Opäť sme prežili teroristický útok, tentoraz v Británii. Cítili ste to všeobecné mimoriadne pohoršenie, že obeťami boli najmä deti a mládež? A čo hovoríte na profil teroristu? Najprv poriadny potomok líbyjských prisťahovalcov, potom si zrazu nechal narásť fúzy, začal vykrikovať modlitby na verejnosti a nakoniec vraj odišiel do Sýrie. Existuje nejaká šanca zabrániť vývoju takýchto „koníčkov“ u západných moslimov? Koľko percent z nich sa asi tešilo z „úspechu“ svojho brata?
Všimnite si tú mustru: Niekto v Európe zaútočí, nechá vyletieť veľa ľudí do vzduchu a potom nasleduje akýsi tanček, ktorý poznáme z Paríža, z Nice a tak podobne. Médiá začnú chrliť zvesti o „solidarite s obeťami“, dojemné príbehy o nezištnej pomoci, začnú citovať najrôznejších ľudí, podľa ktorých „nad nami teroristi nezvíťazia“ a „my sa báť nezačneme“… Do čerta! Ten konkrétny samovražedný atentátnik má líbyjské islamistické korene, žil v Británii v spoločenstve ľudí z takzvanej Líbyjskej islamskej odbojovej skupiny, čo sú určite samí roztomilí, plne asimilovaní a integrovaní ľudia, ktorých si asi britská vláda priviedla domov za ich džihádistické „zásluhy“ na „demokratickom“ zvrhnutí Kaddáfího režimu… Nechutné. A k tomu sa ešte chodil do Sýrie kamarátiť s teroristami a „trénovať“ s nimi. A toto všetko „sa vie“ hneď v prvých hodinách po masakri. Nie je to divné? A čo s tým?
Páchateľ manchesterského útoku Salman Abedi Zdroj: Facebook / Britain First
Západ sa kedysi rozhodol, že má právo zvrhávať režimy po svete; a v rámci tejto šialenosti sa spájal so silami, ktoré sú v skutočnosti protizápadné, ale v danom okamihu bohato stačilo, že mali spoločného nepriateľa. A kým bude táto politika pokračovať, napríklad v Sýrii podporou „umierneného“ džihádu, v Európe budú umierať ľudia v skutočnosti „našimi rukami“. „My“ – teda v skutočnosti západní politici – sme si ich sem v mnohých prípadoch vedome a z rôznych dôvodov doviezli, „my“ si môžeme za dôsledky. O tom však „paradoxne“ naše „elity“ vôbec nehovoria. A čím viac mŕtvych bude – rukou nejakého „domáceho“ alebo importovaného islamistického šialenca – pribúdať, tým ľahšie sa dajú škrtiť tradičné európske hodnoty, pretože v čase ekonomickej krízy a blúznenia Bruselu je sloboda v zásade prepych, ktorý tí „hore“ rozhodne nemôžu tolerovať. Naopak treba mať všetko pod kontrolou… Nehovorte mi, že v prešpicľovanom priestore, akým je Británia, žiadna tajná služba alebo možno polícia nevedela, že práve ten a ten je budúci masový vrah, o to viac, keď vedeli, kam chodí „na dovolenku“ a s kým trénuje navliekanie samovražedného pásu s výbušninami… Čiže, keď sa médiá zase rituálne začnú vykrúcať nad „bielymi obeťami“ tentoraz z Manchestru, hneď potom by mali „naši lídri“ konečne odpovedať na triviálnu otázku: Prečo podporujete a hájite islamistických vrahov v Líbyi alebo Sýrii? Alebo kdekoľvek inde, samozrejme.
A keď už sme pritom, to mediálne bedákanie nad „našimi“, teda bielymi, obeťami mi pripadá do značnej miery pokrytecké. Keby nám teda naozaj „išlo o ľudí“. Až 98 percent z tých desaťtisícov všetkých obetí islamských teroristov ročne a vo svete sú ich spoluveriaci, moslimovia, ktorí sa odmietajú stať fanatikmi.
Čitateľov mohlo trochu zmiasť, čo Donald J. Trump robil v Saudskej Arábii. Po prvé, terorizmus neoznačil za prejav islamu, ale extrémizmu. Povedal by podľa vás toto niekde na predvolebnom zhromaždení v Iowe? Po druhé, Saudskú Arábiu označil za partnera v boji proti terorizmu. Čo si o tomto vyhlásení myslíte? A po tretie, za sponzoring teroristov môže Irán. Môže? Ako sa prejavil celkovo DJT voči zhromaždeným lídrom arabského sveta? A aký nastavil vzťah so Saudmi?
Nemá zmysel príliš rozoberať Trumpov „saudský“ prejav, pretože to sú len slová, ktoré od neho chceli Saudovia počuť. A slová sú zadarmo. Dôležitejšie je, že výmenou za ne od Saudov za zbrojné a iné kontrakty získal bezmála 400 miliárd dolárov, a to viac-menej za „ochranu“. V bežnej detektívke, keď prídu mafiáni do reštaurácie a vysvetlia majiteľovi, že ak nebude platiť, skončia mu v rozbitom výklade v lepšom prípade „len“ vedrá s exkrementmi, sa tomu hovorí racketeering. Zrazu prišiel americký prezident k Saudom a vo svojej podstate urobil to isté. Názorná ukážka Trumpovej zahraničnej politiky v praxi, ktorá je vlastne len málo kamuflovaným „biznisom“. Ak by mu Saudovia mali do budúcna „za ochranu“ svojho stredovekého systému platiť „jeho ceny“, tak ku koncu Trumpovho funkčného obdobia nebude mať saudský kráľ už ani na 156. manželku… Nezabúdajme totiž, že tá slávna a údajne superbohatá Saudská Arábia už si predvlani musela začať požičiavať peniaze v zahraničí a pristúpila aj k rozpredaju podielov vo svojej vlajkovej lodi, ropnej spoločnosti Aramco.
Ale vážne. Fascinuje ma, čo Trump u Saudov predviedol. Na rozdiel od svojich predchodcov všetko vymedzil len do roviny peňazí. Chcete prežiť? Tak plaťte! Aj za „mierového nobelistu“ Obamu to bolo všetko v rámci tradícií – USA totiž potrebujú petrodolár, a tak pred Saudmi vždy klonia šiju. Teraz ju Trump sklonil naoko a absolvoval tam veľa teatrálnych „tančekov“, ale všetky vzťahy v skutočnosti zredukoval na svoje heslo Amerika predovšetkým. Už pred tromi rokmi vedel, že Saudovia financujú Daeš, minuloročné odtajnenie vyšetrovacej správy o 11. septembri mu poskytlo informácie, že práve Saudovia platili útočníkov v New Yorku alebo Washingtone. A teraz príde do Rijádu s pocitom prevahy a na rozdiel napríklad od Obamu im ponúkne čosi, čo nemôžu odmietnuť, ak sa chcú vo svojej čoraz nestabilnejšej krajine udržať pri moci: Plaťte! It’s just a business.
Speech transcript at Arab Islamic American Summit ??https://t.co/eUWxJXJxbe
Replay ??https://t.co/VtmlSqciXx#RiyadhSummit #POTUSAbroad
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) May 21, 2017
Zdroj: Twitter / Donald J. Trump
Porovnajme vôbec, prosím, vývoj ostatných pár rokov v Saudskej Arábii a Iráne – u tých „dobrých“ aj u tých „zlých“. Teda ekonomika, demokracia, ľudské práva, vystupovanie voči susedom, zasahovanie do vojny v Sýrii, vzťahy s Ruskom… A prečo podľa vás DJT voči Iránu tak brutálne vystupuje, najmä pokiaľ ide o Obamovu jadrovú dohodu? Je dôvod báť sa, že Irán na nás pošle jadrovú strelu?
Nemôžete porovnávať bielu s čiernou. V čase, keď bol Trump u Saudov, vyhral prezidentské voľby v Iráne doterajší líder štátu Hassan Ruhání. Každoročné hodnotenie demokracie na Blízkom východe, ktoré pripravuje americké ministerstvo zahraničia, konštatuje, že jediné blízkovýchodné slobodné voľby sú práve a len v tom kritizovanom Iráne. Už len z tohto pohľadu by mal byť Irán pre Západ tým hlavným spojencom – teda ak by nám naozaj išlo o tú demokraciu. Iránsky problém však spočíva v tom, že Teherán sa od islamskej revolúcie v roku 1978 snaží ísť vlastnou cestou a po skúsenostiach s diktatúrou prozápadného šáha sa Washingtonu a Západu všeobecne vyhýba oblúkom. A to sa predsa nesmie. A preto sa teraz omieľajú prinajmenšom tie tézy o iránskej podpore terorizmu, keď už jadrová dohoda fakticky zrušila „strašiaka“ v podobe iránskej jadrovej zbrane. Kritizovať Irán za čokoľvek je v niektorých kruhoch skrátka „in“, aj keď je to „in“ skôr len zo zotrvačnosti. A zatiaľ čo vzduchom lietajú rôzne slová a obvinenia, najväčšie európske koncerny sa už do Teheránu vrátili, pretože sa im na tamojšom trhu po pekných pár rokoch teraz vracajú vyhliadky na nebývalé zisky. Aj pre ne sa Trump vlastne drží na uzde – kritizuje síce ostro Obamovu jadrovú dohodu, aby predovšetkým domácej, čiže americkej židovskej loby ukázal, že stojí na „správnej strane“, ale súčasne nebráni americkým firmám, aby s Iránom obchodovali. Možno aj preto Irán nakupuje dopravné lietadlá od Boeingu a nie od Airbusu – kšeftom za miliardy, na ktorý sa nikto vo Washingtone neodváži siahnuť, sa jednoducho zaháčkoval na americkej scéne a zviazal tamojším jastrabom ruky.
Porovnávať Saudov s Peržanmi je nezmyselné. To je niečo ako porovnávať noc a deň.
Ale je to zaujímavé z hľadiska toho „demokratického“ západného sveta – reálnu demokraciu v Iráne odmietame v prospech totálnej stredovekej tmy u Saudov, ktorí so svojím vahhábizmom navyše stoja za väčšinou súčasných teroristických skupín vrátane Daeša a al-Káidy. A práve týmito svojimi „výhonkami“ skúšajú bojovať proti iránskemu vplyvu – z pohľadu sunnitských Saudov je totiž šiítsky Irán ich hlavným súperom o pozíciu lídra celého Blízkeho východu. Doterajší vývoj tohto „súboja“ napríklad v Sýrii alebo Jemene, ktorý Saudovia už tretí rok bombardujú, naznačuje, že v proxy vojnách proti Iránu prehrávajú. Nie je napríklad bez zaujímavosti, že asi len dva dni pred Trumpovým príchodom dopadla na Rijád balistická raketa, ktorú odpálili rebeli z Jemenu. A vôbec si nie som istá, či Saudom nejako pomôžu zvrátiť situáciu tie neuveriteľné hromady zbraní, ktoré im teraz Trump vnútil.
Saudská armáda je slabá, na vlastné čoraz sociálne deprimovanejšie, a preto nespokojnejšie obyvateľstvo sa veľmi spoliehať nemôžu; a na žoldnierov zase potrebujú peniaze…
DJT teraz prvýkrát navštívi spojencov v NATO. Povie: „Zaplaťte, lebo na vás kašlem?“ Zmôže sa v rámci Európy na nejakú „svoju“ politiku voči Rusku alebo ho to vyšetrovanie, ktoré proti nemu vedú doma pre ruský vplyv, zatlačilo natoľko, že pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu, bude nakoniec konformný? Aj keď teda, on a minister zahraničia Tillerson vyslali voči Rusku ústretové signály a skresali vojenskú pomoc Ukrajine, ktorej sa to nepáči…
Áno, podľa mňa zopakuje formulku Zaplať, tučniak!, aby som citovala filmovú repliku Jeana-Paula Belmonda. Ak má udržať víziu Amerika predovšetkým, tak nič iné ani urobiť nemôže, aj keď tá odstávka zbraní zadarmo pre Ukrajinu je naozaj vcelku prekvapivá. Prekvapivá, ale súčasne plne v logike Trumpovej zahraničnej politiky. Treba sa totiž vrátiť k príhovoru, v ktorom minister zahraničia USA Rex Tillerson, bývalý šéf ropného koncernu ExxonMobil a človek, ktorý sa mnohokrát stretol s Putinom, zhrnul aktuálnu zahraničnú politiku: „Zabudnime na ľudské práva a podobne, dôležitá je dôvera a má dať – dal.“ Z toho prejavu jasne vyplýva, že Trumpov Washington berie vážne len rovnocenných súperov, teda Číňanov a Rusov, s ktorými chce spolupracovať. A všetkých ostatných považuje za „ľahkú korisť“, ktorá dlho žila na americký úkor, až sa USA v rámci „policajtovania“ sveta dostali do stavu, keď ekonomika kopíruje trendy z veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia a americké dlhy už nemožno splatiť ani matematicky.
Výmenou za predloženie účtu svojim západným spojencom ponúkne nejakú žertvu typu „samozrejme, že napadnutie jedného člena NATO je napadnutím všetkých“, ale to mu nemôže uškodiť a ani ho to k ničomu nezaväzuje. Spomínaná situácia zatiaľ nikdy nenastala a nie je dôvod predpokladať, že niekedy nastane. A čo viac, v radoch „spojencov“ je už aj tak dokonalý chaos – Grécko, člen EÚ a NATO, sa napríklad minule oficiálne sťažovalo, že Turecko, kolega z NATO, až príliš často narúša jeho vzdušný priestor. Čo to znamená v praxi? Môže člen NATO napadnúť člena NATO? A čo to prípadne znamená pre ostatných členov NATO? A môže sa „priateľ z NATO“ súčasne správať „nepriateľsky“ k členovi EÚ? V prípade Turecka možno áno, ale ako sa z toho všetkého vymotať, keď si pravou rukou potriasajú a ľavou dávajú zauchá?
Samozrejme, že domáci bojovníci proti Trumpovi chcú zachovať status quo, a tak „si stále idú“ tú svoju „Russiagate“. Osobne mi pripadá neuveriteľné, že ich to stále baví, aj keď ani po bezmála roku ešte nepredložili žiadne dôkazy. Ak by som toto mala brať za hlavný motív súčasného Západu, tak celkom ľahko pochopím, prečo sa viac a viac krajín primkýna k čínsko-ruskej Eurázii.
Czech president pardons convicted contract murderer – Český prezident odpustil trest nájomnému vrahovi, referujú americké médiá o prepustení Jiřího Kajínka z väzenia. Je to hanba pre Česko? Ako celú vec vnímate vy osobne?
Úprimne povedané, nemám názor. Nemám na to dostatok informácií. V každom prípade je jasné, že je to kauza, ktorá bola sporná od samého začiatku a štát sa v nej žiadnou prehnanou dôveryhodnosťou podľa všetkého nevyznamenal. Ale či je to hanba pre Česko? Hanba pred kým, preboha? Ak sú na slobode masoví vrahovia typu Georga Busha alebo Tonyho Blaira, tak predsa nemôžeme mať hanbu z jedného Kajínka, nie?
Jiří Kajínek po prepustení z väzenia Zdroj: ReproFoto, YouTube
Na záver tradičná otázka. Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Bude zaujímavé sledovať Trumpa v Európe, či už pri rokovaní o NATO, alebo na G7.
