Titulok článku Foreign Policy doslova znie: Nemecko potichu buduje európsku armádu pod svojím velením. V texte sa potom píše, že Berlínu v jeho úsilí napomáhajú Rumunsko a Česká republika (doslova: „Nemecko a dvaja jeho európski spojenci, Česká republika a Rumunsko, potichu urobili radikálny krok na ceste k niečomu, čo vyzerá ako armáda EÚ… Oznámili integráciu svojich ozbrojených síl.“). Foreign Policy uvádza, že obe krajiny plánujú začleniť jednu svoju brigádu do nemeckých ozbrojených síl. V prípade Rumunska pôjde o 81. mechanizovanú brigádu a v prípade Českej republiky o 4. brigádu rýchleho nasadenia.
„…zatiaľ čo 4. brigáda rýchleho nasadenia, ktorá slúžila v Afganistane a Kosove a je považovaná za prednú zložku českých ozbrojených síl, sa stane časťou 10. nemeckej obrnenej divízie,“ píše doslova Foreign Policy. Podľa profesora Carla Masalu z Universität der Bundeswehr München ide o jasný dôkaz, že Berlín chce pokračovať v budovaní európskej armády, aj keď na realizáciu svojich plánov nenachádza ochotu v ostatných členských štátoch.
„Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predkladá myšlienku spoločnej armády už dlho, ale zatiaľ sa stretla skôr s výsmechom alebo trápnym mlčaním,“ glosuje magazín a ďalej uvádza, že plán Nemecka je značne ambiciózny. „Iniciatíva vychádza zo zhodnotenia slabých miest bundeswehru. Nemci si uvedomili, že ich armáda potrebuje zaceliť nedostatky v oblasti pozemných síl, aby krajina získala väčší politický aj vojenský vplyv v rámci NATO,“ tvrdí poľská bezpečnostná analytička Justyna Gotkowsková.
Jean-Claude Juncker Zdroj: TASR
Ale „nedostatky“ sú z pohľadu prestížneho magazínu príliš slabý výraz. „V roku 1989 vláda západného Nemecka vynakladala na obranu 2,7 % HDP. Na začiatku tisícročia to bolo už len 1,4 % a medzi rokmi 2013 až 2016 sa výdavky znížili na 1,2 % HDP. V správe pre Bundestag z roku 2014 navyše generálna inšpekcia bundeswehru uvádzala, že zo 64 helikoptér bolo použiteľných len 18. Okrem toho treba dodať, že za studenej vojny mal bundeswehr 370 000 vojakov, dnes je to zhruba o 200 000 menej.“
Rumunsko a Česká republika podľa Foreign Policy dúfajú, že úzka integrácia vojenských síl s bundeswehrom bude znamenať, že ich jednotky sa dostanú na rovnakú úroveň výcviku ako nemecká armáda. „Holandsku napríklad priniesla integrácia 43. mechanizovanej brigádnej jednotky do 1. obrnenej nemeckej divízie doplnenie tankov. Krajina totiž predala svoje posledné tanky v roku 2011. Teraz môže holandská jednotka v Oldenburgu používať nemecké tanky.“
O úzku spoluprácu s bundeswehrom však majú záujem aj ďalšie štáty. Ide údajne o škandinávske krajiny. „Doterajší postup Berlína možno hodnotiť ako úspešný. Len málo ľudí vznášalo námietky proti začleneniu holandských či rumunských jednotiek do nemeckých divízií. Hoci čiastočne asi preto, že si to možno ani nevšimli. Zatiaľ nie je jasné, aké by to prinieslo politické dôsledky, keby sa odhodlalo urobiť podobný krok viac krajín,“ uvádza Foreign Policy.
Zistenie rešpektovaného magazínu je zaujímavé aj z pohľadu komentára, ktorý predniesla Angela Merkelová po summite G7 v talianskej Taormine. Po nie príliš vrelom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom nemecká kancelárka vyhlásila, že Európania musia konečne vziať svoj osud do vlastných rúk. Merkelová tak dala jasne najavo, čo si myslí o súčasnom politickom vedení v USA aj Veľkej Británii.
Lídri krajín G7 a Európskej únie na summite v Taliansku. Zdroj: TASR
autor: Josef Provazník
