Plynovod Nord Stream 2 bude po dokončení pumpovať nerastné bohatstvo z Ruska do severnej Európy a polovicu mamutieho projektu zaplatí pätica západoeurópskych energetických firiem. To už je isté, dohoda padla koncom apríla.
Rakúska ÖMW, francúzska Engie, holandsko-britská skupina Royal Dutch Shell a na záver dva nemecké energetické giganty Uniper and Wintershall. Spoločne tieto spoločnosti investujú približne 9 a pol miliardy eur, čo je polovica celého projektu. Rakúska ÖMW dokonca prednedávnom ubezpečila, že je ochotná poskytnúť financie navyše.
Aj keď polovica peňazí pôjde z Európy, ruská firma Gazprom si ponechá plnú kontrolu nad projektom.
Energetický šach
Podporu plynovodu, ktorý dovedie z Ruska do severnej Európy 55 miliárd kubických metrov plynu ročne, vyjadrilo už Nemecko a Európska komisia deklaruje pripravenosť rokovať o projekte s Moskvou. Podporu má Nord Stream 2 aj u našich západných susedov v Rakúsku.
Baltické štáty sú, naopak, rázne proti rovnako ako aj Poľsko, ktoré svoju sťažnosť hnalo až na Európsky súd pre ľudské práva. To všetko pre obavy z toho, že by Moskva mohla spôsobiť ešte väčšiu energetickú závislosť Európy od ruského zemného plynu.
Medzi kritikov ruského projektu Nord Stream 2 patrí aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má vo svojom portfóliu práve energetiku. Plynovod obíde Ukrajinu, a tým aj Slovensko, čím by sme stratili výhodu tranzitnej krajiny a Gazprom by mohol podľa Šefčoviča získať dominantné postavenie na európskom trhu s energiami.
Napriek kritike by sa mala výstavba Nord Stream 2 začať na budúci rok. „Je to rozhodné potvrdenie zahraničného podieľania sa na tomto projekte, je to dôležitý finančný základ na to, aby bol projekt dokončený ku koncu roka 2019,“ povedal šéf Gazpromu Alexej Miller o dohode s piatimi energetickými firmami z EÚ.
Dokončenie projektu Rusku umožní obísť pri dodávkach plynu do krajín Európskej únie Ukrajinu. Práve spory medzi Moskvou a Kyjevom v minulosti viackrát strašili energetickou krízou, ktorá sa týkala aj Slovenska.
Zbaviť sa Ukrajiny?
Európske firmy, ktoré Gazpromu dajú polovicu na výstavbu plynovodu Nord Stream 2, sa s ruským energetickým gigantom dohodli už na jeseň 2015, ale Poľsko v tom čase kontrakt zablokovalo. Prvá časť Nord Stream 1 už funguje, ale len na polovičný výkon a je preto podľa viacerých európskych expertov otázne, či sa finančne oplatí.
„Nord Stream 2 je plynovod na odvedenie pozornosti, stavajú ho, aby sa zbavili Ukrajiny,“ tvrdí Sijbren de Jong, expert na energetiku v Haagskom inštitúte strategických štúdií. Podľa iných ide o čisto komerčné rozhodnutie, keďže ani dokončenie Nord Stream 1 z roku 2012 nespôsobilo žiadnu energetickú katastrofu.
Portál Foreign Policy však varuje, že európske zásoby plynu sa v nasledujúcich dvoch dekádach scvrknú o polovicu a Gazprom robí všetko preto, aby vyplnil dieru, ktorá vznikne na tomto lukratívnom trhu.
Sijbren de Jong z Haagskeho inštitútu strategických štúdií tvrdí, že Gazprom ešte nemá vyhraté, ani keď dostal podporu európskych energetických firiem. Ruský gigant je totiž jediným akcionárom projektu Nord Stream 2, a to znamená ďalšie problémy. Plynovod totiž vedie po morskom dne a jeho výstavbu tak musia odklepnúť Dánsko, Švédsko aj Fínsko, pretože cez ich vody stavba povedie a získať ich súhlas môže byť ešte komplikované.
Brusel aj Nemecko sú však projektu naklonení. Začiatkom roka Európska komisia deklarovala, že sa európske energetické zákony nevzťahujú na časť plynovodu Nord Stream 2, ktorá vedie mimo európske pobrežie.
Iný uhol pohľadu
Pri výstavbe plynovodu Nord Stream 2 a znejúcej kritike nejde podľa analytika Eduarda Chmelára len o energetiku, ale najmä o rozhodovacie procesy v Európskej únii, ktoré často závisia od toho, čo povie Nemecko. Chmelár pre Parlamentné listy v krátkom rozhovore uviedol, že v prvom rade ide o rusko-ukrajinský spor a o to, ako funguje rozhodovanie v rámci Európskej únie.
„Buď budeme brať jednotnú Európu vážne, a v tom prípade by mala mať EÚ spoločné postoje, alebo sa na to vykašlime. Pretože ak bude politika v Európe vedená spôsobom, že Nemecko a Rusko sa dohodnú, tak by sme mali tŕpnuť. Ak sa to deje v energetickej oblasti, či sa to nebude diať aj v tej politickej,“ uviedol Chmelár pre PL.
„Na takomto princípe sa kedysi dohováral Sovietsky zväz s nacistickým Nemeckom, že dali nabok záujmy celej Európy a riešili vlastné záujmy,“ načrel do histórie analytik.
Takéto dohody nie sú podľa Chmelára ojedinelé a ako príklad uviedol diplomatický spor medzi Tureckom a Holandskom. „Európa proti nátlaku Turecka nič neurobila, len nejaké banálne vyjadrenia. Nešlo o nijaký spoločný postup a som presvedčený, že Turecko si to dovolilo len preto, že Holandsko je malý štát a že by postupovalo inak, keby sa za to postavila celá EÚ, a v tomto prípade je to rovnaké. Proste Nemecko si rieši vlastný biznis,“ skonštatoval Chmelár.
- Reklama -
