Akým spôsobom ste vstúpili do politiky? Stali ste sa členom SNS už počas predsedníctva Jána Slotu? Alebo ste začínali v inej strane, prípadne na komunálnej úrovni?
Slovenská národná strana je moja prvá strana, a to už od roku 1992, keď ma oslovil jeden môj veľmi dobrý priateľ s tým, či by som mu nechcel pomôcť so založením miestnej organizácie SNS v Dobšinej. Takže som využil túto ponuku a už od spomínaného roku ´92 som členom strany.
To už je veru poriadne dlhý čas. Môžete teda porovnávať vývoj, ktorým si strana za tie roky prešla. V súčasnosti je dôležitým poznávacím znakom SNS aj to, že ste asi nikdy nemali tak blízko k maďarskej menšine, ako je to práve teraz. Aj vďaka obom lídrom strán Most-Híd, respektíve SNS sú vzájomné vzťahy priam ukážkové. Toto by však trebárs pred 10 rokmi bolo nemysliteľné. Občas pritom ešte stále zaznievajú kritické hlasy tvrdého jadra SNS, že je hanbou národnej strany, ak paktuje s Maďarmi. Vo všeobecnosti však panuje medzi subjektmi symbióza. Zmenil sa teda podľa vás za poslednú dekádu volič SNS?
Myslím, že volič SNS sa veľmi nezmenil, pretože tie problémy bežných ľudí sú úplne iné, ako možno deklarujú čelní predstavitelia vo vysokej politike. Obyčajní ľudia to tak necítia a nechápu ten rozdiel medzi Slovákmi, Maďarmi či Nemcami. Je to o ľuďoch. Či sa ľudia chcú dohodnúť.
A tá situácia vtedy a dnes?
V minulosti čelní predstavitelia strany používali možno také expresívnejšie vyjadrenia, ktoré mohli podnecovať k istej neznášanlivosti, či dokonca nenávisti. V bežnom živote však tie nesympatie určite nie sú také, ako ich (vtedajší politici) prezentovali.
Vy osobne máte v národnej rade za sebou premiérovo rok a štvrť. Aké pocity vo vás doposiaľ prevládajú?
Viete, bol som veľmi milo prekvapený, pretože v médiách je národná rada prezentovaná ako skupina darmožráčov, prípadne ako skupina zlých ľudí, ktorí sa len hádajú a pre túto republiku nič konštruktívne a hodnotné neprinesú.
Čiže príjemne ma to zaskočilo a myslím si, že 99 % poslancov sú slušní ľudia a keď sa aj stretávam s bežnými ľuďmi a debatujeme o ich problémoch, tak im vysvetľujem, že tých päť-šesť, možno desať ľudí, ktorí v pléne vykrikujú a argumentujú expresívnymi výrazmi, to nie je vzorka národnej rady.
Keď hovoríte o konštruktívnych nápadoch, tak práve SNS predostrela pred dvomi mesiacmi návrh povinného 13. platu pre zamestnancov, ktorý by bol oslobodený od daňového zaťaženia. Napríklad ale opozičná strana SaS návrh kritizuje a označuje ho za ekonomický, ako aj právny nezmysel. Konzultovali ste už tento krok aj so zamestnávateľmi?
Tento návrh nevzišiel z jednej hlavy. Konzultovali sme to s viacerými spoločnosťami a združeniami, pričom si myslíme, že občan by mal mať nejakú vyššiu sociálnu istotu. A podnikatelia, ktorí sú naozaj čestní a dlhodobo fungujú v biznise, tak prakticky aj tie 13. platy vyplácajú. Dlhodobo sa vie, že sú veľmi veľké socioekonomické rozdiely medzi východom a západom krajiny. Na východnom Slovensku sú, samozrejme, tie platy podstatne nižšie a aj tie odmeny sú nízke, prípadne vôbec žiadne. Takže chceli by sme to zrovnoprávniť, aby tá spravodlivosť bola širokospektrálna a celoslovenská.
Keď už sme „nakusli“ socioekonomické postavenie, respektíve veľké nerovnosti v rámci regiónov, vy sám pochádzate z Dobšinej neďaleko Rožňavy. Ako pomôcť zlepšiť ťažkú situáciu v meste, respektíve okrese a prispeť tak ku skvalitneniu života miestnych obyvateľov?
Veľké plus je už to, že región má poslanca národnej rady, pretože v rámci informačného toku tu nie je žiadna okľuka, správy a informácie sú podávané a prijímané priamo. To znamená, snažím sa spolupracovať s rôznymi organizáciami, samozrejme, tiež so samosprávou a absolútne som nápomocný či malým obciam, prípadne aj väčším obciam alebo mestám. Je to pre mňa priorita.
Som lokálpatriot, narodil som sa, žijem a chcem žiť v Dobšinej a myslím si, že mi je ´bližšia košeľa ako kabát´. Takže sa snažím presadzovať a smerovať rôzne projekty aj rôzne aktivity do Rožňavského okresu, respektíve na Gemer.
Dobšiná Zdroj: Facebook, FotoDobšiná
Je podľa vás práve slabá sociálna situácia najpálčivejším problémom Slovenska? Alebo sú tu iné, ešte dôležitejšie záležitosti?
Najväčším problém, ktorý som v predchádzajúcich otázkach spomenul, je tá nesymbióza východu a západu. To považujem za problém číslo jeden. Máme veľkú ´smolu´, že Bratislava je na okraji Slovenska. Ak by bolo hlavné mesto niekde v strede štátu, tak by tá situácia bola úplne iná. Takže vyrovnať tie rozdiely medzi východom a západom je tá najväčšia výzva. To je najvýraznejšia chyba všetkých vlád a všetkých politických strán, ktoré tu doteraz boli.
Východné Slovensko je úplne biedne. Ľudia tam majú minimálne mzdy a žijú z ruky do úst. Tie ekonomické a spoločenské rozdiely sú v porovnaní s Bratislavou, respektíve západom krajiny markantné.
V jednom z rozhovorov ste vyslovili názor, že „žijeme v 21. storočí, ktoré nie je z hľadiska celosvetového diania najoptimálnejšie“. Môžete to trošku viac rozviesť?
Tá politická situácia vo svete je veľmi zvláštna, pretože Slovensko síce je členom európskeho spoločenstva, no spolupodieľa sa na rozhodovaní vo veľmi malom množstve. Nevieme ovplyvniť veci, ktoré nás trápia. Rozhodujú o tom Nemci, Francúzi, skrátka veľké štáty. No oni nepozerajú, ako sa žije v týchto malých štátoch. Majú svoje záujmy a tie si zastávajú, my ťaháme za kratší koniec a musíme plniť tie podmienky, ktoré si oni odhlasujú v Európskom parlamente, pretože žijeme v demokratickom spoločenstve. A väčšina tak rozhoduje o menšine, pričom nie vždy to tej menšine musí aj vyhovovať. A ten ich sociálny aspekt je na veľmi nízkej úrovni. Prosto nám ubližujú. Ale aj my sami chceme byť niekedy pápežskejší ako pápež, to znamená, že aj tú legislatívu EÚ prijímame možno až priveľmi pokorne.
Máte na mysli konkrétne utečenecké kvóty?
Nie, myslím to širokospektrálne. Utečenci nie sú v súčasnosti slovenský problém. Ten problém našej vlasti je už niekoľkokrát spomenutá (ne)zamestnanosť a z toho plynúce regionálne rozdiely medzi východom a západom Slovenska.
V rámci zamestnanosti existujú rokovania medzi Európskou komisiou a SR, no tie sú podľa môjho názoru veľmi neštandardné. Možno, že sú štandardné pre nich, ale nie pre nás. Núkajú nám možno niečo, čo my ani nepotrebujeme, napríklad rôzne vyhlášky či smernice. A to je tá chyba.
Namiesto toho, aby to bolo naopak – teda ponúkať to, čo na Slovensku reálne potrebujeme.
Hlavne si treba uvedomiť a vychádzať z toho, že na Slovensku je iná kultúra, iná história, iný vývoj ako, povedzme, v Nemecku alebo vo Francúzsku.
Hoci ste národniar, spýtam sa aj na zahraničné témy. Čo vás za posledný rok najviac zaujalo v medzinárodnej politike?
To je veľmi náročná otázka, keďže tých vecí a udalostí je naozaj na celom svete veľa. Neviem, či chcete počuť niečo negatívne alebo pozitívne, no myslím, že je fajn, že lepšie funguje komunikácia medzi európskymi štátmi.
Hoci viac ma mrzí, že komunikácia na úrovni štátov V4 je veľmi slabá. Predstavoval by som si oveľa intenzívnejšiu komunikáciu, pretože V4 má k sebe veľmi blízko, no aktuálne tá vzájomná interakcia nejako nefunguje. Napríklad Poliaci akoby úplne „uleteli“ a keď už jeden člen nejako výrazne uhne, potom je tá sila, logicky, oveľa nižšia.
Poslanec Peter Pamula Zdroj: mr
Poslednou veľkou zahraničnou témou boli prezidentské voľby vo Francúzsku. Je podľa vás Emmanuel Macron tým správnym prezidentom pre Francúzsko?
Treba si uvedomiť, že pred voľbami sa každý kandidát prezentuje inak ako po voľbách. Až prvý rok ukáže, akým spôsobom chce Francúzsko, respektíve Európu (Macron) viesť. Hlavne na dvojici Merkelová-Macron bude záležať, akým smerom sa bude uberať európsky kontinent. To ovplyvní, samozrejme, aj nás ako súčasť európskeho spoločenstva.
Už sme spomenuli, že pochádzate z Košického kraja, kde je županom Zdenko Trebuľa. Ako hodnotíte z pohľadu občana, ale aj politika jeho prácu? Napreduje KSK pod jeho vedením?
To je veľmi ťažká otázka, pretože východné Slovensko je, bohužiaľ, dosť zaostalé. Hoci sa možno niekto aj na to urazí. Zaostávame však za ostatnými krajmi a strašne ma mrzí, že čelní predstavitelia kraja nedokázali do Košického kraja dotiahnuť podnikateľov a zahraničných investorov, ktorí by rozbehli v kraji svoj biznis. Všetci sa sústredia len na Nitru, Bratislavu, Trnavu, možno trochu Žilinu.
A to je strašná chyba, lebo veľmi veľká časť východoslovenského kraja musí dochádzať za prácou a cestuje na tzv. týždňovky. To má, samozrejme, aj sociálny aspekt – rozvrat rodín, míňanie zarobených peňazí v inom regióne… Toto je tá chyba, ktorú vyčítam nielen župe, ale aj predošlým vládam.
A tiež sa pýtam, či nemohol stáť závod Jaguaru medzi Košicami a Prešovom namiesto Nitry? Aj tak tam budú chodiť pracovať mnohí ľudia z východného Slovenska. Iste, argumentuje sa, že infraštruktúra a komunikácie nie sú také rozvinuté ako na západe (Slovenska), no prečo sa potom nebudovala aj spodná trasa?
Súčasný predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Zdroj: TASR
Postaví SNS v župných voľbách vo ´vašom´ Košickom kraji svojho vlastného kandidáta?
Na jednom z predsedníctiev sa SNS rozhodla, že do župných volieb pôjdeme samostatne. Nie je vylúčené, že v procese vyjednávania pred župnými voľbami nakoniec bude nejaká koalícia, ale v súčasnosti je posledné stanovisko predsedu strany také, že SNS ide do župných volieb samostatne.
A padlo už meno konkrétneho kandidáta? Ak teda môžete prezradiť…
Práveže to nemôžem ešte povedať (úsmev). Ale kandidátov máme niekoľkých, pričom sú uzrozumení s politickou situáciou, aká je, a hlavne nám ide o to, aby to boli všetko regionálne tváre. Jednoducho, aby to neboli kandidáti, ktorí sú niekde inde.
My totiž máme v strane takú minizásadu, že ´jedna funkcia stačí´. Preto by nebolo veľmi vhodné, aby poslanec NR SR bol zároveň aj županom, pričom aj táto županská pozícia vyžaduje „stopercentného“ človeka.
Hovoríte, že váš kandidát by mal byť skôr lokálpatriot zrastený s daným regiónom a nie mediálne známa miestna celebrita. Nie je to však dvojsečná zbraň? Predsa len, nespoja si ľudia práve tú mediálne známejšiu osobnosť ako svojho favorita vo voľbách?
Určite áno. No SNS je pevne nohami na zemi, čo znamená, že nejdeme do župných volieb s tým, že ideme dopredu rozprávať, ako to vyhráme. Vychádzame totiž z toho, aké percento v Košickom kraji máme, takže chceme byť možnými partnermi aj iných strán.
Aký máte názor na nedávnu kauzu okolo otvárania poslaneckej korešpondencie? V „hlavnej úlohe“ boli jednak Andrej Danko, ako aj vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan?
Poviem pravdu, ešte som sa s Andrejom Dankom o tom nerozprával, no myslím si, že o tom ani vôbec nevedel. Má toľko pracovných povinností, že nevie, kde mu hlava stojí. Nedokážem si predstaviť, ako tam Andrej Danko otvára a číta niekoho listy.
Tak ale pán Guspan asi o tom vedieť musel, nie?
Guspan určite áno.
A prečo Guspan potom neinformoval o takýchto postupoch svojho nadriadeného A. Danka? Lebo asi sa zhodneme, že otváranie cudzej korešpondencie je už dosť závažná vec…
Oni tvrdia (Kancelária NR SR), že to robili aj predtým a bola tam nejaká zaužívaná zvyklosť, ktorú mali títo úradníci nastavenú a Danko do toho vhupol. Lebo on nemôže ovplyvniť od zásobovania cez kanalizáciu až po nejakú rekuperáciu vzduchu všetko v parlamente. Myslím, že o tom netušil a jednoducho to naňho celé spadlo.
Okolo Andreja Danka však bolo dosť rušno už aj v minulých mesiacoch (napr. násilie na priateľke, kauza „kapitán“…). Nemôže to poškodiť pozitívny imidž strany? Môžu tým SNS klesnúť preferencie?
Na chvíľu k tomu poklesu preferencií prísť môže, keďže postava Andreja Danka bola vykreslená v týchto kauzách veľmi negatívne. Myslím si, že mal byť ešte tvrdší, čo sa týka tých kapitánskych výložiek, pretože on to vyznamenanie berie ako česť a vôbec to z jeho strany nebolo nejakým spôsobom vynútené, že by to nejako sám požadoval.
On to dostal a nikto s tým nepočítal, že by z toho mohla byť kauza. A to, že pobozkal tie výložky… Podľa mňa každý vojak, ktorý si váži svoju republiku a svoju armádu, tak by to spravil. Možno to bolo trošku emotívne, no ja osobne za tým stojím.
Skôr si myslím, že by bola chyba, keby sa z toho vyviňoval, prípadne ospravedlňoval. Nemá na tom ani štipku viny.
Hovoríte o svojom straníckom šéfovi s rešpektom. Tým pádom predpokladám, že Andreja Danka považujete za ideálneho lídra nielen SNS, ale aj parlamentu…
S Andrejom Dankom sa poznáme ešte z čias, keď nebol predsedom SNS, takže nás spája priateľstvo. Myslím, že je to čestný mladý človek, ktorý padol do politiky s čistým štítom a občas tie emócie uňho prevládajú, keďže vysoká politika je jednak veľmi psychicky náročná a tiež aj zákerná. Pretože na rôzne rozhodnutia sa dá pozerať rôznymi spôsobmi.
Aj vaše meno sa však v polovici októbra 2015 objavilo v článku Denníka N o podozrivých eurofondových projektoch. V spomínanom článku sa okrem iného uvádza, že ste mali „dohadzovať“ zákazky firme SENSIM, ktorá je podozrivá z nekalej súťaže. Čo k tomu môžete povedať?
Je to zaujímavá vec, lebo keď som v minulosti dostal po prvý raz túto otázku, nerozumel som vôbec jej zadaniu. Netušil som, o čo tej redaktorke ide.
Ja som bol koordinátorom rozvojových projektov a bol som zamestnancom mesta. Čiže som po administratívnej stránke riadil prakticky všetky aktivity, ktoré sa týkali prípravy projektov. V tom čase nám nikto nedokázal poskytnúť informácie, ako sa majú tie projekty robiť, tak sme vlastne začínali na zelenej lúke a snažili sme sa získavať informácie, odkiaľ sa dalo.
Pritom v tom období ma oslovila pani Stašíková, neskoršia manželka pána Drugdu.
Obaja potom došli do Dobšinej, že by chceli robiť externý manažment pre nejaké projekty. Začali sme spolupracovať, pričom tá prvá spolupráca viete, aká býva – je tam veľa nadšenia, počiatočný entuziazmus, také to „ideme do toho“.
Ale po nejakom čase som prišiel na to, že tá kooperácia s nimi nebude vhodná, čo sa týka mojej osoby. Ich pohľad na riešenie problémov bol totiž úplne odlišný od toho môjho. Ja som sa stále snažil zastávať záujmy obce a mesta, pričom oni mali trošku iné záujmy.
Oni mali záujem robiť tých projektov veľa. Ja som mal podozrenie, že to je na úkor kvality. Ale o kvalite tam nebola ani zmienka. Chceli skrátka zákazku.
Takisto aj projekty, ktoré nám pripravovali, neboli vždy úspešné. To znamená, že bolo viac rečí ako skutkov. Čiže tá spolupráca bola veľmi rýchlo ukončená a to „dohadzovanie“ je len nafúknutie reálneho stavu. Možno robili dva, tri projekty v našom okrese, ale viac nie. Takže to nefungovalo tak, že sme chodili po obciach a zháňali, vybavovali alebo dakoho presviedčali.
Bol to taký prvotný boom, navyše druhá strana (Drugdovci) deklarovala, že majú vzťahy a poznajú problematiku, no opak bol pravdou.
