolili sa dve osoby na volebný boj v nadchádzajúcich mesiacoch,“ vysvetlil k mediálnym špekuláciám týkajúcich sa rozpadu alebo boja vo vedení AfD Bystroň. Na záver potom povedal: „V Bavorsku máme najťažšiu situáciu, pretože tu dlho vládne pravicová populistická strana CSU a má tam nad 50 percent. Navyše tam máme Slobodných, ktorí majú okolo sedem – desať percent, takže tam to pravicové spektrum je naozaj dobre pokryté.“
