Nemáme to pod kontrolou. Nemôžeme sa nechať ďalej vraždiť! Treba, aby sa ozvali viacerí politici, rozčuľuje sa pre PL Šimkovičová

    0
    Martina Šimkovičov (Autor: TASR)
    Od marca 2016 ste členka parlamentu. Čo vás za ten čas politický život naučil?
     
    Naučila som sa, že veci niekedy vyzerajú inak, ako keď sa človek stane ich súčasťou. Ďalšia vec, niežeby som to predtým nevedela, ale úplne do dôsledkov som si uvedomila, aký je rozdiel medzi realitou prezentovanou médiami a tou skutočnou. 
     
    Dlhé roky ste pôsobili ako populárna televízna moderátorka. Chýba vám práca v televíznej brandži? A vlastne dajú sa v niečom pozície moderátora a politika porovnať? Nachádzate tam vôbec nejaký vzájomný prienik?
     
    Po mojom dlhoročnom pôsobení v médiách mi televízia, samozrejme, chýba. Tieto dve pozície sa dajú porovnávať v zmysle, že spolu súvisia – práca moderátorky hlavného spravodajstva má úzky súvis aj s politikou, a teda môj prechod do politiky vnímam ako celkom prirodzenú záležitosť.  
     
    Na čo ste za ten rok a štvrť v pozícii poslankyne najviac hrdá? Čo by ste v rámci svojich politických aktivít vyzdvihli?
     
    Možno to znie ako fráza, ale ja som najviac hrdá na to, že som sa nespreneverila pravde. Že som nezradila myšlienky, vďaka ktorým som sa do parlamentu dostala, a práve naopak – stále presadzujem a hovorím to isté, čo som hovorila v kampani. Idem v línii toho, čo ma do parlamentu dostalo.
     
    Naopak, čo sa vám nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca, prípadne vám vôbec nevyšlo?
     
    Nerada by som už v tejto fáze hodnotila, čo sa nepodarilo, čo nevyšlo. Vo všeobecnosti by som povedala, že veci nejdú z pozície nezaradenej poslankyne tak rýchlo, ako by som si želala. Keď nemáte za sebou tím odborníkov, legislatívcov, právnikov a finančné prostriedky, ktoré v parlamentných stranách na tieto účely sú, veci sa robia ťažšie. Ale ja verím, že niekoľko vecí, na ktorých pracujem, vyjde a výsledok sa dostaví. Som aktívna v témach, ktoré sú mi ako žene a špeciálnej pedagogičke blízke – sociálne a rodinné témy. Pracujem na niekoľkých návrhoch zákonov a verím, že ich postupne predložím v parlamente.
     
     
    Do NR SR ste vstupovali ako členka Kollárovho hnutia Sme rodina. Po relatívne krátkom čase však došlo vo vnútri strany k rozkolu, pričom okrem vás odišli aj Peter Marček a Rastislav Holúbek. Ako hodnotíte opustenie strany?
     
    Nerada by som sa k tomuto vracala, myslím, že sa už povedalo všetko, čo sa k tomu povedať dalo a malo.
     
    Mimochodom, zhruba pred trištvrte rokom označil vás, Petra Marčeka a Rastislava Holúbka v jednom z našich rozhovorov líder Sme rodina Boris Kollár za stroskotancov, pričom ešte dodal: „Skôr mám pocit, že keď sme sa ich zbavili, tak nám tie preferencie ešte stúpli.“ Máte chuť sa k tomuto tvrdeniu pána Kollára nejako vyjadriť?
     
    Nie. 
     
    Zároveň zaznievajú obvinenia, že hlasujete so Smerom preto, lebo ste sa nechali kúpiť. Ako by ste na to reagovali?
     
    Tieto tvrdenia sú smiešne vzhľadom na to, že koalícia má pohodlnú väčšinu a žiadne hlasy si kupovať nemusí. Nerozumiem, načo by si koalícia kupovala niečo, čo má. So Smerom, alebo teda koalíciou, hlasujem vždy, keď ide o rozumný návrh. Nevidím dôvod, prečo by som nemala hlasovať za dobré veci, či už sociálne opatrenia, zákony podporujúce ochranu životného prostredia, alebo legislatívne zmeny smerujúce k zosúladeniu našej legislatívy s európskou.
     
    Nie je však vôbec pravda, že podporujem len návrhy koalície. Podporím aj každý dobrý návrh opozície a od začiatku tak robím. Podporila som každý sociálny návrh, či už ide o mladé rodiny, prídavky, invalidov, sociálne slabých, a podporila som skoro všetky návrhy strany Sme rodina, či už išlo o prídavky, sociálne dávky, alebo Krajniakov protimešitový zákon. Skôr ma zaráža, že ani opozícia si nedokáže medzi sebou tieto dobré veci podporiť. To sú veci, ktoré vás vyslovene prekvapia – keď žena, matka, opozičná poslankyňa nepodporí návrh na zvýšenie materskej, ktorý predkladá iná opozičná strana. 
     
    Hovorí sa „nikdy nehovor nikdy“. Platí to aj vo vašom prípade v rámci možného opätovného návratu do Sme rodina alebo je to pre vás už naozaj uzavretá kapitola?
     
    Nikdy nehovor nikdy. 
     
    Uvažujete nad vstupom do iného politického zoskupenia?
     
    To, že niekam vstupujem, tu bolo už niekoľkokrát. Už som bola spájaná hádam s každým  so Smerom, so Sieťou, už som podľa médií išla kandidovať za ĽSNS ako županka a všeličo iné. Nič z toho pravda nebola. Zatiaľ plány na vstup do žiadnej politickej strany ani klubu nemám a až čas ukáže, čo bude ďalej.  
     
    Nemáte problém verejne vyjadriť svoj nie príliš pozitívny názor na islam, respektíve moslimskú komunitu. Naposledy ste po teroristickom útoku v Manchestri povedali, že: „Je potrebné vyčistiť Európu od islamu. Takto jasne a dôrazne. Už žiadna tolerancia.“ Môžete detailnejšie priblížiť, čo konkrétne máte na mysli, respektíve aké kroky podniknúť?
     
    Ako môžeme momentálne od seba odlíšiť tých dobrých a zlých moslimov, keď na zradikalizovanie stačia často len dni či týždne a z mierumilovného, nenápadného chlapca sa stáva v priebehu pár týždňov vraždiace monštrum? Ako môžeme v súčasnosti určiť, ktorý je nerizikový a u ktorého niečo hrozí?
     
    Bohužiaľ, na základe teroristických útokov, ktorým sa nepodarilo ani bezpečnostnými opatreniami zabrániť, je jasné, že to nemáme pod kontrolou a bezpečnostné zložky nevyhodnocujú situáciu úspešne. Poviem to takto, keď vraždia aj tí, čo sa tu už narodili, aj tí, ktorí prišli nedávno, muži aj ženy, starší aj mladší, ako ich od seba dokážeme odlíšiť? Keď na toto nájdeme odpovede, nebudeme musieť situáciu riešiť radikálne.
      
    A ja tvrdím, že pokiaľ ich od seba odlíšiť nedokážeme, musíme nájsť iné riešenie, aby sme sa ochránili. Aké? Na to treba hlavne začať. Nemôžeme sa nechať ďalej vraždiť! Treba, aby sa ozvali viacerí politici, nielen na slovenskej, ale aj celoeurópskej úrovni, prestali pchať hlavu do piesku a popierať realitu a aby sme spoločne začali hľadať spôsoby. Potom spolu môžeme hľadať riešenia.
     
    Veľmi ma prekvapilo, aký záujem vzbudil môj blog nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Aj to je istým spôsobom prieskum verejnej mienky a svedčí o tom, že občanov téma islamizácie Európy trápi. Veľmi si vážim pozitívne reakcie ľudí, ktorí na môj blog reagovali. Aj keď nie úplne rozumiem tomu enormnému záujmu, len som povedala to, čo si myslí drvivá väčšina Slovákov, a verím, že aj Európanov. 
     
    Mnohí vravia, že najmä západná Európa, prípadne Škandinávia, sa vo svojej tradičnej podobe nadobro skončila a multikulturalizmus sa stal už neoddeliteľnou súčasťou života na „starom kontinente“. Ako vnímate meniacu sa tvár Európy?
     
    Vnímam to veľmi negatívne a myslím si, že naši európski predkovia sa obracajú v hrobe. To, za čo Európa stáročia bojovala, za čo sa tu položili státisíce, možno milióny životov, teda za našu existenciu, je preč za 50 rokov. 
     
    Multikulturalizmus sa, bohužiaľ, stal v niektorých krajinách neoddeliteľnou súčasťou, avšak treba povedať, že úplne zlyhal a zlyháva. Naša pôvodná kultúra a tradície a kultúra islamu sa nespájajú, ale sú vo vzájomnej „vojne“. Vznikajú no-go zóny a celé štvrte, kde títo noví obyvatelia žijú bez akejkoľvek snahy prispôsobiť sa nášmu spôsobu života. Tí, ktorí to pomenúvajú, sú nálepkovaní rôznymi nepeknými výrazmi a obviňovaní zo šírenia nenávisti. Ale, paradoxne, tí, ktorí tú nenávisť šíria a rozosievajú smrť, sú obchádzaní bez komentára.  
     
    Bude aj Slovensko podľa vás o 20 – 30 rokov oveľa multietnickejšie, respektíve multikultúrnejšie, ako je to dnes, alebo sa tomuto scenáru vyhneme?
     
    Som optimista, takže ja pevne verím, že sa tomuto scenáru vyhneme.
    - Reklama -