O neoficiálnom scenári “na zachovanie občianskeho zmieru” v prípade zvolenia Le Penovej informoval francúzsky týždenník L'Obs odvolávajúci sa na tri zdroje z prostredia “bývalej vlády a štátnych inštitúcií”.
Podľa týždenníka tajné služby pred druhým kolom volieb informovali vládu, že narastá počet násilností s použitím pyrotechniky, ktorých cieľom bolo “ublížiť poriadkových silám”, a že v prípade výhry Le Penovej v druhom kole hrozí prepuknutie násilných nepokojov.
Plán vznikol na základe rastúcich preferencií Le penovej pred druhým kolom volieb. Počítal s rozsiahlymi násilnými demonštráciami, ktoré sa v menšej miere odohrali po ohlásení výsledkov prvého kola. Pri demonštráciách v Paríži vtedy došlo k stretom medzi prívržencami krajnej ľavice a polície, pri ktorých utrpeli zranenia viacerí policajti i demonštranti.
“Bol to viacstupňový plán. Prioritou bolo zachovať občiansky zmier pri rešpektovaní ústavných pravidiel,” povedal pre týždenník L'Obs nemenovaný muž, ktorý mal byť so zámerom oboznámený.
Plán počítal s tým, že premiér Bernard Cazeneuve by v prípade volebného úspechu Le Penovej zostal pri moci až do júnových parlamentných volieb. To by zabránilo zmene na poste ministra vnútra v časoch “krízy” a násilností. Poradcovia Cazeneuva však existenciu uvedeného plánu popreli.
Takýto postup by bol v rozpore s tradíciou, že po zvolení nového prezidenta podá premiér demisiu, ale bol by v súlade s ústavou, informoval francúzsky denník Le Figaro. Premiér by musel obstáť v hlasovaní o vyslovení dôvery v parlamente.
Podpredseda Národného frontu Louis Aliot označil plán za nepredstaviteľný. “Bol by to nepriateľský akt voči národnej suverenite,” vyhlásil.
V druhom kole prezidentských 7. mája napokon s veľkým náskokom nad Le Penovou zvíťazil Emmanuel Macron, ktorý sa už medzičasom chopil prezidentského úradu.
