Erdogan varoval voličov, aby neohrozili miesto Turecka vo svete tým, že by hlasovali proti ústavným reformám, ktoré mu dajú rozsiahle právomoci. Hlasovanie za zmeny prirovnal k lístku do raja a islamskí učenci označili oponentov reforiem za “kacírov”, pripomenul denník.
Vojna Alaha a jeho posla Erdogana proti nepriateľom Turecka sa tak podľa neho blíži k historickému zlomu. Erdogan a jeho stúpenci tvrdia, že boj za rozšírenie prezidentských právomocí nie je ďalšou vnútornou debatou o postavení a moci, ale skôr o budúcnosti Turecka a jeho občanov.
Haarec ďalej píše, že Erdogan je mužom viery, ktorý bol aktívny v náboženských stranách ešte predtým, ako si založil vlastnú stranu, ale nie je náboženským fanatikom. Ústavné reformy potrebuje preto, aby si dokázal, že môže dostať to, čo chce. Nemá v pláne vzdať sa.
Podľa denníka prevláda názor, že Erdogan sa snaží stať sultánom, oveľa správnejšie by však bolo porovnávať ho so zakladateľom moderného Turecka Mustafom Kemalom Atatürkom – všemocným prezidentom, ktorý vládol prostredníctvom svoje strany po mnoho rokov.
Obaja vybudovali autoritársku demokraciu, ktorá netoleruje politických súperov, spája ich odpor ku koaličnej vláde a znovu definovali tureckú národnú identitu. Atatürk odstránil etnické a národnostné menšiny a Erdogan bojuje proti Kurdom, snaží sa neutralizovať ich politickú činnosť a väčšinu z nich vníma ako nepriateľov a hrozbu voči tureckej národnosti.
