Veľa pravicových voličov dnes rieši veľkú dilemu, musí sa rozhodnúť medzi Emmanuelom Macronom, bývalým socialistom, a ultrapravicovou Marine Le Penovou. Ani šéfovia pravice nie sú jednotní. Pôvodný favorit prezidentského súboja a nakoniec porazený kandidát tradičnej francúzskej pravice François Fillon vyzval svojich voličov, aby podporili Macrona, naopak ďalší pravicový kandidát Nicolas Dupont-Aignan sa rozhodol podporiť Marine Le Penovú a pridal sa k nej. Za to dostal sľub, že bude premiérom, ak Le Penová vyhrá voľby.
Le Penová bojuje o hlasy na všetkých frontoch
Hlavná tvár nacionalistov sa snaží pred druhým kolom volieb získať na svoju stranu váhajúcich voličov. Podľa politológa bude veľmi záležať na tom, či berie francúzsky volič posun Marine Le Penovej od extrémnej pravice k umiernenejšiemu protestnému spôsobu politiky vážne, lebo je to návod, ako sa bude správať.
Marine Le Penová po postupe do druhého kola francúzskych prezidentských volieb ohlásila, že dočasne opúšťa svoju pozíciu šéfky v krajne pravicovom Národnom fronte. Snaží sa tak podľa odborníkov získať na svoju stranu nerozhodnutých voličov, ktorých môže radikálny nacionalizmus jej strany odrádzať. „Keď kandidoval pred sedemnástimi rokmi jej otec, bolo logické, že všetci voliči strán hlavného prúdu volili proti nemu, ale myslím si, že dnes sa rozdelia na tretiny. Tretina podporí Le Penovú, tretina Macrona, tretina možno urobí to, čo je v takejto situácii najlogickejšie – zostane doma,“ povedal Petr Sokol pre Parlamentné listy.
Politológ potvrdzuje, že pre mnoho pravicových voličov to bude zložitá voľba, pretože Macron je bývalý socialista, navyše človek, ktorý rozbíja systém politických strán. „Založil široké hnutie, o ktorom nie je jasné, čo bude vlastne presadzovať. V oblasti ekonomiky rieši niektoré otázky pravicovo, iné ľavicovo. Myslím si, že to je pre pravicového voliča veľká dilema,“ pripustil. „Najvyšší politici Republikánov vyzvali v ostatných dňoch na voľbu Macrona, ale keď čítam v médiách rozhovory ľudí, ktorí majú za mesiac kandidovať do Národného zhromaždenia, hovoria: Ako môžeme teraz podporiť Macrona a potom bojovať proti jeho kandidátom vo voľbách do snemovne?“ opisuje situáciu tesne pred rozhodujúcim hlasovaním v krajine galského kohúta.
Ultrapravicová kandidátka síce získa hlasy voličov Mélenchona, ale nie všetky
V niektorých bodoch sa politika pravice a Národného frontu prekrýva, mnohí voliči neboli spokojní so socialistickou vládou, niektorí chcú odchod z Európskej únie alebo sprísnenie migrácie, požadujú zmenu, ktorá s Macronom nepríde, lebo Macron je podľa Petra Sokola kandidát kontinuity. „Politika Republikánov a Národného frontu sa čiastočne prekrýva pri takých sarkozyistov v otázke migrácie, ale tým sa to v podstate končí. Myslím si, že Le Penová môže v druhom kole získať viac voličov z tábora neúspešného prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona,“ predpokladá Sokol. Aj keď je Le Penová predstaviteľkou krajnej pravice a Mélenchon, ktorý získal v prvom kole vyše devätnásť percent voličov, bol naopak veľmi ľavicovo orientovaný, zhodnú sa napríklad v prístupe k Európskej únii.
Časť pravicových voličov nepôjde v druhom kole voliť
„Francúzska pravica mala stratégiu, ktorej sa doteraz držala – ani ľavica, ani Le Penová,“ konštatuje Petr Sokol. Pre niektorých bude teda najschodnejšia cesta vôbec sa volieb nezúčastniť. „Nikto nepremýšľa o voľbe Le Penovej, pretože jej ekonomická politika je ľavicová. U nás sa často hovorí, že Trump a Le Penová je rovnaký príbeh, ale nie je. Trump kandidoval za zabehanú pravicovú stranu, Le Penová proti nej bojuje z iných pozícií,“ vysvetlil politológ. Preto je presvedčený, že Le Penová v druhom kole neuspeje, lebo pravicoví voliči ju podľa neho voliť nebudú, práve pre problematické názory na ekonomiku. „A to nepreklenie ani nejaká zhoda v konzervatívnych hodnotách,“ usudzuje, preto sa vraj určite nestane, že by Republikáni vyzvali na podporu Le Penovej. „To nie je na stole, ale existuje možnosť neísť voliť Macrona. Druhá možnosť je zostať doma,“ dodal.
Favoritom na čelo Francúzska je Emmanuel Macron
Politológ si myslí, že favoritom druhého kola je Emmanuel Macron a že to bude on, kto sa stane budúcim francúzskym prezidentom. „Aj keď sa Macron po prvom kole snaží robiť všetko pre to, aby sa mu Le Penová priblížila, myslím si, že nakoniec sa jej nepodarí zvíťaziť, pretože aj voličov Mélenchona získa tak tretinu. A potrebovala by z týchto táborov všetky hlasy,“ vysvetlil. Problém Le Penovej vidí v tom, že sa za ňou nespoja, aj keď programovo majú niečo spoločné, pretože okrem komunistov volili Mélenchona moslimovia a pre nich je ultrapravicová kandidátka neprijateľná.
Pripúšťa, že by jej ešte mohla pomôcť nízka volebná účasť. „Ale keď sa pozriete na výsledky prezidentských volieb vo Francúzsku v minulosti, v druhom kole býva účasť voličov vyššia ako v tom prvom. To odporuje našej predstave, lebo keď tu váš kandidát vypadne v 1. kole, nejdete voliť. Vo Francúzsku sa to vníma inak,“ priblížil Petr Sokol, že Francúzi berú 1. kolo ako sito, v druhom kole potom volí ešte o jedno, dve percentá viac ľudí ako v prvom kole.
Víťazstvo Le Penovej by nebolo dobré pre budúcnosť Európskej únie
„Ak zvíťazí Macron, bude vo vzťahu k EÚ pokračovaním doterajšieho prezidenta Hollanda, pretože zo všetkých kandidátov má najpriaznivejší postoj k Únii, v rade názorov sa zhoduje s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, takže bude pokračovať nemecko-francúzsky blok. S Macronom sa nič nezmení,“ predpokladá Petr Sokol.
Iná situácia by nastala, keby sa na čelo Francúzska postavila predstaviteľka krajnej pravice, ktorá je veľkou kritičkou Európskej únie a chce vypísať referendum o zotrvaní v nej podobne ako vo Veľkej Británii. „Ale bez Veľkej Británie Európska únia fungovať môže. Bez Francúzska by v dnešnej podobe fungovať nemohla,“ varuje politológ. „Niektorí ľudia veria, že by prispela k reforme Európskej únie. Ja si úplne nemyslím, že by reforma v jej poňatí bola pre nás výhodná,“ dodáva, pretože súhlasí s názorom, že rozbitie EÚ nie je reforma. Ale za ešte väčší problém považuje, že vedenie Le Penovej by znamenalo veľké oslabenie Severoatlantickej aliancie, a poukazuje aj na jej dobré vzťahy k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
