Macron sa pripojil k „Rothschildovcom“ v roku 2008 a jeden z jeho priateľov ho vtedy údajne varoval, že tento krok mu neskôr môže skomplikovať jeho politickú kariéru. „Si si vedomý, že bankovníctvo nie je z pohľadu mnohých ľudí žiadna práca a že Rothschild nie je žiadna banka?“ cituje britský denník úryvok z vtedajšej konverzácie horúceho ašpiranta na úrad francúzskeho prezidenta. Ale ešte pred pravdepodobným úspechom sa stal Macron terčom kritiky ostatných kandidátov.
Oficiálny kandidát Socialistickej strany Benoît Hamon požadoval, aby Macron zverejnil zoznam drahých darov. Ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon zase škodoradostne poukazoval na „moc peňazí“, ktorá sa skrýva za jeho kandidatúrou. Ako však Financial Times pripomína, Macron by nebol prvý francúzsky prezident, ktorý pracoval u Rothschildovcov. Osem rokov v tejto banke strávil nástupca Charlesa de Gaulla Georges Pompidou.
Hoci Macron neustále opakuje, že je nezávislý, podľa profesora Luca Roubana môže v očiach mnohých ľudí pôsobiť ako kandidát globalizovanej elity. Vtedajší kolegovia však na jeho adresu chválou nešetria. Bol vraj empatický a neustále a za čokoľvek ďakoval. „To, čo mu spočiatku chýbalo v oblasti technických znalostí a žargónu, vyvažoval svojimi vládnymi kontaktmi,“ cituje Financial Times Macronovu bývalú šéfku Sophie Javaryovú.
Ale už vtedy myslel Macron na svoju politickú kariéru, ktorá sa s podporou médií buduje predsa len o niečo ľahšie. „V roku 2010 poskytol bezplatné konzultácie zamestnancom denníka Le Monde, v tom čase bol denník na predaj. Jeden z vysokopostavených manažérov v denníku spomína, že nebolo jasné, na ktorej strane vlastne Macron stojí. Udržiaval si kontakty so všetkými, a tak mal možnosť sa v mediálnom svete dobre zorientovať.“
Macron vo svojej knihe Revolúcia roky strávené prácou pre rodinu Rothschildovcov neľutuje. „Zistil som, čo je to práca. To by mal prežiť každý budúci politický vodca,“ cituje Financial Times pasáž, kde sa vyjadruje k svojej minulosti bankára. Svoje bankové schopnosti využil Macron v role ekonomického poradcu prezidenta Hollanda, keď sa mohol spoliehať okrem iného na podporu rodiny Peugeot.
Čas strávený v banke podľa britského denníka dokazuje, ako sa snažil Macron využívať svoje kontakty vnútri daného systému. Napriek tomu v rámci prezidentskej kampane neskôr sľuboval, že zbaví „zasvätených“ ich výsad. „Macron je symbolom francúzskej oligarchickej elity. Táto skutočnosť môže len ťažko korešpondovať so sľubom obnovy súčasného narušeného politického systému,“ konštatuje profesor Rouban.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
