„Skôr alebo neskôr poviete niečo, za čo budete v daný moment kritizovaní. V dlhodobom horizonte však bude lepšie pochopené to, čo ste chceli povedať,“ uviedol rakúsky prezident pre denník Kronen Zeitung a vypočul tak aspoň čiastočne 82 % čitateľov denníka, ktorí od Van der Bellena žiadali dodatočné vysvetlenie jeho slov. A to nielen k noseniu šatiek, ale aj porovnávaniu pozície moslimských žien v šatke a situácii židov, ktorí boli nútení za druhej svetovej vojny nosiť Dávidovu hviezdu.
„Bola to moja chyba, ak to tak niekto chce počuť,” cituje Kronen Zeitung vyjadrenie prezidenta s tým, že je možné ho považovať za dôkaz sebakritiky, ale zároveň za pokračovanie polemiky z jeho kritiky. Ako totiž prezident ďalej uviedol, hlavnú chybu skôr vidí vo formulácii svojho “posolstva”, nie v jeho samotnom obsahu. „Ale nechcel som porovnávať Dávidovu hviezdu s moslimskými šatkami. Išlo skôr o príklad občianskeho odporu.”
Prezident považuje rozruch, ktorý sa rozpútal, za zlú interpretáciu jeho výrokov. „Dlhší čas som znepokojený, že sa sústreďujeme iba na samotné vyústenie extrémistických ideológií. Teda na holokaust či koncentračné tábory, ale nepremýšľame už toľko o tom, čo tomu v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia predchádzalo. Na mysli mám diskrimináciu určitých národností, názorov a presvedčenia,” uzavrel prezident “šatkovú kauzu”.
Ale ani v dôvodovom rozhovore pre Kronen Zeitung sa prezident nepriznal k chybe vo svojom tvrdení, že Dáni počas druhej svetovej vojny na dôkaz solidarity so židovským obyvateľstvom nosili na verejnosti Dávidovu hviezdu. V skutočnosti síce mnohí Dáni s utláčanými židovskými spoluobčanmi sympatizovali, ale až tak ďaleko podľa dochovaných historických prameňov rozhodne nešli.
Kým je rakúsky prezident znepokojený nad údajným utláčaním moslimov, publikuje Kronen Zeitung výsledky prieskumu z Egypta. Zúčastnilo sa ho takmer 10 000 ľudí vo veku medzi 18 a 59 rokov. Viac ako päťdesiat percent z nich uviedlo, že schvaľuje telesné tresty voči ženám a deväťdesiat percent respondentov potom súhlasilo s tým, že posledné slovo by mal mať doma vždy muž. A to pritom Egypt patrí z hľadiska práv žien v porovnaní s ostatnými moslimskými krajinami k špičke.
Celý text v nemčine je TU.
