Verejnosti je známy tiež ako disident (aktivista tzv. Tajnej cirkvi), člen Koordinačného výboru hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a bývalý predseda (1990-1992) Slovenskej národnej rady (SNR, dnes NR SR). Dvakrát (2004 a 2008) neúspešne kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky (SR).
František Mikloško sa narodil 2. júna 1947 v Nitre. Vyštudoval matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1971 až 1983 bol výskumným pracovníkom v odbore numerickej matematiky v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Do roku 1990 potom z politických dôvodov pracoval striedavo v niekoľkých robotníckych povolaniach.
V rokoch 1968-1989 bol kresťanským aktivistom v duchovných spoločenstvách a ilegálnom kresťanskom hnutí. Prispieval do náboženských a kultúrnych samizdatových časopisov. V marci 1988 bol jedným z iniciátorov manifestácie bratislavských veriacich za náboženskú slobodu, tzv. Sviečkovej manifestácie. Po novembri 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), neskôr ako predstaviteľ Občianskej demokratickej únie – VPN (ODÚ-VPN).
Zdroj: TASR/František Mikloško
Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) vstúpil František Mikloško v marci 1992 a až do roku 1996 bol jeho podpredsedom. V júli 1998 vstúpil do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a vo februári 1999 sa vrátil do radov KDH. Od marca 1990 do júla 2010 bol poslancom Slovenskej národnej rady, respektíve Národnej rady SR, najprv za VPN, neskôr za KDH a SDK. V rokoch 1990-1992 pôsobil ako predseda SNR.
V prezidentských voľbách 2004 bol Mikloško neúspešným kandidátom KDH. Od parlamentných volieb 2006 pracoval ako člen Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V roku 2008 vystúpil z KDH a stal sa spoluzakladateľom politickej strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), za ktorú v rovnakom roku opätovne kandidoval na post prezidenta SR. Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2014 kandidoval za koalíciu strán NOVA, KDS a Občianska konzervatívna strana (OKS) na poslanca EP.
František Mikloško je autorom kníh Nebudete ich môcť rozvrátiť (1991), Čas stretnutí (1996) a Zločiny komunizmu na Slovensku 1948–1989, za ktorú bol v roku 2001 ocenený Cenou Dominika Tatarku (spolu s editormi knihy Gabrielou a Petrom Smolíkovými). V diele Desať spravodlivých (2011) podáva autor štyridsaťdva príbehov ľudí, ktorí sa stretli s komunistickým násilím a dokázali mu vzdorovať. Zatiaľ posledná kniha Františka Mikloška Znamenia čias (2013) reflektuje dianie na slovenskej politickej scéne od deväťdesiatych rokov minulého storočia takmer po súčasnosť. Je výberom textov, ktoré publikoval v priebehu tridsiatich rokov. V júni 2007 si František Mikloško prevzal Medailu Slovenskej akadémie vied (SAV) za podporu vedy.
