Nemecká kancelárka Angela Merkelová v roku 2015 povedala, že nenavštívi Rusko dovtedy, kým nebude dosiahnutý hmatateľný úspech v riešení krízy na Ukrajine a v Sýrii. Hoci sa situácia v oboch spomínaných krajinách od tej chvíle nijako nezlepšila, nemecká politička sa rozhodla dať prednosť dialógu so svojím náprotivkom Vladimirom Putinom.
Angela Merkelová navštívila ruského lídra Vladimira Putina v utorok 2. mája v jeho letnej rezidencii pri brehu Čierneho mora v meste Soči. Oficiálnym dôvodom jej návštevy bola príprava na samit G20, ktorý sa bude konať v júli tohto roku v severonemeckom Hamburgu.
#Sochi: Meeting with Federal Chancellor of Germany Angela Merkel https://t.co/kc03QJmn2p pic.twitter.com/6t8I53Ga1u
— President of Russia (@KremlinRussia_E) May 2, 2017
Zdroj: Twitter/President of Russia
Merkelová hovorila s Putinom o občianskej vojne v Sýrii, o kríze na východe Ukrajiny, o medzinárodnom terorizme aj o vzájomných vzťahoch medzi Nemeckom a Ruskom.
Ešte predtým, než odišla nemecká kancelárka do Soči, jej tlačový hovorca Steffen Seibert vyhlásil, že „dve problematické záležitosti stále škodia vzájomným vzťahom“. Ide o anexiu polostrova Krym v rozpore s medzinárodným právom a destabilizáciu východu Ukrajiny, za čo sú podľa jeho slov zodpovedné „proruské sily“.
Seibert zároveň uviedol, že v Berlíne vzniklo podozrenie, že Moskva by mohla sabotovať niektoré body, o ktorých sa má rokovať v júli v Hamburgu, konkrétne otázky spojené so zmenou klímy, pomocou africkým štátom a utečeneckou krízou. Práve s úmyslom zaistiť vhodnejšie podmienky pre pripravovaný summit G20 sa Angela Merkelová rozhodla stretnúť s ruským lídrom v Soči ešte pred jeho začatím.
Tlačový hovorca ruského Kremľa Dmitrij Peskov prezradil novinárom, že Putin s Merkelovou hovorili v prvom rade o vzájomných vzťahoch medzi Nemeckom a Ruskom, v ktorých sa vraj objavujú prvé známky uzdravenia. Ďalej išlo podľa Peskova prevažne o situáciu na Ukrajine a v Sýrii, kde v súčasnosti neexistujú žiadne „konkrétne ciele“, a preto sa problémy v oboch krajinách nedarí úspešne riešiť.
Ťažko povedať, či sa Merkelovej podarilo v priebehu rokovania správne interpretovať úmysel Vladimira Putina so separatistickými republikami na východe Ukrajiny a režimom Bašára Asada v Sýrii, ale na tlačovej konferencii po skončení rokovania priznala, že kľúčový je v tejto chvíli dialóg.
Kanzlerin #Merkel in Sotschi: Gespräch mit Präs. #Putin u.a. über #G20, #Ukraine, #Syrien. PK gegen 14.30 Uhr live: https://t.co/ozwwr0ZdL7 pic.twitter.com/ofsHUh9Hy9
— Steffen Seibert (@RegSprecher) May 2, 2017
Zdroj: Twitter/Steffen Seibert
„Minské dohody sú dnes na bode mrazu. Ak sa chceme posunúť, musíme zaistiť prímerie, stiahnutie vojenskej techniky a výmenu zajatcov. Zatiaľ sme nič nedosiahli, ale to ešte neznamená, že musíme rýchlo vytvárať nové plány,“ vyhlásila nemecká kancelárka na tlačovej konferencii.
Nemecká kancelárka ďalej uviedla, že ju veľmi znepokojuje posilnenie separatizmu v DĽR a LĽR, čo sa podľa jej slov premietlo do vyvlastnenia niektorých tamojších podnikov, vytvorenia ekonomickej blokády, zavedenia rubľa a tiež neschopnosti Ukrajiny získať prístup k vlastným hraniciam.
Vladimir Putin niektoré tieto tvrdenia nemeckej kancelárky obratom vyvrátil. K žiadnemu vyvlastneniu podnikov na východe Ukrajiny vraj nedošlo. V podmienkach ekonomickej blokády bola miestna vláda donútená k tomu, aby zaviedla režim „vonkajšieho riadenia“ podnikov a zaručila tak ich prežitie.
„Ukrajinská vláda oddeľuje spomínané územia od zvyšku krajiny svojou vlastnou politikou. Petro Porošenko prepásol svoju šancu na realizáciu minských dohôd a teraz má ukrajinská elita veľmi málo priestoru na vnútropolitické manévre,“ zareagoval Putin na slová nemeckej kancelárky.
Čo sa týka situácie v Sýrii, ruský prezident svoju rétoriku nezmenil. „Rozhodnúť o jeho osude môže len sýrsky národ,“ uviedol. Merkelová sa rozhodla tému režimu Sýrie nekomentovať.
Merkelová sa neskôr zamerala na situáciu v Čečensku, konkrétne hovorila o utláčaní homosexuálov v tejto republike na juhu Ruska. V tejto súvislosti sa obrátila na prezidenta Putina s prosbou, aby využil svoj vplyv a postavil sa za práva sexuálnych menšín v Čečensku.
Merkelová pritom nezostala len pri sexuálnych menšinách, ale hovorila aj o neziskových organizáciách a opozičných politikoch a aktivistoch, ktorí sa v Rusku veľmi často stávajú terčom represívnej politiky zo strany bezpečnostných orgánov.
V závere tlačovej konferencie sa nemecká novinárka opýtala kancelárky Merkelovej, či sa jej podarilo od Vladimira Putina získať nejakú garanciu, že Kremeľ nebude zasahovať do volebného procesu v Nemecku, ako k tomu údajne došlo v Spojených štátoch.
Angela Merkelová vyhlásila, že nepatrí k tým ľuďom, ktorí by sa niečoho takého báli. Vladimira Putina táto otázka viditeľne podráždila a vyzval novinárku, aby nabudúce slepo nepreberala „nepotvrdené obvinenia“. „Rusko nikdy nezasahovalo do politických procesov cudzích krajín. A už vôbec sa to nechystáme robiť v priateľských štátoch, akým je pre nás Nemecko,“ zdôraznil ruský líder v závere tlačovej konferencie.
